Dlhé úsilie o to, aby potrat zostal mimo juhoafrického Mozambiku, zlyhalo. Povedané slovami Agence France-Presse prezident Armando Guebuza „v tichosti podpísal, aby do plastnosti vošla“ revízia trestného zákonníka, ktorá legalizuje dobrovoľný potrat počas prvých 12 týždňov tehotenstva a – v prípade znáslnenia – až do 16 týždňov.
V rovnakej tichosti schválil mozambický parlament v júli legislatívu, ktorá potrat zlegalizovala.
Jej súčasťou sú aj ustanovenia umožňujúce potrat v prípade, ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie matky alebo ak je plodu diagnostikovaná nejaká abnormalita.
O to, aby bol potrat v Mozambiku zlegalizovaný, sa politici na ministerstva zdravotníctva a medzinárodné organizácie zastávajúce potrat snažia už viac než desať rokov. Tvrdia, že vďaka legalizácii potratov sa počet žien, ktoré zomierajú v dôsledku ilegálnych potratov, znížil.
Zástancovia pro-life však už dlhý čas zdôrazňujú, že počty úmrtí matiek a „vážnych komplikácii“ v dôsledku „nebezpečných“ ilegálnych potratov samotní obhajcovia potratov príliš preháňajú.
Prominentný americký potratár Dr. Bernard Nathanson sa krátko potom, čo skončil svoju kariéru s vykonávaním potratov, priznal, že on a jeho spolupracovníci si v tomto sprisahaní poslúžili vytvorením veľmi prehnaných štatistík o matkách, ktorých úmrtia boli spôsobené nelegálnymi potratmi. Chceli tak obmäkčiť verejnosť, aby bola otvorená na prijatie dobrovoľného potratu. Uviedol, že odvtedy sa stalo používanie vysoko preexponovaných počtov nelegálnych potratov a počtov matiek, ktoré zomreli v dôsledku potratov, taktikou potratových aktivistov po celom svete. Tí ju využívajú na to, aby pozmenili zákony.
Ako povedal Nathanson „na presvedčenie verejnosti postačí aj opakovanie veľkej lži“. „Počet žien zomierajúcich kvôli nelegálnym potratom bol okolo 200 až 250 za rok. Číslo, ktoré sme neustále uvádzali do médií bolo 10 000. Tieto nepravdivé údaje sa v povedomí Američanov zakorenili a mnohých z nich presvedčili, že potrebujeme otvoriť potratový zákon.“
Prvýkrát sa o takejto legislatíve uvažovalo v Mozambiku v roku 2007. Odvtedy proti nej bojujú katolícki biskupi ako aj pro-life organizácie.
V tom čase sa vedúci predstavitelia Rímskokatolíckej cirkvi v krajine, ktorej 30 % populácie tvoria katolíci, sťažovali, že boli vylúčení z diskusie o potrate.
Biskupi uviedli, že potrat nie je len hriechom. Je i niečím, čo tejto krajine vnucujú zahraničné organizácie, hoci sa to líši od afrických kultúrnych noriem.
Aj ked biskupi vo svojom pastoračnom liste vyjadrili svoj súcit s tehotnými matkami, ktoré sú často v ťažkých situáciách, uviedli tiež, že napriek tomu potvrdzujú, „že potrat nie je riešením takýchto situácii. Jeho liberalizácia a legalizácia na jednej strane vulgarizuje a objektivizuje ženy, na strane druhej však kazí mládež a bagatelizuje posvätnú moc plodenia“.