Pravicový sen o socialistickej internacionále.

6,272
Kultúra smrti

V spojení s pravicou sa dnes otvorene hovorí o jej ideovej kríze, t.j. že pravica sa vyčerpala. Chýbajú jej lídri. Čiastočne je to všetko pravda. Podstata problému je však o čosi hlbšia. Nejde ani tak o krízu z vyčerpania ideí ako skôr o precitnutie do reality. Začíname si uvedomovať, že politická myšlienka negatívne sa vyhradiť proti Ficovi a Mečiarovi, môže krátkodobo stačiť, ale dlhodobo to nie je politický cieľ. Zdá sa, ako by sme za posledných dvadsať rokov naivne žili v ilúzii, že táto definícia pravice stačí.

Verili sme, že pojmy byť reformný, pro-trhový a byť proti mocenskému populizmu stačí pre zadefinovanie pravice. Tieto všetky "hodnoty" sa dnes však ukázujú byť len politické eufemizmy. Zdá sa, že Slovenská pravica od 89-teho  nedokázala na ideovej rovine zadefinovať svoju identitu. Čo vlastne je a v akom vzťahu stojí k ľavicovým, marxistickým politickým konceptom spoločnosti? Ideám ktoré sú vlastné ľavici? Zdá sa, že dnešná pravica si uvedomila jednu strašnú vec. Ukázalo sa, že medzi ľavicou a pravicou na Slovensku nie je skoro žiaden rozdiel!

Čo sa stalo? Zistili sme,  že pravica nutne neznamená zavádzanie pro-trhových ekonomických reforiem. Rovnako sa ukázalo, že pravica neznamená nižšiu korupciu a väčšiu stabilitu v politike a krajine.

Prvý mýtus, že pravica sa definuje cez trhovú ekonómiu bol vo svete vyvrátený už dávno. Túto teóriu vyvrátila Čína niekoľko desaťročí dozadu, keď otvorila svoje trhy. Ekonomický zázrak komunistickej Číny vo svete znamenal, že kapitalizmus a ľavica nie sú vôbec v principiálnom rozpore. Práve naopak. Číne sa veľmi dobre darí v trhovej ekonómii. Stala sa ťahúňom globálnej ekonómie. Moderný ľavičiar 21. storočia, sa preto pozerá na trhovú ekonómiu nie ako na nepriateľa, ale ako na nástroj budovania socializmu. Verí, že voľný trh je do istej miery užitočný k budovaniu socializmu.

Druhý mýtus je, že pravica znamená väčšiu stabilitu pre krajinu, boj s korupciou, viac slobody  a demokracie. Tento predpoklad sa tiež ukázal mylný. Vyvrátila ho kauza Gorila a chaotický pád vlády Ivety Radičovej. Takzvaná "pravicová" vláda premiérky Radičovej v priebehu jedného roka úspešne politicky destabilizovala celú krajinu. Gorila  zasa odhalila, že pravica bola rovnako, ak nie ešte viac, namočená do korupcie ako jej opozícia. Politická nestabilita sa prejavila počas vládnutia pravice v takej miere, že ľudia sa začali organizovať v uliciach s palicami v rukách pri Anti-Gorila manifestáciach. Z tribún sa volalo po revolúcii, zmene režimu a zrušení súčasnej demokracie - "partokracie". Zaujímavé je, že po voľbách a víťazstve strany SMER, situácia sa akoby  zázrakom ukľudnila. Ľudia zrazu boli znova spokojní a horúce hlavy sa schladili. Mýtus, že pravica znamená slobodu, stabilitu a menej korupcie bol tiež definitívne vyvrátený.

Čo teda ostalo "pravici"? Jediná téma, ktorá jej ostala je: Európska integrácia. Pre našu "pravicu" ide o zrejme principiálnu tému. Až na toľko kľúčovú, že premiérka Radičová, so súhlasom ostatných partnerov koalície, bola ochotná pre silnejšiu integráciu EU:

  • nechať padnúť pravicovú vládu tým, že spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády (TU)
  • donútila parlament robiť reparát hlasovania o eurovale v priebehu pár dní, potom, čo ho parlament legitímne zamietol (išlo o krok v rozpore s ústavou) (TU)
  • darovala Ficovi vládu. Sľúbila Ficovi predčasné voľby výmenou za prísľub, že SMER zahlasuje za euroval v druhom hlasovaní (TU)
  • zadlžila Slovensko vo výške 8 miliárd eur, údajne aby si Gréci mohli kupovať nemecké autá vyrobené na Slovensku... z peňazí Slovenských daňovníkov... Darovanie 8 miliárd im malo v tom pomôcť...  (TU)
  • verejne tvrdila, že morálne hodnoty neexistujú, su len spoločenský konštrukt. Ak sa dohodneme na zabíjani, tak je to ok. Toto je tvrdenie marxistického relativizmu. (TU)

Toto všetko sa stalo s plnou podporou KDH, SDKÚ a MOST-u. Mýtus Slovenskej pravice bol tak definitívne zdiskreditovaný. Obetovaný, aby iný mýtus mohol ďalej žiť. Mýtus pre "pravicu" ďaleko dôležitejší ako čokoľvek iné.  Mýtus o veľkom bratovi - zjednotenej Európe.

Čo to pre nás znamená? Len toľko, že pre našu tzv. "pravicu" sa celý politický svet zredukoval len na jednu jedinú kľúčovú tému, ktorej je všetko podriadené. Víziu budovať európsky superštát, ktorý pre Slovensko znamená záchranu z našej malej úbohej slovenskej mizérie. Ide de facto o maximálne vyjadrenie politického nihilizmu. Politika na Slovensku skončila, všetko nech radšej riadi Brusel. Modrá koalícia stratila vieru v zmysel v akúkoľvek politiku.

Toto vzduchoprázdno nahradili vierou v budovateľský sen o vytváraní lepšieho sveta. Sveta, kde všetci budeme spoločne šťastne žiť v harmónii - Eulalandii. Fantázii, kde Bruselská vláda všetkých Európanov spojí v jednu veľkú šťastnú rodinu. Sna o svete, kde národné štáty a ich "malicherné" národné záumy (teda záujmy slovenských občanov) sa stanú nepodstatné. Kde len záujem väčšieho celku - "Európy",  stojí pre moderného politika za presadzovanie a nasledovanie.

Slovenské záujmy dnes určite nie sú témou pre "pravicového" politika, čo má ambície spraviť kariéru v Bruseli, alebo Svetovej banke, či v OSN. Národné záujmy krajiny a občanov tak zdá sa, že spadajú pod označenie extrémnej pravice a populistov. (Tak označovala Radičovej koalícia Sulíka, ktorý, keď sa raz v živote snažil spraviť niečo dobre a hájil záujmy slovenských občanov, narazil na nepochopenie a panický strach od koaličných partnerov.)

Politici prepadli vízii dokonalej osvietenej, centralizovanej, vedecky implementovanej, a riadenej utópie, kde ľudia budú radi nasledovať diktát osvietených byrokratov, čo ich povedú po ceste plánovaného európskeho pokroku. To je ale viera, či skôr ideológia, ľavice!

Každý starší pamätník, čo absolvoval hodiny marxizmu a leninizmu si spomenie na rovnaké bláboly, ktoré mu tlačili komunisti do hlavy. Vravelo sa tomu budovanie socialistickej internacionály. Zjednoteného sveta, kde nie sú viac národné štáty. Etnické a kultúrne rozdiely. Kde nová robotnícka trieda (dnes "Európan") šťastne spolunažíva a buduje krajšie zajtrajšky podľa plánovanej päťročnice určovanej RVHP (dnes ESM alebo Bruselom).

Naša malomyseľná "pravica" obetovala pre túto budovateľskú myšlienku úplne všetko. Dá sa povedať, že viac, než by bol ochotný obetovať aj sám ex komunista Fico. Ten by sa moci len tak iste nepustil... Situácia teda nie je taká, že pravica zažíva ideovú krízu. Pravda je taká, že za posledný rok pravica pochopila, že nemá žiaden program, myšlienky a hodnoty, lebo všetko obetovala pre ľavicovú víziu Európy. Prijala víziu sveta, kde malé Slovensko je len vazalskou krajinou Eulalandie. Vízie, kde nám blahosklonne vládnu anonymní eurokrati z Bruselu a ak sa budú naši politici snažiť, možno si ich všimnú a dostanú sa tak aj oni do ich radov.

Tak sa nakoniec za rok vládnutia pravice ukázalo, že z vízie pravice ako stabilizujúcej, reformnej, trhovej, anti-fico a anti-mečiarovskej sily 90-tych rokov nezostalo vonkoncom nič. Len prázdne pojmy podriadené jedinej téme - čo najužšej sa integrovať do EU. A Fico túto ich slabosť v plnej miere využil.

"Slovenská pravica" sa ukázala ako hodnotový prázdny koncept, za ktorým sedia zbabeli, pragmatici, alebo umiernení ľavičiari. Politici, ktorí veria, že odovzdávanie politickej moci eurokratom je jedinou cestou pre lepšiu budúcnosť Slovenska. Jedno je isté. EU ideológom nedokáže nič otriasť ich vierou... ani krach eura... iba ak strata stoličky.

Ak chceme mať znova normálnu politickú scénu na Slovensku, musíme ju očistiť od  politických mýtov a eufemizmov. Strany treba hodnotiť podľa ich politikov a politikov podľa ich skutočného konania a rozhodovania. Nie, ako tomu bolo do teraz- podľa toho, ako sami seba označujú. "My sme pravica, lebo máme radi modrú farbu, nemáme radi Fica a trh považujeme za super". SDKÚ, KDH a MOST sa preto nedá ďalej označovať ako pravica. Pravica od čoho? Pojem, čo ich vystihuje je skôr umiernená reformná ľavica.

Tragikomickosť našej ex-pravice je ale v tom, že nakoniec s obdivom dnes vzhliada ku svojmu sokovi - komunistovi Ficovi. Fico uspel, kde oni zlyhali. Zratifikoval eurovaly. Stabilizoval slovenskú politickú scénu. Vyhral voľby na plnej čiare. Vďačia mu, že ich zachránil pred nahnevaným lynčujúcimi masami. Zároveň vedia, že ak by boli pri moci, pokúšali by sa robiť presne rovnakú politiku, akú robí teraz SMER. Za ESM hlasovali spolu so Smerom. Dane bez problému zvyšovali aj za svojej vlády a zlikvidovať živnostníkov sa tiež pokúšali. Programovo medzi nimi a Ficom teda nie je rozdiel. Rozdiel je len v jednom. Fico je schopnejší politik. Ľavicový politik... a oni sú len jeho učni.


Pre hlbšie vysvetlenie prečo sa západná pravica rovnako transformovala na ľavicu ako sme to sledovali u nás, odporúčam výbornú knihu Vladimíra Palka - 'Levy prichádzajú'.

Robert Mátéffy

autor je riaditeľom Inštitútu Leva XIII.

DISKUSIA k článku