Je pravda, že sa Katolícka cirkev pridala na stranu klimatických skeptikov, ktorí sa usilujú o reguláciu svetovej populácie? Ak sledujete posledné správy Pápežskej akadémie vied a Pápežskej akadémie spoločenských vied alebo predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj vo Vatikáne, možno si myslíte, že sú tieto správy pravdivé.
V máji 2015 vyšla druhá encyklika pápeža Františka s názvom Laudato Si [Buď pochválený], kde vyzýva všetkých ľudí, aby sa čo najskôr zapojili do celosvetového úsilia o záchranu životného prostredia a zmiernenie globálneho otepľovania. Mesiac pred jej vydaním sa Pápežská akadémia vied a Pápežská akadémia spoločenských vied zmienili o všeobecne známom optimálnom počte obyvateľov na Zemi a tiež uviedli, že pre spoločné dobro treba toto číslo udržať.
„Za posledné dve storočia sa však počet obyvateľov rapídne zvýšil z jednej na sedem miliárd, čo v histórii nemá obdobu. Z toho vyplýva aj neustále rastúca spotreba prírodných zdrojov, pričom počet obyvateľstva rastie rýchlejšie ako sú ich kapacity... Aby sme zachránili čo najväčšiu časť stabilnej svetovej štruktúry, musíme urobiť viaceré opatrenia. Napríklad určiť štandardnú výšku populácie a snažiť sa ju udržať,“ píše sa v texte 12 autorov, medzi ktorými sú aj aktivisti kontroverznej témy klimatických zmien Jeffrey Sachs a Hans Joachim Schellnhuber.
V decembri 2015 povedal kardinál Peter Turkson - predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj vo Vatikáne - v súvislosti s prednáškami na konferencii OSN o klimatických zmenách v Paríži, že pápež František požaduje „aspoň nejakú reguláciu pôrodnosti“. Zároveň však objasnil, že tým nemyslí používanie antikoncepčnej pilulky ani podobné metódy.
Kardinál sa vyjadroval o ľuďoch ako o „hladných krkoch, ktoré treba kŕmiť“. Neskôr však svoje slová vzal späť a oľutoval tiež, že použil výraz „kontrola pôrodnosti“. V skutočnosti mal na mysli rovnomerné rozloženie pôrodnosti a zodpovedné rodičovstvo.
Tieto dva výroky sa úplne líšia od postojov Katolíckej cirkvi a viacerých pápežov k regulácii populácie za posledných 65 rokov.
„Boží dar pre človeka“
Katolícka cirkev sa nepozerá na ľudí ako na „hladné krky, ktoré treba nakŕmiť“ alebo ako na tých, ktorí znečisťujú životné prostredie či zvyšujú množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Nie. Katolícka cirkev považuje každého človeka bez výnimky za jedinečný a neopakovateľný boží dar stvorený na obraz Boha a za dokonalého Božieho syna alebo dokonalú Božiu dcéru, ktorí majú neodňateľnú dôstojnosť a sú pozývaní do večnej nádhery Božieho kráľovstva.
A preto sú bezvýhradne považované za niečo viac ako ostatné stvorenia. Katolícka cirkev sa odjakživa pozerala na ľudí ako na vrchol božej tvorby. Ako na najkrajšie dielo v celom vesmíre, ktorým Boh zjavil svoju slávu.
Katolícka cirkev vždy bránila prirodzenú rodinu ukotvenú manželstvom medzi jedným mužom a jednou ženou ako neoddeliteľnú súčasť prirodzeného rastu každého človeka. To zdôrazňoval aj svätý Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu, keď rodinu nazýval prvou a živou bunkou spoločnosti.
Demografické otázky v konečnom dôsledku vplývajú aj na rodinu, na slobodu a zodpovednosť manželov plniacich Božiu vôľu: Ploďte, množte sa a naplňte zem (Gn 1, 28).
Katolícka cirkev a pápeži reagovali aj na hroziaci populačný boom spred 50-60 rokov, ktorý však nikdy nevypukol. Poukázali vtedy na antropologické princípy a morálne pravidlá, ktoré by mali manželia nevyhnutne dodržiavať pri budovaní rodiny v snahe o zachovanie ľudskej dôstojnosti. Vybrali sme niektoré ich myšlienky:
• 1961, pápež Ján XXIII, encyklika Mater et Magistra [Matka a učiteľka]. Pápež sa tu zaoberá otázkou hladu a demografických trendov. „Musíme poznamenať, že tieto problémy nemožno riešiť a tieto ťažkosti nemožno prekonávať metódami a prostriedkami, ktoré nie sú dôstojné pre človeka a dajú sa vysvetliť len výslovne materialistickým chápaním človeka a jeho života.“
• 1965, Druhý vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia Gaudium et Spes [O cirkvi v súčasnom svete]. Otcovia biskupi na Druhom vatikánskom koncile reagujúc na vtedajší demografický vývoj obhajovali práva a povinnosti manželov pri rozvíjaní zodpovedného rodičovstva prihliadajúc na znamenia doby: „Konečné rozhodnutie musia urobiť pred Bohom sami manželia.“
• 1965, pápež Pavol VI., príhovor na valnom zhromaždení OSN: „Musíte sa snažiť násobiť chlieb, aby ho bolo dostatok na všetkých stoloch a nie uprednostňovať umelý spôsob kontroly pôrodnosti. Bolo by nerozumné znižovať počet hostí na oslave života.“
• 1967, pápež Pavol VI., encyklika Populorum Progressio [Rozvoj národov]. Pápež v súvislosti s demografickým vývojom uvádza: „Je nepochybné, že verejné vrchnosti môžu konať v medziach svojej kompetencie a robiť vhodné opatrenia. Avšak pod podmienkou, že rešpektujú spravodlivú slobodu manželského páru. Bez neodcudziteľného práva na manželstvo a na plodenie niet ľudskej dôstojnosti. Rodičom prislúcha právo s konečnou platnosťou rozhodnúť o počte svojich detí.“
• 1968, pápež Pavol VI., encyklika Humanae Vitae [O správnom spôsobe regulovania pôrodnosti]. Pápež tvrdí, že manželia majú veľmi dôležité poslanie týkajúce sa zodpovedného rodičovstva: „Zodpovedné rodičovstvo znamená rešpektovať biologické procesy, ovládať vrodené pudy a náruživosti a na základe fyzických, ekonomických, psychologických a sociálnych podmienok rozumne plánovať veľkosť rodiny. Spočíva najmä vo vnútornom vzťahu k objektívnemu mravnému poriadku, ktorý ustanovil Boh.“
Pápež v encyklike upozorňuje aj predstaviteľov štátov, aby „nedopustili morálny úpadok prijatými zákonmi, ktoré sú v rozpore s prirodzeným a Božím zákonom, ktorý rodinu pokladá za základnú bunku spoločnosti. Aj verejné autority sú však kompetentné a zodpovedné za riešenie demografických problémov. Napríklad čo sa týka konania vo veciach rodiny alebo dobrého vzdelania prihliadajúc na morálny zákon a slobodu občanov.“
• 1980, Synoda o rodine, odkaz kresťanským rodinám moderného dneška. Biskupi celého sveta odmietajú násilie, ktoré sa pácha na rodine v snahe vyriešiť demografické problémy: „Niektoré vlády a medzinárodné spoločnosti naozaj tlačia na rodinu. Vyhlasujeme, že dôrazne odsudzujeme používanie takýchto nemorálnych postupov, ako je antikoncepcia, alebo dokonca sterilizácia, potraty a eutanázia, na riešenie sociálnych, ekonomických či demografických problémov.“
• 1981, pápež Ján Pavol II., apoštolská exhortácia Familiaris Consortio [Rodinné spoločenstvo]. Pápež kritizuje „paniku, pochádzajúcu z demografických štúdií ekológov a futurológov. Tí častokrát zveličujú nebezpečenstvo z preľudnenia“.
„Cirkev je však pevne presvedčená, že ľudský život, aj keď je slabý a bolestný, predsa zostáva veľkolepým darom Božej dobroty. Cirkev sa stavia na stranu života proti pesimizmu a slepej sebaláske, ktoré zatemňujú svet... Preto odsudzuje ako ťažkú urážku ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti všetky konania vlád a verejných autorít, ktoré majú za cieľ obmedzovať slobodu manželov pri rozhodovaní o potomstve.“
„Preto treba rozhodne odsúdiť a rázne odmietnuť akékoľvek násilie v prospech antikoncepcie či dokonca sterilizácie a umelého potratu. Rovnako treba zavrhnúť to, že v medzinárodných vzťahoch je hospodárska pomoc rozvojovým národom podmienená plánmi, ktorým plneniu napomáhať antikoncepciou, sterilizáciou a umelými potratmi.“
•1987, pápež Ján Pavol II., sociálna encyklika Sollicitudo Rei Socialis. Pápež poukazuje na súvislosti medzi demografickým vývojom a riadnym rozvojom. Systematické kampane proti pôrodnosti sú podľa neho istou formou útlaku.
„Nemožno popierať, že zvlášť v južnej oblasti našej planéty jestvuje demografický problém až taký, že vytvára ťažkosti. Je však vhodné zároveň dodať, že v severnej oblasti tento problém vykazuje opačné znaky: obavu vzbudzuje práve pokles pôrodnosti, ktorý sa odzrkadľuje v starnutí obyvateľstva. A to až tak, že je neschopné sa biologicky obnovovať. Aj to môže prekážať rozvoju. Ako nie je správne tvrdiť, že všetky prekážky rozvoja pochádzajú len z demografického vývoja, takisto nemožno ani dokázať, že každý demografický vývoj je nezlučiteľný s riadnym rozvojom.“
„Na druhej strane je veľmi znepokojujúce zistenie, že v mnohých krajinách sa organizujú systematické kampane proti pôrodnosti z iniciatívy vlád. Sú v rozpore nielen s kultúrnou a náboženskou identitou krajín, ale aj s povahou skutočného, riadneho rozvoja. Často sa stáva, že takéto kampane vznikajú nátlakom z cudziny a sú financované cudzím kapitálom. V niektorých prípadoch sa dokonca určujú ako podmienka hospodárskej a finančnej pomoci. V každom prípade tu ide o najhrubšie znemožnenie slobodného rozhodovania sa miestnych mužov a žien. Tí sú nezriedka vystavení neznesiteľnému nátlaku, a to aj hospodárskemu, len aby sa podrobili novému druhu útlaku. Najhoršie sa pritom zaobchádza s najchudobnejšími obyvateľmi; z toho zavše vzniká sklon k určitému rasizmu, alebo sa uplatňujú určité formy eugeniky. Aj toto je ukazovateľom pochybného a zvráteného chápania ľudského rozvoja.“
• 1991, pápež Ján Pavol II., príhovor na Pápežskej akadémii sociálnych vied. Pápež kritizuje všeobecný názor, že regulácia populácie je najlepšia cesta ako vyriešiť problém dostupnosti prírodných zdrojov pre všetkých ľudí.
„Naliehavosť situácie nesmie ovplyvniť riešenia. Využívanie postupov, ktoré nie sú v súlade s prirodzenosťou človeka, nám v konečnom dôsledku veľmi ublíži. Katolícka cirkev, „znalec ľudstva“, preto podporuje zásadu zodpovedného rodičovstva a za svoju hlavnú povinnosť pokladá upozorniť na morálne pozadie ostatných postupov. Tie by mali vždy rešpektovať osobu človeka a jeho neodcudziteľné práva.“
„Na rast populácie sa treba pozerať nielen z hľadiska uplatňovania zodpovedného rodičovstva, ktoré je v súlade s Božím zákonom, ale aj z hľadiska ekonomických prostriedkov... Je dôležité, aby ľudia znovu raz pochopili morálny význam dodržiavania istých hraníc. V každej oblasti svojho života musia byť zodpovední a v tomto duchu rásť a dospieť.“
„Je v rukách verejných autorít, aby v medziach zákonných kompetencií vydali smernice, a tak našli spoločnú cestu medzi znižovaním pôrodnosti a rešpektovaním slobodnej vôle tých, ktorí sú ochotní prevziať zodpovednosť...“
„Človek, jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého, je predmetom prvotných práv a povinností prameniacich zo spoločenského a politického života. Ľudská bytosť je koreňom, predmetom a zmyslom všetkých sociálnych inštitúcií, a preto autority nesmú zabúdať, že nerozhodujú o všetkom a ich moc je obmedzená. Katolícka cirkev preto vyzýva rodinu, aby si svoju budúcnosť plánovala nie na základe materiálnych hodnôt, ale predovšetkým podľa poriadku, ktorý Boh stanovil už pri stvorení sveta.“
• 2009, pápež Benedikt XVI., posolstvo Svetového dňa mieru. Pápež vyhlásil, že chudoba v rozvojových krajinách vzniká kvôli zaostalej populácii, nie kvôli preľudneniu. „Inak povedané, ukazuje sa, že táto populácia nie je len dôsledkom chudoby, ale je hlavným činiteľom, ktorý ju spôsobuje,“ povedal pápež.
„Chudoba je často považovaná za výsledok demografických zmien. Preto vznikli aj rôzne medzinárodné kampane s cieľom znížiť pôrodnosť. Mnohokrát však prostredníctvom metód, ktoré vôbec nerešpektujú ženskú dôstojnosť ani právo rodičov zodpovedne rozhodovať o počte svojich detí. Čo je ešte horšie, tieto metódy často nerešpektujú dokonca ani základné právo na život. Vyzabíjaním miliónov nenarodených detí v mene boja proti chudobe sa vlastne odstránia tí najchudobnejší.“
• 2015, pápež František, encyklika Laudato Si [Buď pochválený]. Pápež tu hovorí o „ľudskej ekológii“ a zastáva názor, že nie je možné efektívne sa starať o životné prostredie, keď sa nestaráme o obranu ľudského života. Kriticky sa vyjadruje, keď tvrdí, že „regulácia populácie nie je vhodným spôsobom ako bojovať proti klimatickým zmenám a čeliť problémom životného prostredia“.
„Namiesto toho, aby sa riešila otázka chudoby alebo sme sa zamýšľali nad tým, ako urobiť svet lepším, stretávame sa s návrhmi na znižovanie pôrodnosti... Aj keď je pravda, že nerovnomerné rozloženie populácie a dostupných prírodných zdrojov môže byť prekážkou rozvoja a ochrany prostredia, treba uznať, že demografický vývoj môže byť zlučiteľný s solidárnym rozvojom. To, že z toho viníme rast populácie a nie prehnaný konzumný spôsob života stále náročnejšieho spotrebiteľa, sa deje len preto, že sa nechceme postaviť problémom tvárou v tvár.“
Pápeži nemôžu podporovať šírenie paniky
Všetky tieto vybrané vyjadrenia Katolíckej cirkvi a pápežov na otázku demografie za posledných 60 rokov sú navzájom prepojené, pretože ich spoločná podstata spočíva v chápaní posvätnosti ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. Katolícka cirkev v každej jednej z týchto výpovedí kladie dôraz na zodpovednosť rodičov pri dávaní života a rozhodovaní o veľkosti rodiny, rodičovské práva, ľudskú slobodu a rozhodujúcu úlohu manželstva a rodinného života pre rozvoj spoločnosti.
Pápežská rada pre rodinu pri uvažovaní nad pápežským učením v súvislosti s demografickou otázkou v roku 1994 uviedla: „Keďže mnohí vyjadrili podporu regulácii populácie, Katolícka cirkev, uvedomujúc si všetky skutočnosti, cítila potrebu verejne brániť práva žien a mužov, rodín a mladých ľudí vrátane tých, ktorí sa ešte len majú narodiť (z tal. „nascituri“). Doterajší pápeži si uvedomovali, že regulácia populácie nemôže nijako nahradiť prirodzený vývoj. Zároveň tvrdili, že každý má právo užívať bohaté zdroje zeme a produkty ľudskej inteligencie.“
Pápežská rada v tých časoch uviedla, že „keďže sú aktivity spojené s reguláciou populácie často vedené ideologicky, nemôžu pápeži podporovať šírenie paniky týkajúcej sa populačných trendov a snažili sa riešiť situáciu čo najopatrnejšie.“
Svetový potenciál a ľudská vynaliezavosť dokážu podľa svätého Jána Pavla II. významne prispieť k uspokojeniu súčasných, ale aj budúcich potrieb ľudstva.
„Navyše je hlavným zdrojom pre človeka, ak neberieme do úvahy Zem, je človek sám. Svojou inteligenciou dokáže objavovať produktívny potenciál Zeme a mnohé ďalšie spôsoby na uspokojenie ľudských potrieb,“ napísal svätý Ján Pavol II. v roku 1991 v encyklike Centesiumus Annus [Stý rok]. „Človek... je dar Boha Stvoriteľa pre človeka.“