RÍM - 10. mája Vatikán oznámil, že pápež František tento rok v októbri na záver mimoriadneho valného zhromaždenia biskupskej synody o rodine vyhlási za blahoslaveného svojho predchodcu, pápeža Pavla VI. Zázrak, ktorý Lekárska komisia Kongregácie pre svätorečenia pripísala pápežovi Pavlovi VI., sa týka mimoriadneho uzdravenia nenarodeného dieťaťa z Kalifornie, ktorému boli diagnostikované vážne abnormality. Pri prenatálnych testoch lekári predpokladali, že abnormality by mohli mať za následok vážne poškodenie mozgu a odporúčali potrat dieťaťa.
Hrdinská matka odmietla diagnózu týchto pesimistov a tiež aj ich odporúčanie zabiť svoje nenarodené dieťa a namiesto toho zverila svoj život i život svojho vyvíjajúceho sa dieťa všemohúcemu Bohu na príhovor Pavla VI. Jej neústupná dôvera musela miasť, frustrovať i udivovať lekárov, rodinu i priateľov. Napriek obrovskej skepse donosila svoje dieťa až do daného termínu a porodila zdravé dieťa bez akýchkoľvek komplikácií.
Viete si predstaviť tú ohromujúcu radosť a úžas, ktorý naplnil pôrodnú sálu? Teraz má už jej dieťa osemnásť rokov a stále je úplne v poriadku.
Pripadá mi trochu ironické, že blahorečenie Pavla VI. je vyhlásené uprostred búrky kontroverzií ohľadom blížiacej sa synody o rodine. To, že niektorí členovia hierarchie a niektorí laici volajú po zmene učenia Cirkvi o manželstve, pripomína debaty o učení Cirkvi o antikoncepcii v polovici 60-tych rokov.
Ako na zavolanie sa vracia Pavol VI., aby veriacim opäť pripomenul potrebu Cirkvi držať sa nemennej pravdy, ktorá jej bola zverená ohľadom posvätnosti a dôstojnosti manželstva medzi jedným mužom a jednou ženou: To, že je verné, exkluzívne a otvorené voči životu.
Pápež Pavol VI. viedol Cirkev pätnásť rokov (1963-1978) v tých najbúrlivejších časoch a do pamäti sa najviac zapísal svojou encyklikou Humanae Vitae. Proti odporúčaniu mnohých cirkevných úradov a teológov, ktorí navrhovali zmenu učenia Cirkvi o umelej antikoncepcií, Svätý Otec namiesto toho potvrdil katolícke učenie o živote, láske a ľudskej sexualite a vniesol dialóg medzi nemennú pravdu a súčasnosť.
„Odovzdávanie ľudského života“, povedal, „je najzávažnejšou úlohou, pri ktorej manželia slobodne a zodpovedne spolupracujú s Bohom Stvoriteľom.“
S ohľadom na manželskú lásku a zodpovedné rodičovstvo pápež Pavol VI. pripomenul Cirkvi, že manželská láska je „totálna“. Manželia sa dávajú jeden druhému bezpodmienečne.
Okrem toho manželská láska je verná a výlučná, a to až do konca života...Táto láska je plodná, pretože sa neobmedzuje len na manželské spoločenstvo samo, ale smeruje k tomu, aby pokračovala a vzbudzovala nové životy. „Manželstvo a manželská láska svojou povahou sú zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Veď deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov.“ (čl. 8)
V 17. odseku Pavol VI. tiež vyjadril štyri slávne predpovede o tom, čo by sa stalo s manželstvom a spoločnosťou v prípade, že by Cirkev ignorovala dlhé roky zastávané učenie o antikoncepcii a dôstojnosti manželského aktu a keby tak oddelila od seba jeho plodný i zjednocujúci aspekt:
1. Zvýšili by sa prípady manželskej nevery
2. Nastal by „všeobecný úpadok morálky“
3. Muži by prestali rešpektovať ženy v ich celistvosti a spôsobilo by to, že by so ženami narábalo ako s „obyčajnými nástrojmi sebeckého potešenia“, viac než spolupracujúcimi starostlivými partnermi.
4. Bezohľadné vlády by používali nútenú antikoncepciu na slabých a marginalizovaných ľudí.
Človek sa musí zamyslieť, ako sa prorocké slová Pavla VI. potvrdzujú: rastie počet rozvodov po celom svete; morálka v spoločnosti evidentne klesá; máme stabilný pokles pôrodnosti; manželské a rodinné násilie; zvýšenie sexuálnej promiskuity a pohlavných chorôb; obchodovanie s deťmi; narastá počet párov, ktoré sa rozhodnú spolu žiť bez manželstva; pôrodnosť mimo manželstva stúpa raketovým tempom; potrat sa využíva ako norma na kontrolu pôrodnosti; je prijatá a podporovaná homosexualita; pornografia; a to, čo teraz tak diabolsky vidno v Číne a po celom svete - vládny nátlak prostredníctvom politiky populačnej regulácie.
Pápež Pavol VI. v tých časoch porozumel výzvam, ako aj úlohe Cirkvi.
Možno predvídať, že azda nie všetci ľahko prijmú toto učenie, lebo zaznieva príliš veľa hlasov, umocnených modernými oznamovacími prostriedkami, ktoré sa nezhodujú s hlasom Cirkvi. Ale Cirkev, ktorá sa tomu nediví - veď je, ako aj jej božský Zakladateľ „znamením, ktorému budú odporovať“ - nezanedbáva preto sebe zverenú úlohu hlásať ponížene a vytrvalo celý morálny zákon, tak prirodzený, ako aj evanjeliový.
Keďže Cirkev neustanovila ani jeden z týchto zákonov, nemôže o nich rozhodovať, ale ich môže iba strážiť a vykladať. Nikdy nebude smieť vyhlásiť za dovolené to, čo je naozaj nedovolené, pretože to svojou povahou vždy odporuje pravému dobru človeka.(č. 18)
To, o čom by mala cirkev uvažovať (keďže tým vzniká mnoho otázok, ktoré majú vplyv na rodinu) je téma, ako odhaliť škody, ktoré nastali odmietnutím Božej vôle pre manželstvo a rodinný život.
Rodina je neoceniteľná, a tak musíme brániť, chrániť, živiť a podporovať manželský život a rodinu, tak ako ju zamýšľal jej Stvoriteľ. Ak chceme zmeniť aktuálny prúd a podporovať zdravú, energickú spoločnosť, potom sa vráťme k jadru učenia o dôstojnosti manželstva medzi jedným mužom a jednou ženou - vernému, exkluzívnemu a otvorenému k životu.
Zníženie očakávaní alebo živenie svetských názorov tento mor postihujúci po celom svete rodiny a spoločnosť nevyrieši. Iba keď sa budeme držať pravdy umožníme rozvoju kultúry, v ktorej rodina môže prosperovať.