Viac ako 50.000 slov zaznamenaných vo Františkovej apoštolskej exhortácii s názvom Amoris Laetitia (Radosť z lásky) prezrádza, že ide o rozsiahly dokument. Ten sa snaží riešiť celý rad problémov, ktorým v súčasnosti čelia rodiny - od veľmi rozšíreného rozvodu, pornografie, umelých reprodukčných techník, až po teóriu pohlavia, spolužitie, interné rodinné konflikty a mnohým ďalším.
Väčšina diskusií o tomto dokumente sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude zaoberať Františkovým postojom k otázke, či môže Cirkev povoliť rozvedeným a znova zosobášeným atolíkom pristupovať k sviatostiam. Rozruch okolo tzv. "Kasperovho návrhu", v ktorom žiada o zmiernenie obmedzení Cirkvi bol hlavnou témou všetkých tituliek a diskusií počas minuloročnej Synody o rodine. V dnešnej exhortácii pápež zaujal k tejto problematike výrazne liberálnejší postoj ako jeho predchodcovia. (Tu si o tom môžete prečítať.)
Avšak čo sa týka mnohých horúcich otázok, pápež tu zastáva tradičné učenie. Patria tu potraty, eutanázie, teória pohlavia, homosexuálne "manželstvá" a mnohé ďalšie. Katolícka skupina Hlas rodiny poukázala na to, že jeho vyhlásenia sa v niektorých otázkach až znepokojujúco odchyľujú od tradičných formulácií. (Tu si môžete prečítať ich analýzu.) Niektorí liberáli mohli tvrdiť, že ak ide o kontroverzné morálne boje dnešnej doby, pápež František je na ich strane. Avšak namiesto toho musia zápasiť s tým, že František výslovne kritizuje ich názory.
Tu sú niektoré časti jeho výrokov, ktoré sa týkajú týchto otázok.
Homosexualita a "manželstvo" medzi ľuďmi rovnakého pohlavia
Nezrealizovali sa nádeje niektorých skupín, že pápež by radikálne zmenil učenie Cirkvi ohľadom homosexuality. Ten sa tejto problematike venuje len veľmi málo. Väčšina z toho čo píše je len relatívne priamočiare, až agresívne opätovné potvrdenie učenia Cirkvi. Avšak oproti jeho predchodcom je tam možný náznak laxnejšieho postoja k civilným zväzkom.
Po prvý krát sa pápež zaoberá touto otázkou v odseku 52, kde píše: "Musíme si byť vedomí, že situácie rodín, ktoré môžu ponúknuť určitú stabilitu, sú veľmi rôznorodé. No zväzky osôb rovnakého pohlavia jednoducho nemôžu byť rovnocenné s manželstvom. Žiadny zväzok, ktorý je len dočasný alebo nie je predurčený priniesť nový život, nemôže zabezpečiť budúcnosť spoločnosti."
Hlas rodiny dnes vyjadril znepokojenie nad možnými následkami po zaradení civilných zväzkov ľudí s rovnakým pohlavím medzi "rôznorodé situácie rodín" a nad následkami pozitívneho hodnotenia "stability", ktorú tieto zväzky môžu ponúknuť.
Táto skupina taktiež ocenila jasný výrok učenia Cirkvi z odseku 251, v ktorom sa uvádza: "Neexistujú absolútne žiadne dôvody, prečo by mali byť homosexuálne zväzky akýmkoľvek spôsobom považované za podobné Božiemu plánu, ktorý sa týka manželstva a rodiny, alebo že by tento plán aspoň vzdialene nasledovali."
Pápež dodáva: "Je neprijateľné, aby boli ‘v tejto veci miestne Cirkvi pod nátlakom a aby medzinárodné inštitúcie poskytovali finančnú pomoc chudobným krajinám, ale len s podmienkou zavedenia zákonov o ‚manželstve‘ medzi osobami rovnakého pohlavia‘."
V odseku 250 pápež cituje Katechizmus katolíckej cirkvi, kde je uvedené, že "je nutné vyhnúť sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie" na základe sexuálnej orientácie "a najmä akejkoľvek forme agresie a násilia."
Pápež tvrdí, že homosexuálne orientovaní ľudia "môžu získať pomoc, ktorá je potrebná, aby pochopili a plne vykonávali Božiu vôľu vo svojom živote."
Pápež sa zároveň pri rozprávaní o homosexualite až pozoruhodne vyhýba používaniu akýchkoľvek tvrdých slov, ktoré sú uvedené v Katechizme alebo iných Cirkevných dokumentoch. Ide najmä o "skutočne neusporiadaný" jazyk, ktorý bol predmetom skúmania niektorých synodálnych otcov počas Synody o rodine. Tá sa uskutočnila na jeseň minulého roku.
Rodová teória
Počas celého svojho pontifikátu pápež opakovane a dôrazne odsúdil takzvanú "gender ideológiu". Je to vlastne radikálna teória, ktorá odmieta telesné rozdiely medzi mužmi a ženami, a teda považuje pohlavie za nestabilné. Podľa tejto ideológie otázka pohlavia dokonca podlieha osobnej voľbe jednotlivca.
V dnešnej exhortácii pápež opakovane kritizuje rodovú teóriu.
"Ďalší problém predstavujú rôzne formy rodovej ideológie. Tá totiž ’popiera prirodzené rozdiely a vzájomné dopĺňanie sa muža a ženy a predpokladá spoločenstvo bez pohlavných rozdielov. Tým sa eliminuje antropologický základ rodiny‘" píše pápež. "Táto ideológia vedie ku vzniku vzdelávacích programov a legislatívnych predpisov, ktoré podporujú osobnú identitu a emocionálnu intimitu. Tie sú však výrazne odlišné od biologických rozdielov medzi mužom a ženou. Teda ľudská identita je podriadená voľbe jednotlivca a môže sa po určitom čase zmeniť."
"Preto vznikajú obavy, že niektorým ideológiám tohto druhu sa podarí presadiť ako absolútne a nespochybniteľné. Dokonca môžu nadobudnúť moc diktovať, ako by sa mali vychovávať deti. Tieto ideológie sa teda snažia dosiahnuť ciele, ktoré sú v súčasnosti pochopiteľné. Avšak je nutné zdôrazniť, že biologické pohlavie ako aj jeho socio-kultúrnu rolu je možné rozlíšiť, ale nie oddeliť."
Umelé reprodukčné praktiky
V stručnej úprave odseku 56 pápež znova opakuje učenie Cirkvi, ktoré je proti umelým reprodukčným technológiám.
"Na druhej strane," píše pápež, "technologická revolúcia v oblasti plodenia ľudí umožnila zmanipulovať akt reprodukcie. Reprodukcia je teda možná nezávisle od pohlavného styku medzi mužom a ženou. Takto sa ľudský život a rodičovstvo stali modulárne a oddeliteľné podstaty, ktoré predovšetkým podliehajú želaniam jednotlivcov alebo párov."
"Jedná vec je pochopiť ľudskú slabosť a komplikovanosť života a niečo úplne iné je akceptovať ideológie, ktoré sa pokúšajú rozdeliť dva neoddeliteľné aspekty. Neupadajme do hriechu svojimi pokusmi o snahu nahradiť Stvoriteľa. My sme stvorenstvo a nie tí všemohúci. Všetko stvorenie tu bolo už pred nami a musíme ho prijať ako dar."
Potrat a eutanázia
O potrate hovorí pápež v odseku 83. "Tu je nevyhnutné konštatovať, že rodina je svätyňou života a miestom, kde sa samotný život tvorí a kde sa oňho stará. Preto je v úplnom rozpore spraviť z nej miesto, kde sa život odmieta a ničí", povedal pápež.
"Hodnota ľudského života je veľmi veľká a právo na život nevinného dieťaťa, ktoré rastie v maternici matky, je neodňateľné. Preto žiadne údajné právo rozhodovať o vlastnom tele nemôže byť dostatočným dôvodom pre usúdenie, kedy ukončiť život. Ten sa môže ukončiť len sám a nikdy nemôže byť ani len náhodou považovaný za "majetok" inej ľudskej bytosti."
O eutanázii píše, "Rodina chráni ľudský život, a to vo všetkých jeho fázach, vrátane tej poslednej. A preto sa ‘tým, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach neustále pripomína ich morálna povinnosť svedomia. Dôležitosť uplatnenia práva na prirodzenú smrť bez agresívnej liečby a eutanázie teda nie je len pocitom Cirkvi’."
V odseku 42 sa rieši agresívna kontrola populácie, ktorú zaviedli jednotlivé štáty. "Len úprimné svedomie manželov, ktorí veľkoryso priviedli na svet život, môže viesť pár k obmedzeniu počtu svojich detí a aj to len zo závažných dôvodov," píše pápež. Ďalej pokračuje "aby som bol konkrétny, ‘kvôli zachovaniu dôstojnosti svedomia, Cirkev jednoznačne odmieta zásah štátu, ktorý je nanútený a zároveň podporuje antikoncepciu, sterilizáciu a dokonca aj potrat.’ Takéto opatrenia sú neprijateľné, a to aj na miestach, kde je vysoká miera pôrodnosti. Avšak ako máme možnosť vidieť, tieto praktiky podporujú politici aj v krajinách s alarmujúco nízkou pôrodnosťou."
Pápež zdôrazňuje dôležitosť adopcie. Namiesto potratu je práve osvojenie si dieťaťa možným riešením prípadov nechceného tehotenstva. "Adoptovanie dieťaťa je aktom lásky, ktorý ponúka dar rodiny niekomu, kto ho nedostal. Je dôležité trvať na tom, aby právne predpisy pomáhali uľahčiť proces adopcie, a to predovšetkým v prípade nechcených detí. Tak by sa zabránilo potratom alebo tomu, aby tieto deti rodičia opustili."
Humanae Vitae
Pápež František cituje slávnu encykliku Humanae Vitae, ktorá niekoľkokrát vo svojom texte opakuje učenie Cirkvi proti umelej antikoncepcii. Avšak, zatiaľ čo pápež cituje odôvodnenie prečo encyklika odmieta umelú antikoncepciu, nevenuje sa výslovne otázke samotnej antikoncepcie.
František v Humanae vitae uviedol, že pápež Pavol VI "poukázal na vnútorné puto medzi manželskou láskou a vznikom života: ‘Manželská láska si vyžaduje od manžela a manželky, aby si boli plne vedomí aké sú ich povinnosti ohľadom zodpovedného rodičovstva. V dnešnej dobe sa práve na ňom dosť trvá, avšak musí byť správne pochopené."
V odseku 80 tvrdí, že "manželský zväzok je ‘vo svojej podstate‘ predurčený na plodenie."
"Dieťa, ktoré sa manželom narodí ‘nie je niečo z vonku, čo by bolo pridané ich vzájomnej láske. Toto dieťa je plodom a naplnením ich vzájomného dávania sa’" dodáva. "On alebo ona sa neobjaví na konci tohto procesu, ale je prítomný od začiatku lásky ako jeho dôležitý znak. Tento znak nemôže byť len tak odmietnutý bez toho, aby znetvoril samotnú lásku."
"Od samého začiatku láska odmieta každú snahu uzavrieť sa do seba; je otvorená pre plodnosť, ktorá siaha až za svoje hranice. Preto žiadny pohlavný akt medzi manželom a manželkou nemôže neprijať tento hlbší význam, a to ani vtedy, keď pár v danej chvíli nemôže z rôznych dôvodov splodiť nový život."
K tejto téme sa vracia v odseku 82, kde cituje záverečnú správu zo Synody o rodine: "Učenie Cirkvi má ‚pomôcť párom úplne, harmonicky a vedome zažiť ich spoločenstvo manžela a manželky, ako aj poukázať na ich zodpovednosť dať svojim potomkom život. Musíme sa teda vrátiť k posolstvu encykliky Humanae Vitae, ktorej autorom je blahoslavený pápež Pavol VI. Zdôrazňuje sa tu, že je nutné rešpektovať dôstojnosť človeka stanovením morálnych metód určených na regulovanie pôrodnosti... Zvoliť si adopciu alebo pestúnsku starostlivosť môže tiež priniesť plody, ktoré sú charakteristické pre manželský život‘."