Meno Ježiš

07.01.2017SK
758 0 0
Kultúra života

Tradícia Starého zákona

Kto trochu pozná španielsku kultúru, iste sú mu známe krstné dvoj mená ako José María, alebo Jesús María a pod. Hoci pre naše uši a tradíciu nezvyklé, ostáva faktom, že Španieli bežne používajú Jesús – Ježiš aj ako krstné meno. Vo väčšine kresťanskej Európy sa však toto meno nenosí. Meno Ježiš je hebrejského pôvodu a znamená… „PÁN (JHVH) zachraňuje; PÁN je záchrana.“ V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a). Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Má ho viacero osôb. Prvou z nich je Jozue, Nunov syn, ktorý je známy ako vojnový vodca Izraelitov a Mojžišov sprievodca pri výstupe a zostupe z Vrchu Sinaj. Bol strážcom vchodu do stánku zjavenia a vodcom ľudu do Zasľúbenej zeme (Sir 46,1). Kniha Sirachovcova ho preto volá Mojžišov nástupca v proroctve. 2 Kr 23,8 píše o inom Jozueovi, ktorý bol mestským veliteľom. Podľa neho bola pomenovaná aj mestská brána Jeruzalema. Takýto veliteľ sa musel teda vyznačovať mimoriadnou vernou službou a lojálnosťou voči kráľovi. Do tretice spomeňme ešte veľkňaza Jozueho, Josedekovho syna. Spomína sa spolu s júdskym námestníkom Zorobábelom ako obnoviteľ chrámu (Ag 1,1). Vzbudený na duchu, veľkňaz Jozue bol očistený od viny, obdarovaný novou autoritou a boli mu zverené ďalšie povinnosti. Prorok Zachariáš veľkňazovi Jozuemu dáva hodnosť  pomazaného a po obnovení chrámu bude korunovaný (Zach 3–4; 6). Knihy Ezdráš-Nehemiáš ho nazývajú kratšou verziou Ješúa, ktorá znie takmer rovnako ako neskoršia aramejská forma mena Ježiš.

Z tohto stručného prehľadu badáme, že osoby, ktoré nosili meno Jozue, zohrali dôležitú úlohu pri vovedení Izraelitov do Zasľúbenej zeme, pri obrane mesta alebo pri poexilovej obnove chrámu. Nepochybne mimoriadnu dôležitosť zohrala práve postava Jozueho, Mojžišovho nástupcu v proroctve. Tento Jozue dokončil, to čo Mojžiš začal ale sám nemohol dokončiť. Mojžiš, na príkaz PÁNOV vyviedol ľud z Egypta a Jozue, na príkaz PÁNOV voviedol ľud do Zasľúbenej zeme. Prvý vyviedol z otroctva, druhý doviedol do požehnanej zeme. Tento posledný obraz je dôležitý pre chápanie mena Ježiša z Nazaretu.

Meno Ježiš v období Nového zákona

gréckom preklade Starého zákona má meno Jozue výslovnostnú podobu Jésús. Toto meno má aj jediný autor starozákonného spisu, ktorý sa podpísal pod svoj spis – Jésús, syn Sirachov z Jeruzalema (Sir 50,27). V novozákonnom gréckom texte má meno Ježiš presne takú istú grécku podobu ako všetky spomínané mená – Jésús. V čase keď sa písali knihy s veľkými gréckymi písmenami, tak plná podoba mena Jozue alebo Ježiš vyzerala nasledovne – IHCOUC, pričom grécke písmeno sigma, aj keď vyzeralo ako naše latinské „C“, sa vždy vyslovovalo ako naše „s“. Inými slovami, vyslovovalo sa to stále Jésús. Avšak odpisovači zvykli robiť skratky slov a predovšetkým dobre známych mien. A tak z gréckeho slova IHCOUC sa vynechali vnútorné písmená HCOU a vznikla skratka IC. Táto skratka je dobre známa z ikon, kde sa ňou označuje meno Ježiš. Skratkou XC sa obdobne myslí na iné grécke slovo XPISTOC (čítaj christos) Kristus. Meno Ježiš má teda úplne ten istý význam ako meno Jozue. Tu by som rád spomenul príhodu, ktorá sa stala pred tromi rokmi mladej rodine. Tá už mala viacero detí, ktoré nosili biblické mená ako Jakub a Jeremiáš. Novonarodenému synovi chceli dať meno Jozue. Ku podivu, úradníkom mestského úradu sa to nevidelo. Musel zasiahnuť domáci farár, ktorý písomne potvrdil, že meno Jozue nie je nebezpečné a že sa nachádza aj v Biblii. Očividne odôvodnenie zabralo, a tak teraz keď dávam malému Jozuemu krížik na čelo, spomeniem si, aké vzácne meno nosí.

IHS – skratka mena Ježiš

V tejto súvislosti treba spomenúť jedného z najväčších kazateľov stredoveku – sv. Bernardína zo Sieny (1380-1444). Tento františkánsky reformátor je známy ako Apoštol Najsvätejšieho mena Ježiš. Priviedol mnohých k obráteniu a zmiereniu. Keďže kázanie spájal s Najsvätejším menom Ježiš a údajne ako prvý ho používal podstatne častejšie ako iní, používal aj monogram IHS namiesto celého mena IHCOUC. Ako veľký šíriteľ hlbokej úcty k menu Ježiš je znázorňovaný s touto skratkou, ktorá je v slnečnom žiariacom disku. Otcovia jezuiti o sto rokov neskôr sa stanú pokračovateľmi mimoriadnej úcty k menu Ježiš. Pôvodne teda skratka IHS sa používala len namiesto celého mena Ježiš. Len oveľa neskôr, sa začala vykladať symbolicky. Predpokladalo sa, že každé písmeno stojí za iné slovo, samozrejme v latinčine a teda Iesus Homini Salvator znamenalo Ježiš človeka spasil – krajšie Ježiš Hriešnikov Spasil. Aj keď tento výklad mena nie je pôvodný, obsahovo však je správny a len málo sa odchyľuje od pôvodného významu mena Ježiš – PÁN zachraňuje alebo PÁN spasí. Všetci novozákonní pisatelia písali už spisy Nového zákona najmenej s asi 15 ročným odstupom od udalosti smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia nášho PÁNA Ježiša Krista. Preto naplnení Duchom Svätým a pod vplyvom jeho inšpirácie dávali mnohým udalostiam poveľkonočný význam. Preto keď aj opisujú meno Ježiš, hneď mu dávajú význam už nielen zo samotného mena, ale najmä z toho, čo Ježiš urobil pre človeka. Evanjelisti Matúš a Lukáš sa zhodujú v tom, že anjel prikázal pomenovať Máriino dieťa Ježiš (Mt 1,21; Lk 1,31; 2,21). Jozefovi anjel aj vysvetlí, že mu dá meno Ježiš, lebo on, Ježiš, vyslobodí ľud z hriechov. Boží posol vysvetľuje nie meno, ale úlohu Ježiša – Ježiš je vysloboditeľ  ľudí z hriechov. To nedokáže nik z ľudí. Meno Ježiš teda v prípade samotného Krista predznačuje hlbší význam. Ono nepripomína len to, že jeho meno značí PÁN je záchrana, ale že Ježiš je sám PÁN – Boh a že on zachraňuje človeka tak, že ho vytrhne z otroctva hriechu.

Iné osoby v Novom zákone s menom Jésús

Zaujímavosťou je, že aj Nový zákon pozná niekoľko iných osôb, ktoré majú meno Ježiš, resp. Jésús. Ako prvý sa spomína Ježišov predok, syn Eliezera (Lk 3,29). Druhý Jésús, známejší  pod menom Barabáš (v preklade „syn otca“) bol povstalec a vrah (Mk 15,7). Jeho spolu s Ježišom Mesiášom ponúka pilát ľudu na výber (Mt 27,16-17). Zaiste, že rovnaké mená spôsobili u odpisovačov to, že v mnohých rukopisoch radšej nepomenovali tohto povstalca menom Jésús, ale len Barabáš. V Skutkoch apoštolských sa spomína istý čarodejník Elymus, Barjésú („syn Jésúsa“; Sk 13,6-8). Štvrtý a posledný prípad človeka menom Jésús je Pavlov spoľahlivý spolupracovník nazývaný aj Justus („spravodlivý“). Tento bol Pavlovi potechou (Kol 4,11). Okrem Ježiša PÁNA, Nový zákon spomína ešte štyri osoby s menom Jésús – dvaja majú negatívny charakter a iní dvoja zasa pozitívny. Posledný z nich, Justus, je príkladom činorodého robotníka na Božom kráľovstve.

Úcta k menu

Je hriechom poškodiť meno iného človeka. Každý je citlivý na svoje meno. Opačne zasa, mať v úcte mená iných ľudí znamená vlastne mať v úcte ich samých. Meno teda v základnom zmysle slova zachycuje celú osobu. Mať teda v úcte mená iných je vyjadrením úcty a lásky k nim. Mať úctu k Božiemu menu PÁN je dokonca jedným z Desatora Božích prikázaní. A v tomto prikázaní ide aj o prejav úcty a lásky k Bohu Stvoriteľovi a Vysloboditeľovi. Vráťme sa k menu Ježiš. Slová sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou. Písal do Filíp, že Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán! Vzdanie úcty menu Ježiš nie je nikomu na poníženie, ale je to prejav našej viery na slávu Boha Otca (Fil 2,9-11). Uctievanie mena Ježiš nie je magickou formulkou, ktorá zachráni od zlého. Uctievanie mena Ježiš v pravej viere – teda klaňanie sa Ježišovi ako človeku a Bohu v jednej osobe – je vierovyznaním a vzdávaním chvály Božej blahosklonnosti za jeho záchranný plán s nami. Vzývať meno Ježiš znamená zohnúť koleno a skloniť srdce pred tým, kto je Boh a človek s pokorným srdcom v jednej osobe. Vzývať Ježiša je modlitba dobrého lotra, ktorý prosí o záchranu. Ako Jozue previedol ľud do Zasľúbenej zeme, tak Ježiš prevádza, tých, čo k nemu volajú, do raja (Lk 23,42). Vzývajme často Ježiša ako PÁNA a majme nádej! Netreba čakať len na 3. januára, kedy je ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Ježiš. Vzývajme s nádejou, Ježiš, spomeň si na nás…

B.Štrba

DISKUSIA k článku