Japonskí biskupi pozývajú pápeža blahorečiť „Kristovho samuraja“

DÁTUM ZDROJA: 
29. Jan 2016

„Priali by sme si, aby blahorečenie prebehlo v roku 2017. Taktiež celými našimi srdcami dúfame, že Svätý Otec príde kvôli tejto príležitosť do Japonska,“ poznamenal Isao Kikuchi, biskup Niigaty a misionár Verbite, vo vyhlásení pre noviny Vatican Insider po tom, čo sledoval správy Apoštolskej stolice o schválení blahorečenia Takayama Ukona. Ukon bol nazývaný „Kristov samuraj.“

Justo Takayama Ukon (1552-1615) bol feudálny pán a samuraj, ktorý, ako vysvetľujú japonskí preláti, si zvolil úzku cestu, kráčal po stopách chudobného, poslušného a ukrižovaného Krista. Ukon sa vzdal vysokého sociálneho postavenia, aristokracie a bohatstva, aby bol verný Kristovi a evanjeliu.

„Jeho príbeh a svedectvo sú lúčom nádeje pre našu katolícku komunitu v Japonsku,“ vysvetľuje biskup Kikuchi, ktorý je zároveň aj prezidentom japonskej charity. „Takayama nestratil svoju vieru, aj napriek tomu, že stratil svoje postavenie, hrdosť a dokonca aj vlasť.“

Dnes, v hlboko japonskej relativistickej spoločnosti a kultúre, väčšina ľudí príde na to, že je ťažké nasledovať svoju vieru. „Takayama nám ukazuje ako žiť v modernom Japonsku,“ zdôrazňuje.

Takayama je prorocká postava, ale aj napriek tomu sa zdá nepravdepodobné, že sa prejaví akákoľvek zmena v spoločnosti závislej na kultúrnych a antropologických modeloch, ktoré sú na míle vzdialené od kresťanstva: „Zmeniť dnešný spôsob myslenia je ťažká úloha. Takayama je stará postava, ktorá patrí do iného historického obdobia,“ pokračuje.

„Verím, že prípade pápežovej cesty do Japonska na oslavu blahorečenia by sa mohlo niečo pohnúť,“ hovorí biskup túžobne. „Myslím si, že by to mohlo prilákať pozornosť celej krajiny a že by to mohlo rozniesť vlnu úvah cez svedomie ľudí, čo by vyvolalo ďalšie rozjímanie a zmenu.“

Ukon je prvý japonský katolík, vďaka ktorému miestna Konferenciu biskupov zaujala stanovisko vo veci dôvodu svätorečenia, aj keď nie je členom skupiny mučeníkov. V súčasnosti biskupi sú spokojní a poukazujú na jeho život ako na príklad pre malú skupinu katolíkov (okolo 450 000 celkovo, 0,3% krajiny, ktorá má 127 miliónov obyvateľov).

Ukon sa narodil do rodiny statkárov, po stretnutí s jezuitmi vo veku 12 rokov konvertoval na kresťanstvo a nasledoval kroky svojho otca. Evanjelium prišlo do Japonska v roku 1549 vďaka jezuitovi, Františkovi Xaverskom, a rýchlo sa šírilo.

Keď sa shogun, Toyotomi Hideyoshi dostal k moci, jeho poradcovia ho povzbudzovali, aby zakázal praktizovať kresťanskú vieru. Všetci feudálni páni súhlasili, okrem Ukona. Stratil majetok, postavenie, sociálny status, česť a uznanie. V podstate sa z neho stal tulák a bol nútený odísť do vyhnanstva. Utiekol do Manily spolu s 300 kresťanmi, ale ochorel a zomrel 40 dní po jeho príchode, 4. februára 1615.

Japonskí kresťania sa snažili vyzdvihnúť ho do slávy oltárov v 17. storočí, ale politika izolacionistov zabránila kanonickým vyšetrovateľom zhromažďovať nevyhnutné dôkazy, ktoré by ho mohli uznať za svätého. 300 rokov neskôr, v roku 1965, japonskí biskupi zjednotili záležitosť „Kristovho samuraja,“ uzatvorením diecéznej fázy v roku 2013 a to predložením dokumentov pre jeho blahorečenie vatikánskej Kongregácii pre kauzy svätých. Dnes, Cirkev žne plody úsilia, ktoré videli biskupi zjednotení v ich snahe bojovať v záležitosti Ukona.

Ukon je prvým človekom v histórii japonskej Cirkvi, ktorý dosiahol slávu oltárov sám: v Japonsku je 42 svätých a 393 blahoslavených, všetci sú mučeníci, ktorí žili medzi rokmi 1603 a 1867 a pripomíname si ich ako skupinu.

Ukon je považovaný za „mučeníka“ hoci neprelial krv počas násilných prenasledovaní kresťanov, ktorí trpeli v Japonsku takmer 300 rokov. Počas tohto dlhého časového obdobia, Japonsko bolo svedkom “kakure kirishitan” alebo fenoménu „skrytý kresťan“: v polovici 1800, po takmer 250 rokov prenasledovaní, veriaci vyšli z úkrytu a otvorene priznali ich kresťanskú vieru. 

Minulý rok v marci miestna Cirkev oslavovala 150. výročie a pápež František napísal list k tejto príležitosti, ako poctu pre „tých, ktorí držali živý plameň viery cez stáročia prenasledovania.“ Dnes život Justa Takayamu Ukona k tomu dodáva hĺbku minulosti, čo dokazuje, že svätosť je možná dokonca aj keď sám človek nie je zavraždený in odium fidei.

Počet návštev :477