NÁBOŽENSKÁ SLOBODA podrobená "NEDISKRIMINÁCII" - v záujme rôznorodosti

3,891
Kultúra smrti

Washington, D.C., 28. jún, 2010 (LifeSiteNews.com) - Americký najvyšší súd rozhodol, že kresťanské skupiny študentov nemôžu do svojich radov prijímať len praktizujúcich kresťanov. Súd rozhodol, že by tým diskriminovali ostatných, ktorí by chceli do organizácie vstúpiť. Hnutia zamerané na kresťanské práva tvrdia, že toto rozhodnutie vážne narúša náboženskú slobodu ako takú.

V istej kalifornskej právnickej škole fungovalo kresťanské hnutie Spoločnosť kresťanských právnikov (CLS), ktoré odmietlo prijať medzi seba nekresťanov a tých, ktorí udržiavajú "sexuálne nemorálne životný štýl".

CLS oznámilo škole, že sa nemôže riadiť podľa školskej nediskrimináčnej politiky. Tá študentským skupinám zakazuje diskriminovať okrem iného aj na základe náboženstva. CLS tvrdí, že jeho náboženské presvedčenie nedovoľuje, aby nekresťania vykonávali kontrolu nad skupinou, či už by sa stali členmi s hlasovacím právom, alebo priamo vodcami.

Škola Hastings preto odmietla existenciu skupiny oficiálne uznať. Súd rozhodol v pomere 5 ku 4 v neprospech študentskej skupiny.

Keďže sa prípad týkal aj otvorene praktizujúcich homosexuálov, rýchlo sa rozniesol do celých štátov. Počínanie kresťanskej skupiny sa začalo vnímať ako diskriminácia homosexuálov.

Väčšinové rozhodnutie, autorizované sudkyňou Ruth Bader Ginsburgovou, odobrilo konanie Právnickej vysokej školy UC Hastings. Podľa súdu škola spravodlivo uplatnila svoju antidiskriminačnú politiku.

Na súde nazvali počínanie kresťanskej skupiny rasizmom. Liberáli tak na súde povýšili práva nediskriminácie podľa sexuálnej orientácie nad práva náboženskej slobody. Sudca John Paul Stevens sa na margo prípadu spýtal: "Čo keby boli presvedčení, že Afro-Američania sú podradnejší?"

V mene viacerých študentských kresťanských organizácii sa k súdnemu sporu vyjadrilo Americké Centrum pre Právo a Spravodlivosť (ACLJ). Výsledok označilo za "veľmi neuspokojivé rozhodnutie, ktoré významne poškodzuje ústavné práva náboženských organizácií."

"Väčšina na Najvyššom súde nepochopila, že k zásadám náboženskej slobody patrí aj to, že si náboženské skupiny môžu voľne definovať svoje poslanie, vybrať si svojich vlastných vodcov a určovať si vlastné kritériá členstva," poznamenal hlavný riaditeľ pre ACLJ Jay Sekulow.

"Dúfame, že toto rozhodnutie bolo len vybočením a nie posunom v rámci právneho chápania Prvého dodatku k ústave. "( Prvý dodatok k ústave sa týka náboženskej slobody v USA - pozn. red.)

Voči rozhodnutiu súdu protestovalo aj niekoľko sudcov: Samuel Alito napísal, že rozhodnutie "predstavuje vážnu prekážku pre slobodu prejavu v tejto krajine." K protestu sa pripojil aj najvyšší sudca Roberts so sudcami Scaliaom a Thomasom.

"Náš Prvý dodatok odráža 'hlboký národný záväzok voči zásade, že diskusia o verejných otázkach by mala byť bez zábran, priama a veľmi otvorená'," napísal sudca Alito. Citujúc tak prípad New York Times Co. versus Sullivan z roku 1964.

"Aj keď Spojené štáty sú jediný národ, ktorý zdieľa tento záväzok v rovnakom rozsahu, nemenil by som naše práva v súlade s medzinárodnou normou. Obávam sa, že rozhodnutie súdu znamená obrat v tomto smere. Dokonca aj tí, ktorí pokladajú postoje CLS za problematické, by mali byť znepokojení tým, akým spôsobom sa so skupinou zaobchádzalo – školou Hastings, odvolacím ako aj týmto súdom. Môžem len dúfať, že toto rozhodnutie sa ukáže len ako odchýlka."

Americké centrum ACLJ tiež zdôraznilo, že náboženské skupiny sú v nasledovaní svojho náboženského presvedčenia dokonca ústavne chránené.

Okrem iného ACLJ napísalo:

"Náboženské skupiny sa podľa svojej povahy stotožňujú s náboženskými princípmi. Je teda prirodzené, že kritériom členstva bude, aby kandidát dodržiaval tieto zásady. Zachová sa tak podstata identity a súdržnosti organizácie."

"Toto nie je 'diskrimináciou', ale skôr neoddeliteľnou súčasťou toho, čo ich definuje ako náboženské skupiny. Takéto rozhodnutia však nútia náboženské skupiny, aby si vybrali. Buď vernosť svojej náboženskej identite, alebo prístup na fórum. To je ale protiústavné. A vláda by v žiadnom prípade nemala náboženské skupiny stavať pred takúto voľbu."

Kathleen Gilbert

 

DISKUSIA k článku