Zvoľní Čínska komunistická strana nátlak, ktorý počas posledných sedemdesiatych rokov vyvíjala v oblasti reprodukcie? Objavilo sa mnoho špekulácií o tom, že trinásta päťročnica, ktorá má byť zverejnená už tento mesiac, výrazne uvoľní dobre známu politiku jedného dieťaťa.
Ak však aj režim upustí od svojich nesmierne prísnych pôrodných limitov, nebude to preto, že by si vysokí stranícki úradníci zrazu vstúpili do svedomia. Skôr to bude preto, že si konečne uvedomili, že zmenšujúca sa pracovná sila a rýchlo starnúca populácia ochromujú budúci hospodársky rast.
Čínska pracovná sila sa zmenšila prinajmenšom v posledných dvoch rokoch. V minulom roku klesla potenciálna pracovná sila až o 3,71 milióna, čo je významné číslo dokonca aj na čínske pomery. Zároveň prudko rastie populácia občanov nad šesťdesiat rokov. Podľa predpovedí OSN sa očakáva, že do roku 2050 sa [tento počet] ešte zdvojnásobí. Čína skôr zostarne ako zbohatne, pričom vznikne obrovský tlak na rodiace sa čínske dôchodkové programy.
Ako uvádza Bloomberg, Mu Guangzong z Ústavu pre demografický výskum Pekinskej univerzity zdôraznil, že „[Čína] musí čím skôr prejsť od obmedzovania pôrodov k ich podpore.“
Zarážajúce sú i paralely medzi súčasnými demografickými a ekonomickými ťažkosťami Číny a demografickým a hospodárskym úpadkom Japonska v 90. rokoch. Japonská ekonomika sa v skutočnosti zo svojej „demografickej recesie“ nikdy nepozbierala. A dostať sa z nej nemusí ani Čína.
Politika jedného dieťaťa za posledných tridsaťpäť rokov spôsobila hlboký pokles miery pôrodnosti. Populačná divízia OSN súčasnú mieru pôrodnosti odhaduje na slabé číslo 1,55 dieťaťa na jednu ženu. Ide teda o mieru, ktorá je hlboko pod mierou 2,1, ktorá je potrebná na zachovanie populácie. Jeden odborník uviedol, že vzhľadom na výrazne nerovný pomer pohlaví v Číne, je pomer potrebný na zachovanie populácie skôr 2,3. Mnohí čínski muži sa totiž nikdy neoženia a nikdy nebudú mať deti.
Potraty na základe pohlavia dosiahli v mnohých častiach krajiny priam epidemické rozmery. Silná preferencia synov v čínskej kultúre, najmä vo vidieckych oblastiach, má za následok smrť miliónov nenarodených malých dievčat. Zatiaľ čo prirodzený pomer pohlaví pri narodení je 106 chlapcov na 100 dievčat, údaje z čínskeho prieskumu vykonaného v roku 2005, v čase medzi oficiálnymi sčítaniami ľudu, ukazujú, že priemer krajiny je nevyvážený: 119 chlapcov na 100 dievčat. Ostatné zahynuli z dôvodu zabíjania novorodeniatok so ženským pohlavím, z podvýživy a zanedbania.
Celkové straty na životoch v Číne sú ohromujúce. Vlastné Ministerstvo zdravotníctva Číny v roku 2013 odhadlo, že v dôsledku zväzujúceho programu populačnej kontroly bolo potratených 336 miliónov detí. To znamená, že v Číne sa každý rok vykoná 13 miliónov potratov, čo je takmer 1500 životov za hodinu. A toto číslo je v súčasnosti pravdepodobne ešte podstatne vyššie.
Táto politika vyústila tiež do sterilizácie viac než 222 miliónov mužov a žien. Mnohé sterilizácie boli uvalené ako trest na páry, ktoré nesplnili prísne pôrodné kvóty. Niektoré ženy si svoju sterilizáciu uvedomili až o niekoľko mesiacov neskôr.
Cykly plodnosti a plánovanie rodiny sledujú a mapujú úradníci. Ženy v mnohých lokalitách musia raz za niekoľko mesiacov podstúpiť povinné sonogramy alebo vyšetrenie panvy. Ak sa zistí, že je žena „nelegálne“ tehotná, musí ísť na potrat.
Nútené potraty sú samozrejmosťou. Ženy, ktorým zistia tehotenstvo, bez toho, aby mali povolenie na pôrod, sú pod hrozbou pokút nútené, aby šli na potrat. Tieto pokuty sú zdrvujúce a pohybujú sa v rozpätí od troj- do päťnásobku ročného príjmu ich rodiny. Čelia tiež väzneniu členov svojej rodiny, konfiškácii osobného majetku a demolácii svojich domovov. Nedávno v médiách vypukla priam búrka potom, čo bolo istej žene vo ôsmom mesiaci povedané, že ak nepôjde na potrat, jej manžel príde o prácu. Hľa, ďalšia bežná praktika.
Ženy sú tiež nútené ísť na potrat vtedy, ak sú tehotné pred 23. rokom života alebo ak sa zistí, že sú tehotné mimo manželstva. Aj ženy, ktorým je povolené mať druhé dieťa, sú nútené ísť na potrat v prípade, že dieťa je počaté príliš skoro po prvom.
Správy o ženách, ktoré boli dovlečené na potratové kliniky, nie sú ničím neobvyklým. Je známe, že úradníci starajúci sa o plánovanie rodiny, násilím vnikajú do súkromných domov a odvádzajú ženy do potratových zariadení.
Podľa správy Ma Jian v The New York Times, ženy vedia, že ich priviažu na nemocničné lôžko, kým čakajú na smrť svojho dieťaťa. Tú spôsobí smrtiaca injekcia podaná priamo cez brucho:
Dva dni sa zvíjala na stole, ruky a nohy mala ešte zviazané lanom. Čakala, kým jej telo vyvrhne zabité dieťa. V konečnej fáze pôrodu, lekár vytrhol mŕtvy plod za nohu a potom ho hodil do odpadkového koša. Nemala peniaze na taxík. Musela sa dokrivkať domov. Krv jej stekala po nohách a jej biele sandále sa sfarbili dočervena.
Deti dostávali smrtiace injekcie až do okamihu narodenia, niektoré dokonca až vtedy keď už šli pôrodnými cestami. Niektoré sa rodili s plačom a o pár okamihov neskôr už zomierali. Ochladli a zmeraveli na operačnom stole.
Túto politiku sa snažil už v roku 2013 uvoľniť čínsky prezident Xi Jinping. Bolo vtedy oznámené, že párom, v ktorých obaja - manžel i manželka - sú jedináčikmi, je dovolené mať druhé dieťa potom, čo sa im narodí prvé. Odpoveď bola chladná a o „povolenie“ na pôrod požiadalo len niekoľko párov.
To naznačuje, že nás azda čaká druhá, väčšia výnimka, ktorá by párom povolila mať druhé dieťa. Ale nečakajte, že tam sa to skončí. Vláda usilujúca sa o kontrolu pôrodnosti svojich ľudí urobí [teraz] všetko pre to, aby vyprodukovala počet detí, ktorý bude považovať za nevyhnutný.
Koniec koncov, politika jedného dieťaťa je len jednou fázou väčšej kampane Plánovaných pôrodov. Je to neustála pekinská kampaň za riadenie plodenia Číňanov v rámci štátneho plánu - rovnakým spôsobom, akým sa riadi množstvo tankov alebo počet tepelných elektrární, ktoré sa každý rok postaví.
To znamená, že ak čínski obyvatelia odmietnu počať a porodiť počet detí, ktorý bude štát požadovať, rodenie sa stane povinným zo zákona. Ženy budú násilne inseminované, budú podstupovať pravidelné vyšetrenia panvy, začnú sa sledovať ich tehotenstvá a zakážu sa potraty.
Kým a dokým komunistický režim nezanechá svoju politiku plánovania pôrodov a neumožní párom slobodne si zvoliť počet a časové rozpätie svojich detí, praktiky zneužívania budú pokračovať.
Stalo sa však vôbec niekedy, že by sa diktatúra jednej strany dobrovoľne vzdala čo i len časti svojej sily, ktorú používa na vlastných ľudí?