Liberálny Kardinál Kasper odkazuje: „Nepoužívajte pápeža Františka, aby ste si presadzovali vlastnú agendu.“

2,289
Kultúra života

Pápež František nie je ani „konzervatívny“ ani „liberálny,“ ale „radikálny“. tvrdí nemecký prelát, ktorého niekedy označujú za pápežovho obľúbeného teológa. Kardinál Walter Kasper bol na Mimoriadnej synode biskupov o rodine v októbri hlavnou silou tlačiacou na povolenie pre rozvedených a znovuzosobášených pristupovať k Svätému prijímaniu. V novembri mal prejav na Americkej katolíckej univerzite (Catholic University of America, CUA).

Kasper popiera takéto označenie a takisto „kritické hlasy, ktoré hovoria, že tento pápež nás nepotešil“, ktoré sa pokúšajú „podkopať“ a usmerniť pápeža Františka podľa ich vlastnej cesty. Kasper povedal: „To sa môže stať, keď si ho niekto nárokuje pre svoje vlastné reformné koncepty, osobitne tie, ktoré sú rozšírené v Západnom svete.“

Kasperov prejav na CUA bol pri príležitosti udelenia Ceny Johannesa Quastena za rok 2014. Je to jediné akademické ocenenie, ktorú udeľuje Univerzitná škola teológie a náboženských štúdií za „výnimočné výsledky vo vedeckej práci a vedení náboženských štúdií.“ Kardinál hovoril na tému „Teologické pozadie ekleziologickej a ekumenickej vízie pápeža Františka“.

V mnohých interview pred Synodou bol Kasper označovaný kritikmi za robenie si kampane pre svoju vlastnú frakciu a stavanie sa do pozície faktického hovorcu pápeža Františka. Po jeho šokujúcom prejave na februárovom konzistóriu kardinálov bol Kasper pozitívne vyzdvihnutý pápežom Františkom. Tento nemecký kardinál, známy ako vodca cirkevného extrémne „ľavicového“ krídla, cestoval potom po svete, osobitne po USA, a obviňoval svojich odporcov z fundamentalizmu“.

V máji počas cesty do New Yorku povedal Kasper pre časopis America, ale tiež aj pre inú americkú tlač, že pápež František súhlasí s tvrdením, že 50 % manželstiev je sviatostne neplatných. Kardinál takisto zľahčoval pojem „heroickej cnosti“ pre tých, ktorí sa dobrovoľne zdržiavajú od páchania smilstva a iných sexuálnych hriechov. Nazval to nedosiahnuteľným ideálom, ktorý „nie je pre priemerného kresťana“.

My ako ľudské bytosti nemôžeme vždy konať podľa toho ideálu. My musíme urobiť to najlepšie možné v danej situácii,“ vyhlásil vtedy kardinál. „Je to heroický čin a heroizmus nie je pre priemerného kresťana.“

Mesiac pred Synodou Kasper opäť tvrdil, že hovorí za pápeža, keď talianskym novinám povedal, že je obeť ideologickej kampane. Kasper vyhlásil: „Cieľom tejto kontroverzie nie som ja, ale pápež.“

Pre Il Mattino povedal, že pápež nechce „vieroučnú vojnu na Synode“.

Nie som naivný,“ povedal Kasper. „Vedel som, aké sú stanoviská iných, ale nemyslel som si, že debata bude - ako sa to napokon ukázalo - bez spôsobov.“

O pobúrení, ktoré nasledovalo po jeho prejave na konzistóriu povedal: „Ani jeden z mojich kolegov kardinálov so mnou o tom nehovoril.“ V tomto prejave Kasper predostrel svoj návrh, aby Cirkev jednoducho prehliadala cudzoložstvo a dávala Sväté prijímanie rozvedeným a znovuzosobášeným.

Naproti tomu, ja [som hovoril] dvakrát so Svätým Otcom. Na všetkom som sa s ním dohodol. On súhlasil. Čo môže robiť kardinál, ak nie byť s pápežom? Ja nie som cieľom, cieľom je niekto iný.

V novembrovom vystúpení vo Washingtone Kasper opäť tvrdil, že hovorí za pápeža. Uviedol, že František „chce iniciovať nový začiatok v Cirkvi.“ Cirkev nesmie byť „sústredená na seba“ alebo „točiaca sa okolo seba", ale  Cirkev v pohybe“.

Misia je [tou] paradigmou Cirkvi,povedal Kasper. František chce opustiť sebastrednú, ľutujúcu sa Cirkev ponorenú vo vlastnom utrpení. Pápež František bol zvolený za pápeža, aby vyviedol Cirkev z krízy, ktorá je evidentná. Pápež František je mužom … trpezlivosti. Berie to vážne. Nie je posadnutý dosiahnutím krátkodobých výsledkov.

Povedal, že pápežovi môžete najlepšie porozumieť v kontexte teológie oslobodenia. Tento myšlienkový prúd je dominantný v argentínskom katolicizme napriek tomu, že sa proti nemu silne staval pápež Benedikt počas svojej cirkevnej kariéry. Kasper ju nazval „teológiou ľudí a ich kultúry“.

Nechce ľuďom niečo prikazovať, ale načúvať ich múdrosti,“ povedal. „Na základe tejto teológie má (František) averziu voči klerikalizmu. Chce, aby všetok ľud Boží participoval na živote Cirkvi. Ľudia, laici a klérus, mladí a starí. Zdôrazňuje dôležitosť sensus fidei a hovorí, že cirkev musí otvoriť svoje uši týmto ľuďom. Pápež František chce magistérium, ktoré je načúvajúcim magistériom.“

Aj keď na konci Synody sám pápež František vyzval biskupov k jednote, Kasper naďalej hrá starú hru na rozdeľovanie sa na konzervatívcov a liberálov. Na CUA tvrdil, že niektorí preláti sú ostražití pred pápežom Františkom a nazval ich „pápežom prekvapení“. „Títo skutočne nedôverujú jeho novému štýlu," povedal.  Väčšina ľudí to ale vníma ako začiatok novej jari. Pre niektorých je to však dočasná studená sprcha.“

Každý pápež bude mať svojich oponentov a nepriateľov.“

Kasperovo vystúpenie je v protiklade s podobným vystúpením kardinála Gerharda Müllera, hlavy vatikánskej Kongregácie pre náuku viery. Ten sa dôsledne vyhol akejkoľvek zmienke o Synode počas vlastného novembrového prejavu vo Washingtone.

Na univerzite CUA odmietol Müller - o ktorom je známe, že na Synode niekoľkokrát vystúpil proti „progresivitstom“ - odpovedať na otázky po jeho prednáške. Odmietol takisto otázky od reportéra z Aletey [populárna „social media“ webstránka, kde používatelia diskutujú o rôznych veciach z katolíckej perspektívy, pozn. prekl.], ktorý s ním chcel hovoriť po jeho homílii v Katedrále Sv. Matúša z 2. novembra.

Mark Stricherz z Aletey písal, že sa ozývalo „šomraniena nedostatok interakcie s vatikánskym šéfom vierouky. Opísal ho ako držiaceho sa „tradicionalistického pohľadu na kresťanskú rodinu a život“. Takýto pohľad je „rozdielny“ od washingtonského kardinála Donalda Wuerla alebo kardinála Kaspera.

Aj keď Müller hovoril a hovoril, starostlivo vyberal slová. Ako politický kandidát, ktorý sa obáva prerieknutia, ktoré by znepriatelilo jeho podporovateľov. Vo Washingtone sa kardinál Müller vyhol akejkoľvek zmienke o činnosti na Synode o rodine,napísal Stricherz.