Obyčajní sú presvedčení, že každý štát, ktorého cieľom je úprimná snaha chrániť svojich občanov, má právo regulovať podnikanie v oblasti hazardných hier
Dlžníci na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a na daniach, ako aj poberatelia dávok v hmotnej núdzi by nemali mať prístup do herných prevádzok. Navrhujú to poslanci OĽaNO-NOVA v novele zákona o hazardných hrách, ktorú predložili na májovú schôdzu parlamentu.
“Hazard ničí životy ľudí a osudy rodín, to isté si myslia ľudia na celom Slovensku. V Bratislave sa podarilo vyzbierať viac ako 100.000 podpisov proti hazardu,” zdôraznila na dnešnej tlačovej konferencii poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA). Podľa jej slov závislí hráči trpia stresom, sú v depresiách a ocitajú sa v bludnom kruhu, z ktorého niet východiska. “Verím, že nájdeme podporu aj u koaličných poslancov, viacerí z nich sa pred voľbami v boji proti hazardu angažovali,” povedala.
Poslankyňa Anna Verešová (OĽaNO-NOVA) zdôraznila, že rodinné prostredie zaťažené gamblerstvom negatívne vplýva aj na deti. “Ak vláda hovorí o sociálnom cítení, vyzývam všetkých poslancov, aby to sociálne cítenie bolo ich motiváciou, keď budú hlasovať o tomto zákone,” apelovala.
Obyčajní sú presvedčení, že každý štát, ktorého cieľom je úprimná snaha chrániť svojich občanov, má právo regulovať podnikanie v oblasti hazardných hier. “K tomu patrí aj regulácia podmienok, za ktorých sa hrania takýchto hier môžu zúčastniť jednotlivci. Cieľom návrhu zákona je zaviesť nové pravidlá ochrany hráčov hazardných hier tak, aby sa obmedzili negatívne, najmä finančné a sociálne následky hrania týchto hier na ich životy,” argumentujú v dôvodovej správe.
Podľa novely by mal pred začatím hrania prevádzkovateľ po predložení občianskeho preukazu hráča cez internet a príslušnú databázu overiť, či hráč nemá nedoplatky na sociálnom poistení, na verejnom zdravotnom poistení, nemá daňové nedoplatky alebo nepoberá dávky v hmotnej núdzi. OĽaNO-NOVA preto zavádza aj povinnosť zverejňovať poberateľov týchto dávok, čo má pomôcť aj pri odhaľovaní tzv. bielych koňov z radov bezdomovcov a nízkopríjmových skupín, ktorí sú zneužívaní zločineckými skupinami na uzatváranie a krytie podvodov.
“V prípade dávok z peňazí pochádzajúcich z verejného rozpočtu prevažuje verejný záujem, aby sa nestali predmetom straty v hazardnej hre. Rovnako existuje legitímny záujem, aby boli pohľadávky voči verejnému rozpočtu najprv splatené, a aby hraním hazardných hier nedochádzalo k oslabeniu platobnej disciplíny dlžníka,” argumentujú opoziční poslanci. Tieto opatrenia sú podľa nich štandardom v krajinách, ktorých hospodárstvo nie je postavené na zdanení hazardných hier, ako je to u nás, a zároveň majú s hazardnými hrami skúsenosti po desaťročia ako napr. Rakúsko či Česká republika.
Poslanci z klubu obyčajných predkladali podobný návrh zákona v parlamente aj v minulosti, plénum ho však nepodporilo. Prevádzkovatelia herní vtedy reagovali, že úmyslu chrániť sociálne ohrozené skupiny ľudí sa v zásade nedá nič vyčítať a že hráči poberajúci dávky v hmotnej núdzi nie sú ich cieľovou skupinou. Problém však vidia v dlžníkoch Sociálnej poisťovne. Tam totiž podľa nich zvyčajne nejde o osoby v núdzi a vo veľkom množstve prípadov už vôbec nejde o chudobných ľudí.
“Návrh regulovať vstup ľudí poberajúcich sociálne dávky do herných prevádzok naráža na niekoľko právnych bariér, napríklad aj na ich samotnú identifikáciu, na ktorú prevádzkovatelia de iure nie sú oprávnení. Ak by na jej základe začali selektovať, koho do herne vpustiť a koho nie, mohlo by to bez existujúceho právneho základu napĺňať znaky diskriminácie,” upozornil pred časom hovorca hráčskych asociácií Juraj Danielis.
OĽaNO-NOVA však trvá na tom, že zákon je dobrý a podobné právne úpravy sú aj v zahraničí. “Poberatelia sociálnych dávok nemajú v herniach čo robiť,” zdôraznil dnes exposlanec Peter Pollák, ktorý v minulom volebnom období zákon predkladal. Remišová doplnila, že prevádzkovatelia už v súčasnosti musia identifikovať hráča, či má viac ako 18 rokov. “Nerobia to, preto sa boja, že to teraz budú musieť robiť,” uzavrela.