Uvažovali ste niekedy nad adekvátnou reakciou na postoj tých, ktorí účinnosť tradičnej latinskej omše (TLM) a nového omšového obradu (NO) zrovnávajú tým, že diskusiu presúvajú na úroveň validity - platnosti? Správne tvrdia, že každá platná omša je obnovením kalvárskej obety Nášho Pána, ktorá má nekonečnú hodnotu a z toho uzatvárajú, že každá omša, pokiaľ je platná, má tiež nekonečnú hodnotu a preto rovnakú účinnosť pre tých, ktorí sa je zúčastňujú. Pripúšťajú, že škandálne celebrované omše majú negatívny dopad na subjektívnu dispozíciu prítomných, čo snáď zmenšuje množstvo prijatých milostí, ale trvajú na tom, že ani liturgické lapsusy, ani nehodný kňaz, ani okmásané modlitby ani profánna hudba nedokážu per se zmenšiť účinnú
silu omše a ovocia, ktoré omša prináša.
Odpoveď na túto otázku (či je tradičná omša účinnejšia ako novus ordo) sa nachádza v rozdieloch medzi vnútornou, vlastnou či podstatnou a vonkajšou, nevlastnou, do podstaty nepatriacou hodnotou svätej omše (slovenčina nemá výrazy dokonale reprezentujúce pojmy intrinzická a extrinzická hodnota, preto budem používať označenie podstatná a nevlastná, vonkajšia hodnota. pozn. prekl.) Skôr ako sa do témy ponoríme, pripomeňme štyri ciele sv.omše ako ich vysvetľuje katechizmus sv. Pia X.:
Obeta omše sa Bohu prináša preto, aby:
1. sme Boha náležite uctievali, preto sa volá latreutická,
2. sme Bohu ďakovali za Jeho priazeň, preto sa volá eucharistická,
3. sme Boha uzmierli a náležite mu zadosťučinili za naše hriechy a pomohli dušiam v očistci, preto sa volá zmierna,
4. sme obdržali všetky potrebné milosti, preto sa volá prosebná.
Podstatná (intrinzická) a nevlastná (extrinzická) hodnota
Keď uvažujeme o účinnosti sv.omše, musíme rozlišovať medzi podstatnou a vonkajšou hodnotou. Podstatná hodnota sa vzťahuje k účinnej moci samotnej obety. Pretože sv.omša je podstatne zhodná z Kristovou kalvárskou obetou, ktorá je nekonečne cenná, podstatná hodnota každej platnej omše je tiež nekonečná. V Základoch katolíckej dogmatiky čítame: "Podstatná hodnota omše, teda vlastná cena a účinná moc omše samej (in actu primo), je vďaka nekonečnej hodnote Obetného daru a Prvého Obetníka nekonečná." (1)
Pri nevlastnej hodnote musíme rozlišovať medzi nevlastnou hodnotou vo vzťahu k Bohu, ktorému sa omša obetuje a nevlastnú hodnotou vo vzťahu k človeku, za ktorého sa omša obetuje. Pretože Boh je nekonečné bytie schopné prijať nekonečný akt, adorácia (latreutický cieľ) a vďakyvzdanie (eucharistický cieľ) obetované Bohu sú mocou tejto Obety nekonečné. (2) Ale človek je konečný tvor neschopný prijatia nekonečných účinkov a tak sú účinky sv. omše, ktoré vo vzťahu k človeku nazývame "ovocie sv. omše" sú obmedzené.
Fr. Nicholas Gihr, vo svojej skvelej knihe "The Holy Sacrifice of the Mass", píše: "Ak uvažujeme eucharistickú obetu samú o sebe..... tak spolu s nevýslovnými pokladmi, ktoré ukrýva .... si uvedomujeme, že svätá omša má absolútne nekonečnú cenu" a o kúsok ďalej dodáva: "ale vec sa má inak, keď je eucharistická obeta uvažovaná vo vzťahu k človeku. Z tohoto uhla pohľadu je cieľom omše zaistiť nám spásu a posvätenie a je teda prostriedkom, lepšie povedané, zdrojom milosti, ktorý nám prináša bohatstvá nebeského požehnania........ Ovocie, ktoré nám od Boha omša prináša je len konečné, to znamená obmedzené počtom a rozsahom.........Obeta omše môže teda s ohľadom na človeka mať len obmedzenú účinnosť a jej ovocie je len obmedzene aplikovateľné." (3)
Ten istý autor vysvetľuje, že obmedzená účinnosť "nespočíva v podstate, či hodnote Obety, pretože tá má nekonečnú moc vyvolať akýkoľvek účinok", ale "posledným a rozhodujúcim dôvod pre viac či menej plodnú aplikáciu sakrificiálnych milostí je Kristova vôľa, inak povedané, je to pozitívne Božie riadenie." (4) Vysvetľuje, že hoci je sv.omša sama o sebe nekonečným zdrojom milosti, "keď ide o distribúciu Božích darov, Boh žiada našu spoluprácu.” (5)
Ovocie sv. omše
Ovocie, ktoré jednotlivec získava na konkrétnej omši nie je limitované výhradne jeho osobnou zbožnosťou a oddanosťou. To je len jeden faktor ovplyvňujúci množstvo prijatej milosti. Iné faktory, ktoré tiež ovplyvňujú účinnosť konkrétnej omše sú svätosť kňaza, externá oslava vzdávaná Bohu skrze konkrétny obrad a tiež aj celková svätosť Cirkvi v jej členoch v danom čase. Tieto vonkajšie činitele ovplyvňujú množstvo milostí, ktoré jednotlivec dostáva takým spôsobom, že zo zbožnej účasti na jednej omši môže človek obdržať viac ovocia ako s rovnako zbožnej účasti na inej omši.
Svätosť Cirkvi
Jedným z faktorov podmieňujúcich účinnosť sv.omše je celková svätosť Cirkvi v jej členoch v danom čase, vrátane biskupov a vládnuceho pápeža. K tomu stará katolícka encyklopédia hovorí: "veľkoleposť a rozsah tejto cirkevnej služby je závislá na väčšej či menšej svätosti vládnuceho pápeža, biskupov a kléru po celom svete a z toho dôvodu v časoch cirkevného úpadku a uvoľnenej mravnosti (predovšetkým na pápežskom dvore a medzi episkopátom), sa za istých okolností ľahko môže stať, že ovocie sv.omše plynúce z obetnej činnosti Cirkvi je veľmi malé." (6)
Fr. Gihr k tomu píše: “Pretože svätosť Cirkvi pozostáva zo svätosti jej členov a nie je vždy nemenná a rovnaká, ale raz je väčšia a inokedy menšia, preto aj Obeta Cirkvi raz viac a inokedy menej teší Boha a prospieva človeku”. (7) Keďže tento faktor závisí na mravnom stave Cirkvi ako celku, má rovnaký dopad na všetky omše slúžené v danom historickom období. Ďalšie činitele spočívajú v špecifických okolnostiach, ktoré majú priamy dopad na účinnosť jednotlivých omší.
Kňaz
Sv. Tomáš vysvetľuje, že ovocie ktoré možno získať na konkrétnej omši záleží čiastočne na svätosti celebrujúceho kňaza, ktorý sa prihovára za veriacich "a v tomto ohľade je nepochybné, že omša lepšieho kňaza je plodnejšia". (8) Omša slúžená nenábožne nehodným kňazom, či dokonca kňazom, ktorý nedodržiava rubriky, je menej účinná a preto prináša menej ovocia ako omša slúžená kňazom s nábožnosťou pozorne dodržujúc rubriky. Preto Fr. Gihr hovorí: "veriaci počúvajú zdravý inštinkt, keď na svoje úmysly radšej dávajú omše slúžiť poriadnym a zbožným kňazom ako nehodným ..." (9) Sv. Bonaventúra povedal: “Je osožnejšie vypočuť omšu od dobrého kňaza, než od ľahostajného”.
Kardinál Bona (+1674) to vyložil takto: “Čím je kňaz svätejší a Bohu milší, tým sú jeho obety a modlitby prijateľnejšie (Bohu). Čím je zbožnejší, tým väčší úžitok je možné z omše získať. Tak ako iné dobré skutky vykonané zbožným človekom získavajú zásluhy úmerné zbožnosti a horlivosti s ktorou ich vykonal, tak aj omša je kňazovi, ktorý ju slúži a osobám za ktoré sa slúži, prospešná viac alebo menej, podľa väčšej či menšej horlivosti, s ktorou ju kňaz celebruje”.
Rítus - obrad
Iný faktor ovplyvňujúci účinnosť omše je veľkosť externej oslavy preukazovanej Bohu. V tomto nie sú všetky ríty rovnaké. Ani tichá omša nemá taký účinok ako spievaná omša s asistenciou. Fr. Gihr píše: “Cirkev nie len prináša Obetu, Cirkev túto obetu spojila s rozličnými modlitbami a obradmi. Obetné obrady sa konajú v mene Cirkvi a preto mocne hýbu Boha k tomu, aby rozdeľoval svoje milosti a dobrá medzi živých a mŕtvych. Vďaka rozličným omšovým formulárom je možné prosebný účinok Obety ešte zväčšiť..... a tiež charakter omšových modlitieb ba i celého obradu náležite vplýva na množstvo a druh ovocia z tejto Obety plynúceho. Z toho plynie niekoľko zaujímavých dôsledkov. Napríklad, že slávnostná spievaná omša má väčšiu hodnotu a účinnosť, ako obyčajná tichá omša.......Na slávnostnej spievanej omši je vonkajšia prezentácia bohatšia a krajšia ako pri recitovanej omši a preto že Cirkev takto zvyšuje dôstojnosť obety, preukazuje väčšiu poctu a Boh je tak viac oslavovaný...... Táto veľkolepejšia a slávnostnejšia forma slúženia Obety je Bohu milšia a preto sa počíta s tým, že Boha viac pohne k tomu, aby nám daroval svoje milosrdenstvo a dobrá o ktoré prosíme, teda prepožičiava modlitbám a prosbám Cirkvi väčšiu účinnosť.” (10)
Dokonca aj výzdoba má na účinky omše vplyv v miere, v akej rozmnožuje alebo umenšuje slávu Božiu. Fr. Ripperger, vo svojom čánku na túto tému vysvetľuje: “Ak používame predmety, ktoré sa nehodia k majestátu a vznešenej povahe Obety svätej omše, môžeme naozaj umenšiť vonkajšiu hodnotu omše. Škaredé veci Boha tešia menej a tak nám získavajú menšie ovocie.”(11)
Nový omšový obrad
Ak, ako Fr. Gihr spomína vyššie, “charakter omšových modlitieb ba i celého obradu” pôsobí na ovocie sv.omše, tak to pre novus ordo neveští nič dobré. Podľa kardinála Ottavianiho, nová omša “predstavuje v detailoch i v celku zásadný rozchod s katolíckou teológiou omše formulovanou na XXII. zasadaní Tridentského koncilu a obsahuje všetko potrebné k uspokojeniu aj najmodernistickejších protestantov”. (12)
Ak uvažujeme o liturgickej troske, ktorou nová omša je, o škandálnych spôsoboch, akými býva častokrát slúžená, máme dôvod pýtať sa, prečo je dnes Cirkev v takom stave v akom je? Pripomeňme zvláštne, ba zlovestné slová Pavla VI. ktoré vyriekol pri zavádzaní novej omše v novembri 1969. Slovami, ktoré v mnohých iste vzbudili obavy pápež povedal:
“Žiadame vás ,aby ste svoje mysle ešte raz upriamili k liturgickej obnove omšového obradu. Tento rítus bude pre celebrovanie svätej Obety zavedený od budúcej nedele, ktorá je prvá adventná......(je to) zmena v ctihodnej tradícii, ktorá pretrvala stáročia. Je to niečo, čo ovplyvní naše náboženské dedičstvo, ktoré, ako sa zdalo, sa tešilo privilégiu stability a nedotknuteľnosti...... Táto zmena ovplyvní omšové obrady. Pripravme sa, že možno prídu pocity rozmrzelosti, že obrady pri oltári sa už nekonajú slovami a gestami, na ktoré sme zvyknutí....musíme sa pripraviť na mnoho podružných ťažkostí. Je to istý druh hnevu, ktorý spôsobuje každá novinka, ktorárúca naše zvyky. Uvidíme, že zbožné osoby budú najviac rozrušené, lebo mali vlastný a úctyhodný spôsob počúvania omše a cítia sa vyhnaní z kruhu ich obvyklého uvažovania a nútení nasledovať myšlienky iných. Dokonca kňazi môžu v tomto ohľade cítiť istú zlosť..... musíme sa pripraviť. Táto novota nie je malá vec. Nebuďme prekvapení povahou, či dokonca mrzutosťou jej externých foriem.....Stratíme veľa z tej ohromujúcej a umelecky neporovnateľnej veci, gregoriánskeho chorálu. Vskutku máme dôvod pre ľútosť, dôvod pre rozčarovanie.” (13)
Je teda prekvapivé, že omša, ktorú sám pápež pri jej zavádzaní opísal ako zdroj "podružných ťažkostí" a "mrzutosť", ktorá privodí "pocit rozmrzelosti", "ľútosť" a "rozčarovanie" by mohla mať výrazne nižšiu extrinzickú hodnotu a tak uviesť Cirkev do nešťastia? O zhruba 30 rokov neskôr kardinál Ratzinger napísal: "Som presvedčený, že kríza v Cirkvi, ktorú dnes zažívame, je z veľkej časti spôsobená rozkladom liturgie." (14)
Veľa jasne uvažujúcich ľudí predvídalo od samého začiatku katastrofu, ktorú Novus ordo prinesie. V kritickej štúdii novej omše, neskôr známej ako "Ottavianiho intervencia", spísanej dvanástimi rímskymi teológmi a podpísanej kardinálom Ottavianim a kardinálom Baccim čítame: "Opustiť liturgickú tradíciu, ktorá bola po štyri storočia znamením a zárukou jednoty kultu a nahradiť ju inou, ktorá, vďaka nespočetným, implicitne autorizovaným výnimkám a úľavám a nemôže byť ničím iným ako znamením rozdelenia a ktorá sa hemží náznakmi alebo aj zjavnými omylmi proti celistvosti Katolíckej viery je, a cítime vo svedomí povinnosť to
vyhlásiť, nesmierna chyba."
Ďalej poznamenali: “Vždy, keď sa zákon, ktorý bol zmýšľaný pre dobro poddaných, ukáže ako škodlivý, tak títo poddaní majú právo, ba dokonca povinnosť so synovskou poslušnosťou žiadať zrušenie takého zákona." Tento "zákon" nebol na nešťastie nikdy zrušený a Cirkev zaplatila cenu, ktorú sám kardinál Ratzinger zmieňuje vo vyššie citovanom výroku.
Záver
Katechizmus sv. Pia X vysvetľuje rozdiel medzi Obetou na Kalvárii a Obetou omše takto: “Ježiš Kristus na kríži sám seba obetoval a prelial za nás svoju krv. Na našich oltároch sa obetuje bez prelievania krvi a privlastňuje nám ovocie svojho utrpenia a smrti.” Ako sme ale videli, ovocie sv. omše (zásluhy, ktoré nám privlastňuje) je konečné a závisí na mnohých faktoroch - svätosť kňaza, spôsob akým omšu slúži majú vplyv na ovocie sv. omše, obrady ba i výzdoba miesta majú dopad na množstvo milostí, ktoré jednotlivec príjme, pretože čím väčšia slávnostnosť, velebnosť a nádhera celebrácie, tým väčšia sa Bohu vzdáva sláva a tým väčšie milosti Boh vylieva na tých, ktorí mu takto slúžia. Z toho dôvodu je účasť na tradičnej omši, podľa Fr. Fabera tej "najkrajšej veci na tejto strane neba", hodná každej námahy naviac s tým spojenej. Za každú cenu je treba sa vyhýbať novej omši, ktorú kardinál Ratzinger označil ako "umelý, banálny a narýchlo spichnutý výtvor”. (15)
Preložil Jozef Duháček
1) Fundamental of Catholic Dogma, Ott, TAN, pg 414
2) Ibid
3) Holy Sacrifice of tahe Mass (Becktold Printing and Book Mfg Co, 1902), pg 137-138
4) Ibid. p. 138-139
5) Ibid. p. 139
6) Catholic Encyclopedia, Vol. X (1913) p. 19
7) Holy Sacrifice of the Mass (Becktold Printing and Book Mfg Co, 1902), p. 144
8) Summa, St. Thomas, Pt III, Q 82, A.6
9) Holy Sacrifice of the Mass (Becktold Printing and Book Mfg Co, 1902), p. 147
10) Ibid p. 144-145
11) The Merits of a Mass, Fr. Ripperger, Latin Mass Magazine,
12) Ottaviani Intervention
13) Paul VI, General Audience, November 26, 1969
14) Milestones, Ratzinger, 1997
15) The Reform of the Roman Liturgy. Msgr Gamber,