Dvojtýždňový maratón rokovaní v OSN o nových svetových rozvojových prioritách do roku 2030 sa skončil v predposlednú júlovú sobotu. Právo na potrat bolo spomedzi priorít opäť raz vylúčené.
Keď konečne zaznelo kladivko spolupredsedajúceho, aby signalizovalo prijatie nového súboru rozvojových cieľov, zaznel zo strany delegátov potlesk. Potleskom však viac prejavili vydýchnutie po ukončení posledného, 24-hodinového kola rokovaní ako súhlas s novými cieľmi.
Zmeny na poslednú chvíľu a paušálne uistenia vytvorili priestor pre predsedu, aby nakoniec prezentoval svoju verziu dokumentu s implicitným „buď to berte alebo nie“.
Popri známom rozdelení na bohaté a chudobné krajiny zostáva aj celá navrhovaná rozvojová agenda, na ktorej delegáti pracovali počas takmer dvoch rokov, nepraktická a nepredajná. Obsahuje 17 cieľov a 169 podcieľov z každej oblasti, od ukončenia chudoby a hladu po všeobecnú zdravotnú starostlivosť, ekonomický rozvoj a klimatické zmeny.
Opäť to boli horúce spoločenské otázky, ktoré držali delegátov hore po celú noc. Výsledkom bol kompromis.
Z neho boli azda najviac frustrovaní obhajcovia potratov. Zapojili sa do mnohoročnej lobbistickej kampane za novú terminológiu, aby presadili právo na potrat. Nakoniec nemajú takmer nič, čo by korunovalo ich úsilie. Nový termín „sexuálne a reprodukčné zdravie a práva,“ ktorý je spojený s vecami ako potrat na požiadanie, rovnako ako špeciálne nové práva pre jedincov, ktorí sa identifikujú ako gay, lesba, bisexuál alebo transsexuál, (LGBT) si nezískal podporu, aj keď ho podporilo 58 krajín.
Napriek tomuto pozoruhodnému vylúčeniu boli krajiny so zákonmi ochraňujúcimi nenarodené deti sklamané z neustáleho používania termínu „reprodukčné práva,“ ktorý nebol uvedený v dohode Rio+20 z roku 2012 vyzývajúcom na nové ciele. Tento termín považujú za nevhodný, keďže agenda (o rozvojových cieľoch) je o výsledkoch a dôsledkoch a nie o normatívnych zmenách v citlivých oblastiach.
Aj tak sú však „reprodukčné práva“ usmernené odkazom na Medzinárodnú konferenciu o obyvateľstve a rozvoji z roku 1994, ktorá uznáva, že potrat je záležitosťou, ktorou sa má zaoberať legislatíva jednotlivých štátov. Všeobecne stavia potrat do zlého svetla a neuznáva ho ako právo. Nová terminológia, ktorá neuspela, bola pokusom obísť spomínanú dohodu z roku 1994 tak, že zaobalí právo na potrat ako problém ľudských práv.
Sexuálne a reprodukčné práva boli jednou z mála tém, ktoré odďaľovali prijatie dohody vo finálnych fázach rokovaní. Neúspech pri zavádzaní novej terminológie medzi ciele viedol USA a európske krajiny k tlaku, aby bol ustanovený druhý podcieľ o sexuálnych a reprodukčných právach. Medzi ciele sa im nepodarilo zaradiť ani „všeobecnú sexuálnu výchovu“ kvôli obavám, že programy sexuálnej výchovy zdôrazňujú znižovanie rizík namiesto vyhýbaniu sa rizikám.
Tým istým krajinám sa nepodarilo ani vymazať jediný odkaz na „rodinu“ v celom dokumente. Keďže neboli schopní vložiť žiadny priamy odkaz na LGBT práva v rámci OSN, skoncentrovali svoje úsilie na oslabenie alebo eliminovanie dlhoročnej definície rodiny zo strany OSN. Argumentovali, že „rodina“ je monolitický termín, ktorý vylučuje ostatné domácnosti. Delegáti z Mexika, Kolumbie a Peru, podporovatelia LGBT práv, žiadali, aby tento jediný odkaz na rodinu bol „odstránený“.
Navrhované ciele na tému Trvalo udržateľných rozvojových cieľov ešte nie sú posledným slovom. Budú predložené na generálnom zhromaždení OSN, ktorého úlohou bude vypracovať rozvojovú agendu od roku 2015. Táto od budúceho roku nahradí Miléniové rozvojové ciele.