Právo na život by malo byť nadradené akýmkoľvek právam

5,848
Kultúra života

Argumenty Výboru OSN pre práva dieťaťa, na základe ktorých odporučil Česku zrušiť  baby boxy, u nás známe ako hniezda záchrany, vyvolali okamžite vlnu pochybností a diskusií. Hoci väčšina odborníkov nepopiera fakt, že pátranie po príbuzných môže byť v prípade „odloženého“ dieťaťa značne obmedzené, zhodujú sa tiež na tom, že právo na život by malo byť nadradené akýmkoľvek ostatným právam.
,,Ľudský život je najvyššia hodnota. Právo na identitu dieťaťa bez narodeného života nedáva zmysel. Práve na tomto postoji Výboru OSN pre práva dieťaťa je vidno, ako sú ľudské práva ohrozené relativizmom,“ myslí si Marcela Dobešová z Fóra života. Marek Michalčík z rovnakej inštitúcie dopĺňa: ,,Dôvody, ktoré na margo verejne prístupných inkubátorov vo svojej kritike uvádza Výbor OSN pre práva detí, sú síce relevantné, ale jeho odporúčania sú zcestné. Právo na život je prvotná hodnota, ktorá vytvára predpoklad pre každú ďalšiu hodnotu. Výbor by mal byť schopný posúdiť tento rozdiel a čítať dohovor skutočne v záujme dieťaťa.“

Riešením porušovania práva na  zachovanie identity, vyplývajúceho z Dohovoru o právach dieťa, má byť podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa zabezpečenie prevencie. Konkretizoval ju denník Sme ako vedenie občanov k plánovanému rodičovstvu, aby sa nechcené deti nerodili. ,,Hniezda záchrany ako spôsob pomoci nechceným deťom sa OSN nezdajú a radia problém radšej odstrániť správnym plánovaním ako riešiť. Fajn, ale pripomína to nápady typu zakázať používať skalpel, lebo je ostrý a spôsobuje rany a radšej neochorieť. Kto by to takto nechcel? No je to len ilúzia. Samozrejme, ak sa odporúčaným plánovaním neskrýva len dobre zamaskovaná reklama na antikoncepciu či potraty. Ale mali by potom ešte právo volať sa Výborom pre práva detí?“ zamýšľa sa europoslanec a lekár Miroslav Mikolášik.

Keďže diskusie o baby boxoch sa dotýkajú aj Slovenska, Rakúska, Maďarska, Nemecka či Švajčiarska, téme sa nevyhne zrejme ani Európsky parlament. ,,V prípade, že by výbor dal z rovnakých dôvodov rovnaké odporučenie aj Slovensku, myslím si, že Fórum života by sa pripojilo ku koalícii, ktorá by bola za zachovanie hniezd záchrany. Sú jedným z prejavov túžby spoločnosti po zachovaní života človeka a aj jednou z alternatív pomoci. Samozrejme, existujú tu aj ďalšie a podľa mňa omnoho lepšie formy, ktoré sa snažíme rozvíjať a ktoré by sa aj celospoločensky mali rozvíjať omnoho intenzívnejšie,“ uviedol Michalčík. Týmito formami pomoci sú podľa Dobešovej utajené pôrody matiek: ,,Z vlastných skúseností vieme, a potvrdili by to aj niektorí gynekológovia, že je to najlepší spôsob, ako pomôcť nielen dieťaťu ale aj matke. Podľa zákona o utajenom pôrode matka porodí dieťa v pôrodnici za asistencie zdravotníkov, kde je záznam o matke, v zmysle zákona, prísne tajný. Matke i jej dieťaťu je poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť. Dieťa ide priamo na adopciu. Žene ponúkame pred pôrodom i po ňom núdzové bývanie. Takto napríklad v neziskovej organizácii Áno pre život, prišlo na svet 5 detí.

Hniezda záchrany hodnotia pozitívne aj zástupcovia cirkvi, pre ktorú je ochrana ľudského života od jeho prirodzeného počatia po prirodzenú smrť jednou z priorít. Svoj postoj  k problematike vyjadrili  ústami hovorcu KBS Jozefa Kováčika: ,, Hniezda záchrany dlhodobo podporujeme.“

Jedným z argumentov Výboru OSN pre práva dieťaťa je dôležitosť poznať predkov  aj v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa a jeho prognóz. Miroslav Mikolášik argumentuje konkrétnym prípadom opusteného dieťaťa: ,,Od chvíle, keď ju matka pár dní po narodení nechala v nemocnici a viac sa neukázala, nedokázali pre ňu urobiť nič. Keď prišilo súdne rozhodnutie, len ju presunuli do kojeneckého ústavu a tí do ďalšieho zariadenia. A potom jej už len do zdravotného záznamu vpisovali nové a nové  diagnózy, ktoré mali zdôvodňovať, prečo od príchodu na svet neurobila takmer žiadny pokrok. Identita, o ktorú dnes toľko bojujú odborníci OSN ako o najväčšie právo odložených detí, jej nepomohla ani máčny máčik. Potrebovala lásku. Tá ju postavila na nohy, tá jej pomohla dobehnúť rovesníkov aj napriek tomu, že v to nikto z ľudí v bielych plášťoch neveril. Zázrak! Museli pripustiť nakoniec, aj keď to znelo nemedicínsky. Hoci ošetrovatelia poctivo a do bodky dodržiavali Chartu práv dieťaťa OSN, Miška je dôkaz, že to nič neriešilo. Má teda význam pre tú istú Chartu OSN zrušiť niečo, čo veci rieši?“

-mk-

Foto: photos.com

DISKUSIA k článku