Mám 9 detí, tvrdíte, že tým devastujem planétu?

V januári bola naša rodina predmetom celej stránky v rubrike našich miestnych novín. Nie je to po prvýkrát, čo sme sa ja a môj malý gang objavili na stránkach novín: Minulý rok sa o nás písalo v článku Globe&Mail ohľadom rozhodnutia či zostať doma alebo sa vrátiť do práce.

Ak ste matka veľkej rodiny a vystupujete v médiách, musíte očakávať, že - bez ohľadu na tému - príde reč aj na globálne otepľovanie. Zdá sa, že sme hroziacim nebezpečenstvom: ak by každý robil to, čo sme urobili my, vplyv na životné prostredie by bol katastrofálny. Teoreticky je to možné, ale aká je realita?

Nemusíte byť vzdelaní v demografii, aby ste vedeli, že veľké rodiny nie sú príčinou preľudnenia. Za predpokladu, že akceptujete argumenty v prospech preľudnenia. Rýchly prehľad literatúry ukazuje, že obavy z demografického poklesu sú prinajmenšom rovnako naliehavé ako tie, ktoré sa vzťahujú na preľudnenie. Pôrodnosť (počet živo narodených detí na tisíc obyvateľov za rok) a miera pôrodnosti (priemerný počet detí narodených ženám v plodných rokoch) klesá po celom svete. Zatiaľ čo mnoho nedostatočne rozvinutých krajín stále vykazuje pôrodnosť nad mieru obnovy populácie (2,1 dieťaťa na ženu) ich miera pôrodnosti je v úpadku. Štatistiky ukazujú, že rastúca svetová populácia nie je spôsobená mnohými pôrodmi, ale nárastom priemernej dĺžky života. Inými slovami nezačali sme sa množiť ako králiky; práveže sme prestali padať ako muchy. Populácia starších ľudí je na vzostupe po celom svete, ale populácia detí neustále klesá.

Obviňovať veľké rodiny ako je tá naša z preľudnenia znamená podceňovať fakt, že v krajinách ako je Kanada, je miera pôrodnosti výrazne nižšia než miera obnovy populácie a to aj napriek hŕstke veľkých rodín. Premýšľajte o tom: Do miery pôrodnosti 1,1 dieťaťa na ženu sú započítané aj ženy ako som ja. No zdá sa, že markantný rozdiel nenarobíme. Ak nič iné, tak aspoň demografický pokles upravíme na trochu menej desivé číslo. Často stretávam vtipných ľudí, ktorí ma majú radi a povedia:

  „Som rád, že existujú ľudia ako si ty, aby dohnali ľudí ako som ja.“

Okrem toho sú takíto ľudia v prevahe: existuje totiž príliš veľa ľudí ako ste vy, aby to ľudia ako ja vykompenzovali.

Niektorí mi hovoria, že demografický pokles je žiadúci, aby vykompenzoval našu úbohú ekologickú bilanciu. Aj keď je pravda, že zneužívanie zdrojov ohrozuje životné prostredie, namietla by som, že to, čo zabíja planétu je mentalita zneužívania a nie príliš veľké rodiny. Ak je veľkých rodín príliš málo na to, aby urobili štatisticky významný rozdiel v mierach pôrodnosti, myslíš, že nás je dosť na to, aby sme ohrozili životné prostredie? Zneužívanie zdrojov a plytvanie s nimi sa deje súbežne s demografickým poklesom. Problém nie je jednoducho v tom, koľko ľudí zabíja planétu, ale spôsob akým sa to robí!

Naša rodina žije na predmestí Ottawy v typicky bohatej predmestskej štvrti, akú nájdete v celej Severnej Amerike. Veľké jednotlivé rodinné domy, 4 spálne, dvojitá garáž. Dve autá alebo skôr jedno auto a väčšie vozidlo ako minivan alebo SUV. Dom, v ktorom v súčasnosti žijeme, bol navrhnutý pre 4-5 člennú rodinu. Na mojej ulici nájdete v domoch podobnej veľkosti a funkcie väčšinou bezdetné páry alebo páry s jedným alebo dvoma deťmi. Niektoré z nich sú mladé rodiny, ktoré dúfajú, že sa ešte rozrastú, ale väčšina z nich je už staršia. Všetci žijú v domoch s plochou viac ako 278 m² postavených na bývalej poľnohospodárskej pôde. Majú 2 vozidlá, klimatizáciu s kúrením, ktoré zabezpečuje jedna uhoľná elektráreň niekde v Ontáriu. Mimochodom teplo pre 10-člennú rodinu na 278 m² nie je drahšie ako pre dvojčlennú rodinu. Okrem toho, že si kvôli veľkosti mojich účtov pri peknom počasí otvorím okná. Väčšina mojich susedov zapína prúd [v klimatizácií] v máji a vypína v októbri. A zatiaľ čo moja hromada odpadkov je väčšia ako tá ich, kamión príde po tú ich rovnako ako po tú moju ... a ich hromada smetí nie je jedna pätina z nášho odpadu, aj keď ich domácnosť áno. Ich vozidlá nie sú nikdy naplnené a cestujú minimálne toľko ako ja - naplnená až po okraj. Tento rok sme vlastne počas marcových prázdnin zostali v domácej oblasti – [šli sme] na najbližší lyžiarsky svah, ktorý je vzdialený iba 60 minút jazdy autom. Polovica priateľov mojich detí zo školy odletela do slnečnejšej destinácie. A vy nado mnou trasiete obviňujúcim prstom?

Dovoľte mi, aby som vám povedala, čo zabíja planétu. Je to sebectvo. Je to kultúra nároku, ktorá nás poháňa siahať po tom, čo by malo byť naše, či to už potrebujeme alebo nie. Je to snaha o niečo „väčšie“, ak nepoviem rovno o „príliš veľa“. Prejdite sa cez staré štvrte Ottawy a pozrite sa na malé murované bungalovy. Dve alebo tri spálne, nie väčšie ako trojnásobná garáž. Zamyslite sa nad tým, že tieto domy boli kedysi považované za „rodinnú veľkosť“ a to bolo v čase, keď boli rodiny väčšie. Dnes má rodinný dom dve spálne s plným vybavením. Ideálne pre mladistvého jedináčika by bolo, keby radšej nezdieľal WC s rodičmi: deti teraz môžu spať, stretávať sa i sprchovať sa vo svojom vlastnom osobnom krídle. Nemusia navzájom komunikovať ani keď idú na WC! Pokrokové by bolo ešte vstavať vlastné dvere s jedlom. A problémom som ja, môj manžel a moje deti?

Z okna mojej domácej kancelárie sa pozerám na odchádzajúce školské autobusy. Každý deň vedie dobroprajná matka svoju dcéru - ktorá vyzerá asi na 12 - na roh a vyzdvihne ju na konci dňa. V Ottawe študent nemôže ísť na autobusovú zastávku viac ako 500 m. Keď je vzdialenosť medzi jeho domovom a autobusovou zastávkou väčšia ako 500 m, je vytvorená nová autobusová zastávka. V priebehu tejto veľmi studenej zimy, najchladnejšej podľa záznamov nedávnej minulosti, táto naša pozorná matka vyprevádzala svoju dcéru na autobusovú zastávku a z nej. Dcéra nemala na sebe nikdy niečo viac než klobúk. Žiaden šál, žiadne rukavice, dokonca ani len pár čižiem. Musíte pochopiť, že 500 metrov od okna mojej domácej kancelárie neexistuje domácnosť s nízkymi príjmami. Nehovoríme o dieťati v núdzi; hovoríme o dieťati, ktoré nemôže chodiť 500 m (a pravdepodobne je to ešte menej) v zime, pretože je „príliš chladno“. „Je zima“ na základe voľby. Tento druh voľby, vykonávaný každý deň, vynásobený miliónmi z nás počas nášho života, to on priniesol planétu Zem na kolená. Nie hŕstka veľkých rodín.

Áno, používame príliš veľa elektriny, jazdíme autom pričasto a nosíme príliš veľa oblečenia. Zhromažďujeme toľko vecí, že musíme stavať klimatizované priestory na uloženie našich vecí. Naozaj si myslíte, že kvôli rodinám ako je tá moja rastú skladovacie priestory Dymon ako huby po daždi? Nielen, že sme pokryli našu hlavnú poľnohospodársku pôdu asfaltom, teraz už aj staviame apartmány pre naše veci! Dostali sme sa až sem, lebo naša populácia poklesla. Nehľadáte náhodou vinníka na zlom mieste?

Čo sa týka mňa a môjho manžela, budeme držať s deťmi a vychovávať ich tak, aby sa stali zodpovednými občanmi. Neviem, či sa nám to podarí: sociálne sily, ktoré nás tlačia k nadmernej konzumácií a k egocentrickosti, sú silné. Ale verím, že budeme mať väčšiu šancu na úspech, pretože veľká rodina je inkubátorom hodnôt, ktoré - ako dúfame – našim deťom odovzdáme. Mali by ste byť šťastní: Najbližších 60 rokov to budú práve oni, ktorí budú platiť za vaše plienky pre dospelých a za vykonávanie operácií výmeny vašich bedrových kĺbov.