Nemeckí ľavicoví katolíci a ich stratégie

1,362
Kultúra smrti

Od konca roku 2013 sa do povedomia spoločnosti dostávajú nielen ľavicoví katolícki teológovia a ich organizácie, ale s novou silou a rozhodnosťou vychádzajú na povrch aj ich niekdajšie postoje: úpadok morálnej náuky o sexualite, nový prístup k homosexualite, morálna ľahostajnosť voči používaniu antikoncepcie, schvaľovanie obchodu s pohlavným stykom mimo manželstva, pozitívny prístup voči nemanželským zväzkom, atď.

Spomínaní teológovia a dané organizácie, ako napríklad „My sme cirkev“ [Wir sind Kirche, liberálna katolícka organizácia v Nemecku], či Ústredný výbor nemeckých katolíkov vedú v súčasnosti ešte otvorenejšiu kampaň namierenú proti Magistériu Cirkvi. Ľavicoví teológovia žiadajú nezáväzné Magistérium a oslabenie hodnosti kňazstva ako takého s cieľom demokratizácie cirkvi. 

Skutočnosť, že sú tieto tvrdenia v rozpore so záväzným pokladom [rezervoárom a dedičstvom] viery, pre nich nehrá dôležitú úlohu. V podstate sa snažia založiť novú cirkev. Autorita cirkvi by mala v tomto prípade verejne vyhlásiť, že takéto požiadavky nie sú katolícke.

V súvislosti s (októbrovou) Synodou o rodine vyšlo najavo, že aj niektorí biskupi verejne publikujú tvrdenia, ktoré nie sú v súlade s učením cirkvi. Ide najmä o to, aby mohli ľudia, ktorí sa rozvedú a neskôr znovu zosobášia prijímať Oltárnu sviatosť, rovnako ako aj o pozitívny prístup k homosexuálnemu spôsobu života a k homosexuálnym vzťahom.

Tento boj proti Magistériu Cirkvi je len jedným z dvoch spôsobov, ktorý uplatňujú ľavicoví nemeckí katolíci s cieľom premeniť svoju víziu o novej cirkvi na realitu.

Neskrývane „útočná“ stratégia má však dve dôležité nevýhody – vždy vyvoláva okamžitú reakciu a odzrkadľuje postoj nemeckej teórie „Sonderweg“ [samostatná cesta], ktorá odporuje univerzálnej náuke cirkvi.

Podobnú reakciu ste mohli zažiť len pred pár týždňami: v spoločnosti stále existuje vlna odporu voči arogantným nemeckým požiadavkám, ktorých úlohou bolo ochromiť a zbaviť sa cirkevnej náuky o manželstve, rodine a sexualite. Africkí biskupi dali najavo, že ak sa na októbrovej Synode nemecká delegácia pokúsi presadiť svoje nezrozumiteľné názory, ich postoj k nim bude negatívny.

Ľavicoví katolíci majú preto aj plán B: do úvahy predsa treba brať naozajstné životné okolnosti. Veď napokon, „spoločenská realita“ sa zmenila.

Teda, aspoň tak to vidí nový hamburský arcibiskup Stefan Heße. Podľa webovej stránky katholisch.de Heße uviedol: „Tak či onak, musíme hľadieť na rozličné spôsoby života, ktoré tam vonku existujú.“ Nový cirkevný pracovný zákon totiž nenariaďuje ukončenie zmluvy v prípade nového manželstva po rozvode, či vstupu do homosexuálneho zväzku, alebo v prípade, že niekto odchádza z cirkvi. Arcibiskup Heße povedal: „V opačnom prípade nebudeme môcť fungovať ďalej, pretože nebudeme mať dostatok zamestnancov, ktorí by pracovali v našich inštitúciách.“

O podobnej záležitosti sa vyjadril aj riaditeľ charity v mníchovskej diecéze, Hans Lindenberger. Spravil tak po tom, ako si svoje miesto vo vedení Charitného centra dennej starostlivosti v meste Holzkirchen v Hornom Bavorsku udržala jedna lesbička. Žena sa civilne zosobášila s inou ženou.

Denník Süddeutsche Zeitung navyše uviedol: „Prelát Lindenberger sa vo veci pokračujúceho pracovného pomeru vyjadruje umiernene. Riaditeľka Centra dennej starostlivosti bola voči svojim zamestnancom vždy lojálna a nikdy nevyvolala žiadny škandál.“ Prelát si očividne neuvedomuje závažnosť tejto situácie: na verejnosť sa dostáva informácia, že (nemecká) katolícka cirkev zmenila svoj postoj voči homosexuálom.

Na základe takéhoto vývoja udalostí sa asociácia Catholic Shooting Association, ktorá má približne 300 000 členov, vyjadrila: „Asociácia sa pridŕža nového cirkevného pracovného zákona, podľa ktorého budú z nového manželstva, či z [homosexuálneho] civilného sobáša vyvodené dôsledky len vo vážnych prípadoch,“ uvádza katolícka spravodajská agentúra „Catholic News Agency [Katholische Nachrichtenagentur] KNA.“

Krôčik po krôčiku sa v mnohých nemeckých diecézach presadzuje rozvrat katolíckej cirkvi. Nemusíte byť génius, aby vám došlo, že táto stratégia sa snaží skoncovať s katolíckou vierou.

Nový cirkevný pracovný zákon je ideálnym nástrojom, ktorý sa dá použiť na vymanenie [a vykorenenie] katolíckej cirkvi v Nemecku z jej minulosti. Nový pracovný zákon nepozná žiadne automatické metódy. O každom prípade treba rozhodnúť individuálne a zvážiť, či môže zamestnanec, ktorý „vybočuje z normálu“ zostať v danej inštitúcii zamestnaný.

„Konzervatívne“ diecézy sú viac-menej za dodržiavanie pôvodných pravidiel, zatiaľ čo „liberálne“ diecézy by boli schopné propagovať homosexualitu a viacnásobné svadby len preto, aby pôsobili moderne. Tri diecézy, Passau, Regensburg a Eichstätt odmietajú uplatniť nový katolícky pracovný zákon.

Ľavicoví katolíci boli vždy proti tomu, aby sa tieto dve stratégie miešali dokopy.

Ich spojenie by totiž mohlo mať katastrofické následky: zachovanie takéhoto nekonvenčného správania bude možno v budúcnosti vyžadovať teologické odôvodnenie a vtedy zrejme vyjde najavo skutočnosť, že ide o kacírstvo, ktoré vyvolá v cirkvi rozkol. V takom prípade môžu byť prenasledovaní nielen stúpenci, ale aj odporcovia: o rozvrat cirkvi sa nesnažil ani Henry VIII, ani Martin Luther, no jedného dňa ani jeden z nich danú situáciu nezvládol...