Jeden z najväčších kritikov pápeža Františka ponúka prekvapivý náznak nádeje

1,161
Jakub Betinský
Neutral

Zo všetkých ľudí, o ktorých by sme mohli predpokladať, že sú najväčšími nepriateľmi pápeža Františka, by bol vedúci Spoločnosti sv. Pia X pravdepodobne prvý na mnohých zoznamoch. Avšak, biskup Bernard Fellay, vedúci SSPX, urobil o pápežovi niekoľko pozoruhodne prekvapivých vyhlásení a poodhalil, čo vidí ako Františkovu vlastnú myšlienkovú blízkosť k SSPX.

Zvesti o úsilí opätovného zjednotenia sa šíria odkedy pápež František prekvapivo vyhlásil, že kňazi zo SSPX dostanú počas Roku Milosrdenstva povolenie spovedať všetkých katolíkov. Dôveryhodný základ týchto zvestí bol tento týždeň potvrdený potom ako biskup Fellay povedal, že rokovania s Rímom sa už hýbu dopredu.

Pápež musel mať na mysli niekoho iného, keď hovoril o „fundamentalistických“, „uzatvorených“, „autoritárskych“ alebo „po obnovení volajúcich katolíkoch“, hovorí biskup Fellay, pretože postoj pápeža Františka voči SSPX je „ste vítaní“ v Cirkvi. A ak sa zdá zmätočným, o nič menej sa to tak nejaví Fellayovi a samotnej komunite SSPX.

„Je to skutočný paradox; takmer pokus o spojenie protipólov,“ hovorí biskup. „Je jasné, že nás pápež František chce nechať žiť a prežiť. Dokonca povedal každému, kto má záujem počúvať, že by Spoločenstvu nikdy neuškodil.“ Vedúci SSPX rozpráva o tom, ako pápež František „povedal, že sme katolíci“ a odmietol „nás zatratiť pre spôsobovanie schizmy, hovoriac: ‘Nie sú schizmatici; oni sú katolíci.’“

Biskup tiež hovorí, že František čítal a ešte raz čítal životopis zakladateľa SSPX, arcibiskupa Marcela Lefebvreho.

Fellay opisuje „láskavosť“ pápeža Františka k Spoločenstvu ako „paradoxnú“, pretože oni sami sú Františkom vystrašení mnohými spôsobmi. „Nevidíme v pápežovi Františkovi náklonnosť ani k liturgii, ani ku starej poslušnosti... Mohli by sme dokonca povedať, že vidíme práva naopak,“ hovorí biskup. Zdá sa, dodáva, že pápež chce „pokročiť, dalo by sa povedať, smerom k ‘Tretiemu vatikánskemu koncilu’ – ak by sme brali tento výraz v jeho najhoršom zmysle.“

Fellay hovorí, že v Cirkvi vidí „rastúci zmätok“, ktorý je presne dôsledkom „protirečiacich si elementov, oslabenia doktríny, morálky a poslušnosti.“ Dodáva, že „vzhľadom na tieto otázky dnes vidíme hlboký nesúhlas medzi biskupmi a dokonca i v Ríme.“

Vylučuje „ekumenizmus“ ako zdroj túžby Svätého Otca o uzmierenie so SSPX. „Len sa pozrite na všeobecný postoj biskupov na tému ekumenizmu: ich ruky sú doširoka roztvorené ku všetkým okrem nás!“ vysvetlil biskup.

Obaja, pápež Benedikt XVI a František, pracovali na jednote, bez ktorej, hovorí Fellay, radšej ako dostať nové povolenie spovedať, „by sme už zase raz pracovali pod penalizáciou, cenzúrou, exkomunikáciou, vyhlásením schizmy a celkovým pokusom o odstránenie tejto otravnej skupiny.“

Biskup Fellay navrhuje, že možno láskavosť pápeža Františka k  Spoločenstvu spočíva v „jeho láske k starej liturgii, v jeho rešpekte k predchádzajúcej poslušnosti voči Cirkvi.“ Ale Františka sa toto netýka.

Fellay tvrdí, že vzhľadom na Františka je jedným možným vysvetlením to, že Svätý Otec uprednostňuje „všetko, čo je na okraji, čomu hovorí ‘periférie života.’ ... Nebol by som prekvapený, ak sa nám venoval ako jednej z týchto periférii.“ Okrem toho povedal vedúci SSPX, že on a jeho spoločníci boli vždy veľmi úprimní voči pápežovi, „neskrývajúc nič“ – dokonca ani ich nesúhlas. „Myslím si, že [pápežovi Františkovi] sa to páči.“

Vedúci SSPX navyše tvrdí, že pápež vidí v tejto Spoločnosti ducha evanjelia, ktorý chýba v bežnej Cirkvi. Biskup Fellay vidí pápeža „skôr ako stále kritizujúceho“ etablovanú Cirkev – „vytýkajúc Cirkvi, že je sama so sebou spokojná; že je Cirkvou, ktorá už dlhšie nehľadá stratené ovce, tých ktorí majú problémy na hocijakej úrovni.“ Táto starostlivosť, hovorí Fellay, ide za materiálne veci. „Vidím veľmi dobre, že keď povie slovo ‘chudoba’, pápež tu zahŕňa i duchovnú chudobu; chudobu duší, ktoré sú v hriechu, z ktorého by mali byť vyvedené a potom byť vedené k Drahému Pánovi.“

„Z tejto perspektívy,“ hovorí Fellay, „[pápež] vidí v našom Spoločenstve komunitu, ktorá je veľmi aktívna – predovšetkým, keď ju porovnáme so situáciou v etablovanej Cirkvi – je naozaj veľmi aktívna. Inými slovami, ona hľadá a vychádza von, aby hľadala duše, má starosti ohľadne ich duchovného boja a je pripravená vyhrnúť si rukávy a pracovať.“

Vzhľadom na budúcnosť tohto zmierenia medzi SSPX a Rímom zostáva biskup Fellay opatrne optimistický, i keď neistý. V poslednom rad je to Božia  Prozreteľnosť, ktorej prisudzuje paradox tejto súčasnej situácie, ktorá umožnila, aby bola Spoločnosť k zmiereniu bližšie ako kedykoľvek predtým. V každom prípade premýšľa nad tým, či bude mať pápež v tejto veci posledné slovo. Keď v roku 2012 pápež Benedikt sfalšoval dohodu so Spoločnosťou, táto dohoda bola na poslednú chvíľu zmenená vyššou autoritou, ale nie pápežovou. Toto viedlo biskupa Fellaya k úvahe: „Kto vládne Cirkvi? Povedal by som, že je to veľmi zaujímavá otázka, ktorá zostáva nezodpovedaná. Sú tu isté neurčité sily....“