Liberáli všetkých krajín... (1. Zorientujte sa!)

637
Kultúra života

Moderný svet je akýsi čudný. Liberál Havran označuje liberála Sulíka za fašistu, Václav Klaus mladší upozorňuje, aby sme si neplietli liberalizmus s neomarxizmom no a konzervatívci tu hovoria o liberálnej demokracii, ako o úplnom základe našej modernej spoločnosti. Ako tomu obyčajne v dnešnej postmodernej dobe býva, v diskusii nejde ani tak o to nájsť riešenie, ale ide o to nájsť vôbec samotný problém. Poďme sa v niekoľkých analýzach pozrieť na to, ako to s tým liberalizmom vlastne je.

 

V diskusiách medzi liberálmi a konzervatívcami sa často vyskytuje slovo "sloboda". Liberáli sa obhajujú slobodou, trvajú na slobode a obviňujú konzervatívcov, že im v slobode chcú brániť, že diskriminujú.Nestretol som ešte liberála, ktorý by uznával absolútnu, teda úplnú slobodu. Existujú teda oblasti v ktorých môžeme mať slobodu a existujú oblasti, v ktorých nemôžeme mať slobodu. Mám napríklad slobodu vybrať si v potravinách cigarety alebo jogurt, ale nemám slobodu pri jazde autom si vybrať, či pôjdem na červenú alebo na zelenú. Na červenú jednoducho ísť nemôžem, musím stáť. Ísť na červenú je zákázané. A keď pôjdem na červenú tak dostanem pokutu. Aj keď podľa liberálov a konzevatívneho poslanca Škripeka zákazy nič neriešia, každý normálny človek nejaké tie zákazy uznáva. Predpokladám, že žiaden liberál (a ani Škripek) nebude protestovať proti existencii semaforu, zákazu jazdy na červenú a pokute pri porušení zákazu. Máme teda minimálne 2 oblasti A - oblasť výberu tovaru v potravinách a B oblasť cestnej premávky. Ostaňme pre jednoduchosť len pri týchto 2 oblastiach. Sú prípady, keď si človek nemôže slobodne vybrať cigarety alebo jogurt, keď jednoducho môže len jogurt lebo cigarety má zakázané. Napríklad dieťa alebo mladistvý do 18 rokov. Pri oblasti A máme teda ľudí rozdelených do 2 skupín: AX, ktorí nie sú v oblasti A slobodní a na AY, ktorí v oblasti A slobodní sú. Existujú prípady, keď sanitka s húkačkou môže ísť aj na červenú aj na zelenú. V oblasti B máme teda rozdelených ľudí na 2 skupiny: BX nie sú v oblasti B slobodní, BY slobodní sú. Keď to zhrnieme tak máme 4 kombinácie:

1. AXBX ľudia, ktorí nemôžu fajčiť cigarety a nemôžu jazdiť na červenú (ľubovoľné dieťa, mladistvý)
2. AXBY ľudia, ktorí nemôžu fajčiť cigarety a môžu jazdiť na červenú (táto možnosť je uvedené len pre úplnosť analýzy, môžeme ju kľudne ignorovať)
3. AYBX ľudia, ktorí môžu fajčiť cigarety a nemôžu jazdiť na červenú (dospelý človek)
4. AYBY ľudia, ktorí môžu fajčiť cigarety a môžu jazdiť na červenú  (dospelý vodič húkajúcej sanitky)

A teraz si predstavme koľko kombinácii bude, keď bude tých oblastí viac ako len dve. Aj pri veľmi veľkom počte oblastí a počte rôznych kombinácií existujú extrémy.

A. každý má slobodu v každej oblasti – to je Anarchia
T1. nikto nemá slobodu v žiadnej oblasti – to je Totalita hmoty (T1), ide o tzv. filozofický determinizmus, neexistencia slobodnej vôle. Tu len uvediem, že veľa liberálne zmýšľajúcich ľudí sú prekvapivo determnistami
T2. jeden má slobodu vo všetkých oblastiach a všetci ostatní nemajú slobodu v žiadnej oblasti – toto je totalita jednotlivca (T2) - nejaký diktátor, tyran
T3. jedni majú slobodu vo všetkých oblastiach, ostatní nemajú slobodu v žiadnej oblasti – to je totalita skupiny (T3) (napríklad členovia bývalého ÚV KSČ, alebo jakobínskeho Výboru pre verejné blaho).

Všetky ostatné kombinácie, ktorých je veľmi veľa, budú obsahovať niečo v zmysle: "títo majú slobodu v tej oblasti a v tejto nemajú, títo majú zase slobodu v inej oblasti a v inej nemajú."

Medzi extrémom anarchie (A) a totality (T1, T2 alebo T3) je veľmi veľa rôznych kombinácií. Ani liberál ani konzervatívec nezastáva niektoré z týchto extrémnych stanovísk. Preto spor medzi nimi nie je v tom, či slobodu áno alebo nie, ale spor je o tom, v ktorej oblasti áno, v ktorej nie a pre koho áno a pre koho nie.

Jedným z hlavných argumentov liberálov je diskriminácia, na základe nejakej nerovnosti. Čo to ale znamená? Znamená to, že keď má niekto slobodu v jednej oblasti, že ju musia mať v danej oblasti všetci? A keď ju niekto mať bude a ten druhý nebude, tak potom bude ten druhý diskriminovaný voči tomu prvému? Skúsme teda aplikovať túto logiku na oblasť výberu cigariet alebo jogurtu. Má mladistvý rovnakú slobodu výberu tovaru v potravinách ako dospelý? Nemá. Cigarety má zakázané. Je teda diskriminovaný? Podľa liberála asi áno, pretože v tejto oblasti nemá slobodu v porovnaní s dospelým. Takže použitím tejto logiky by sme mali, buď zakázať cigarety aj dospelému, alebo ich povoliť aj mladistvému. Nič také sa ale nedeje a my ďalej "diskriminujeme" mladistvých. Prečo? Lebo máme na to nejaký dôvod. Aký to je teraz jedno, nazvime ho dôvod D. Ten dôvod D, je dôvodom pre rozdelenie ľudí do 2 skupín. Je dôvodom pre nerovnosť. Ak je ten dôvod D rozumný, potom môžeme prijať aj tú nerovnosť. Lenže príde liberál a bude chcieť zliberalizovať fajčenie mladistvých. Má 2 možnosti ako to urobiť. Prvou možnosťou je poukázať na samotný dôvod D a povedať, že ten dôvod nie je správny. Druhou možnosťou je apelovať len na samotnú rovnosť (povedať, že sa jedná o diskrimináciu) a akýkoľvek dôvod pre rozdelenie ľudí do 2 skupín apriori odmietať, bez ohľadu na to, či je ten dôvod dobrý alebo nie. Voči prvej možnosti sa nedá nič namietať. Ak sa naozaj ukáže nerozumnosť dôvodu D, tak skutočne by sa jednalo o nezmyselnú diskrimináciu a zakazovať cigarety mladistvým by bolo podobne nezmyslené ako im zakazovať žuvačky. Takáto argumentácia je správna. Liberáli ale toto väčšinou nerobia (česť výnimkám). Oni vôbec neberú do úvahy, že tu nejaký dôvod pre nerovnosť je (či už dobrý alebo nie) ale poukazujú len na samotnú diskrimináciu. Tým pádom spôsobia, že buď sa nezmyselne zakáže fajčiť aj dospelým, alebo sa nezmyselne povolí fajčiť aj deťom. Nezmyselne preto, lebo ten samotný dôvod D, tu stále je a je rozumný (mladiství sú náchylnejší na závislosť na nikotíne, mladiství nemajú taký pocit zodpovednosti a pod.).

Pozrime sa aj na príklad sanitky. Obyčajní vodiči sú oproti vodičovi húkajúcej sanitky diskriminovaní, lebo oni na červenú jazdiť nemôžu a on áno. Opäť rozdeľujeme ľudí do 2 skupín a je na to nejaký dôvod D. Keby sme použili len argument rovnosti, bez toho aby sme brali do úvahy ten dôvod D, dospejeme k 2 nezmysleným prípadom. V prvom jazdu na červenú zliberalizujeme a budú môcť jazdiť na červenú všetci vodiči, čím spôsobíme obrovský chaos. Alebo zakážeme jazdiť na červenú aj vodičovi sanitky s umierajúcim pacientom, aby sa nejaký iný vodiča náhodou necítil urazený. Ako výsledok nám ten pacient pri prevoze zomrie, lebo vodič musel stáť na červenej.

Ďalším problémom spojeným s argumentom diskriminácie, je zmiešavanie pojmov rovnosť a diskriminácia samozrejme podľa momentálnej potreby liberála. Je každá nerovnosť automaticky diskrimináciou? Keď je niekto nevidiaci a ja mu nedovolím šoférovať moje auto tak ho diskriminujem? Samozrejme, že nie. Preto z nerovnosti ešte nemusí automaticky diskriminácia vyplývať. Liberáli to ale vedia, no napriek tomu sa stále oháňajú rôznymi antidiskriminačnými zákonmi, ktoré odôvodňujú takmer výlučne tým, že terajší zákonný stav nezabezpečuje rovnosť. Ak pozorujeme nejakú nerovnosť, tak o diskriminácii môžeme hovoriť len vtedy, ak ten dôvod pre tú nerovnosť nie je rozumný. Malo by sa teda v prvom rade diskutovať o tom dôvode pre nerovnosť. Lenže liberál Vás (väčšinou) k takejto diskusii ani nepripustí. Nehovoriac o tom, že liberálom vôbec nie je jasné, na základe čoho by sa vôbec malo rozhodovať kedy rovnosť áno a kedy nie (Ferovi amputujú ľavú nohu, tak ju majú amputovať aj Jožovi aby si boli rovní?) a nehovoriac o tom, že im nie je jasné ani to, čo sa  presne tou rovnosťou myslí (Fero má zarábať rovnako ako Jožo. Ale paušálny mesačný plat alebo hodinový alebo na jednotku výkonu?). Preto keď som uviedol príklad s nerovnosťou pri predaji cigariet mladistvému a dospelému, tak je na diskusiu, či sa tam aj napriek zjavnej nerovnosti vôbec o diskrimináciu jedná. Liberáli použitím slova "diskriminácia" navodzujú dojem niečoho negatívneho a to negatívne sa potom akože snažia odstrániť. Lenže je negatívne to, že zakazujeme deťom fajčiť?

Debata medzi liberálom a konzervatívcom preto nemôže byť len o tom, či slobodu áno alebo nie, ale musí byť jasné o akej oblasti, v ktorej sa má sloboda uplatňovať, hovoríme. Debata medzi liberálom a konzervatívcom nemôže byť len o tom, či rovnosť áno alebo nie, ale musí byť jasné, aký je k prípadnej nerovnosti dôvod resp. či vôbec má zmysel sa baviť o nejakej rovnosti. A až potom zisťovať či vôbec ide o diskrimináciu aj keď tam nejaká nerovnosť je. Automaticky argumentovať len slobodou, rovnosťou a strašiť diskrimináciou ako to bežne robia liberáli môže logicky viesť k závislosti mládeže na cigaretách (resp. k úplnému zákazu fajčenia) a k chaosu v cestnej premávke (resp. k zvýšenému počtu úmrtí pacientov s vážnym stavom).

P.S.1: Konkrétne oblasti slobody a ďalšie spôsoby argumentácie liberálov si preberieme v ďalších častiach. 

P.S.2: Niektoré články budú čiastočne prebraté z môjho bývalého blogu na www.tyzden.sk, ktorý bol kompletne zrušený a tým pádom necítim voči .týždňu žiaden záväzok (ani autorský, ani morálny).