LONDÝN – Stretnutie Katolíckej medicínskej asociácie (CMA) prinieslo názor, že lekári, ktorí majú silné morálne výhrady voči predpisovaniu abortívnych liečiv, vrátane „tabletiek po", by mali opustiť Anglicko.
Nie však z dôvodu „diskriminácie“ zásadových katolíckych lekárov, ale kvôli „konfliktu kultúr“ v novom spoločenskom poriadku po sexuálnej revolúcii, ktorý razantne odmieta kresťanský náhľad na sex.
Charlie O´Donnell, konzultant pre pohotovostnú a intenzívnu medicínu, sa na výročnej konferencii CMA, ktorá sa uskutočnila 17. mája, vyjadril, že „ortodoxní“ katolíci vzdelávajúci sa v pôrodníctve a gynekológii budú čeliť tak obrovským prekážkam, že nebudú mať inú možnosť, ako „emigrovať.“ Lekári bežne dostávajú žiadosti o umelú antikoncepciu, metódy asistovanej reprodukcie alebo viagru pre „gay páry“ a jednoducho v tejto profesii v britskej medicíne už nie je miesto pre kresťanský svetonázor.
The Tablet cituje dr. O’Donnella: „Pre pravoverných katolíkov v záležitostiach sexuálnej etiky nie je možné usilovať sa o pozíciu konzultanta v pôrodníctve a gynekológii.“
Dr. Thomas Ward, všeobecný katolícky lekár na dôchodku, dnes povedal pre LifeSiteNews: „Je to pravda. Presne tak.“
A hoci súhlasí s dr. O’Donnellom, pýta sa: „A potom, keď si zbalia kufre, kde by asi tak mali ísť?“ Každá krajina v Európe, poveal, vlastne v celom západnom svete, má rovnakú mentalitu.
Už pred desaťročiami, povedal dr. Ward, bolo „úžasne náročné“ byť lekárom, ktorý odmieta vydávať abortívnu antikoncepciu.„Ak prežijete,“ povedal, „je to vďaka tolerancii vašich kolegov. Skutočne si nemyslím, že bez toho máte nejakú šancu.“
Tohto roku sa výročná konferencia CMA venovala otázke svedomia v kontexte práce lekára. Konferenčná brožúra kládla otázky: „Čo je svedomie? Čo hovorí Cirkev? Čo ustanovuje zákon? Ako môžeme pracovať na pracoviskách, ktoré sú nepriateľské voči svedomiu jednotlivca? Čo môže katolícke svedomie priniesť miestam a službám, v ktorých pracujeme? Zistite viac o glasgowských pôrodných asistentkách, ktoré odmietli vykonávať potraty na svojom oddelení.“
Medzi rečníkmi bol aj Paul Tully, generálny sekretár Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí [Society for the Protection of Unborn Children (SPUC)], ktorý potvrdil, že dr. O’Donnell mal v podstate pravdu.
„Konkrétne v oblasti gynekológie a pôrodníctva,“ povedal Tully, „hoci stále existujú niektoré pozície, kde sa celkom ľahko môžete vyhnúť konfliktom, ale študovať v tomto odbore je v súčasnosti prakticky nemožné. Existuje veľmi veľa postupov, ktoré sú nepriateľné a tie postupy tvoria veľkú časť praxe.“
Dr. O’Donnell, povedal Tully: „bol len príliš otvorený a pragmatický v tejto veci. Došlo k prekročeniu hraníc, keď výhrada vo svedomí bola uskutočniteľnou alternatívou pre niekoho, kto sa špecializuje na túto oblasť.“
Dr. Ward, katolík a dlhoročný obhajca rodiny a života, hovoril pre LifeSiteNews o svojich vlastných ťažkostiach, ktoré zažil pred niekoľkými desaťročiami, s praktizovaním medicíny pri odmietaní podieľať sa na antikoncepčnej kultúre, ktorá už vtedy v medicíne prevažovala. Povedal, že ako mladý muž zvažoval podania pre Európsky parlament a Írsko, ale zistil, že situácia je všade rovnaká.
„Len ťažko vidím možnosť prežitia pre kohokoľvek, je to tak problematické pre ľudí so svedomím,“ povedal. „Pred štyridsiatimi rokmi mi po skúšobnom období zrušili prax kvôli mojim etickým postojom. Bolo to nemožné. Teraz je to ešte viac nemožné, ak to môžem tak povedať.“
Problém nie je v tom, že by neexistovala právna možnosť vyhnúť sa potratom, vysvetľuje dr. Ward. „Zákon hovorí, že máte právo na výhradu vo svedomí, ale musíte posunúť žiadosť niekomu inému. To je morálny nezmysel. To je akoby ste povedali: „Nemôžem vykradnúť tú banku, ale môj sused to urobí. Je to nezmysel.“
„Potrat nie je tým problémom,“ dodal. „To je morálne rovnaké, ako by ste na ulici zrazili starú pani. To nie je morálna dilema.“ Skutočným problémom je úplné pohltenie lekárskej profesie „kultúrou smrti,“ povedal. „Potrat je už len následkom - symptómom toho celého.“
Povedal, že hoci je nutné byť proti potratom, je to len konečný dôsledok, nie príčina „anti-life kultúry“ v medicíne. „Zameriavať sa len na chirurgický potrat je omyl.“
Odvolávajúc sa v tejto otázke na výklad katolíckej cirkvi nachádzajúci sa v encyklike pápeža Pavla VI. Humanae Vitae z roku 1968, dr. Ward povedal, že problém tkvie v odmietaní úplne základného poslania sexuálneho aktu.
„Nemôžete oddeliť zjednocujúci charakter sexu od plodivého,“ povedal. Snaha o to vyústila do „dominantnej kultúry,“ ktorá radikálne odmieta manželskú vernosť, akceptuje potraty, umelú antikoncepciu, asistovanú reprodukciu, homosexuálne styky a rozšírenú promiskuitu. „Všetko to vychádza z rovnakého zdroja,“ dodal, „všetky tieto dôsledky.“
Paul Tully dodal, že minimálne tretina až polovica praktík, ktoré sú v súčasnosti považované za normálnu súčasť pôrodníctva, by bola pre katolíka so svedomín neakceptovateľná.
„Dr. O’Donnell objasňoval situáciu v zdravotných službách, ako ju vidí on -- a hoci už etablovaný lekári majú možnosť, aj keď možno s ťažkosťami, pokračovať vo vykonávaní svojej praxe v pôrodníctve a gynekológii v súlade s katolíckymi pro-life princípmi, nie je realizovateľné absolvovať vzdelávanie v tomto odbore, pretože v mnohých prípadoch dochádza k praktikám, voči ktorým sú významné výhrady - neterapeutická sterilizácia, IVF, zmena pohlavia atď.“
„Zašlo to ďalej než len k jednoduchej diskriminácii jednotlivcov. Kultúra smrti sa zakorenila tak hlboko do Národných zdravotných služieb, že každodenná práca v pôrodníctve a gynekológii zahŕňa početné prípady podporovania zla. Pohľad dr. O’Donnella je, že pre katolíkov jednoducho nie je realizovateľné vzdelávať sa v tom odbore. Ako naznačil dr. O’Donnell, odpoveď môže spočívať v tom, že mladí medici pôjdu získať skúsenosti a odbornosť v pôrodnícte a gynekológii do zahraničia, do inej krajiny“ dodal Tully.
Avšak zdôraznil pritom slová dr. Warda: „Nápor proti životu je medzinárodný, a keď sa Británia a jej partneri z EÚ intenzívne snažia zničiť kultúru pro-life v každom kúte sveta, zostáva už len málo miest, kde by to bolo možné.“