Nedávno bol v Kanade Deň vďakyvzdania. Deň, v ktorom (ako to ustanovil náš parlament v roku 1957) slávia kresťania „deň všeobecného vďakyvzdania všemohúcemu Bohu za bohatú úrodu, ktorou požehnal Kanadu“ . (Ateisti môžu byť samozrejme tiež vďační, no bohužiaľ, nemajú sa komu poďakovať.)
Antikresťanský fanatizmus je v Severnej Amerike na vzostupe. Novinové správy o absolventoch kresťanských škôl zamietnutých právnymi spoločnosťami, o vládach snažiacich sa útočiť na kresťanské spoločnosti, aby financovali potraty a antikoncepciu a o kresťanských podnikoch, ktoré radšej zatvárajú než by mali ísť proti svojmu svedomiu. Ľahko sa môže zdať, že dnes by kresťania mohli byť menej vďační než počas minulých rokov.
Teraz je teda zmysel pre perspektívu dôležitejší než kedykoľvek predtým.
Pred niekoľkými týždňami som robil rozhovor s reverendom kanonikom Andrewom Whiteom, známym aj pod menom „Bagdadský vikár“. Jeho anglikánska cirkev sa nachádza v Iraku a tam som ho aj telefonicky zastihol. Príbehy z kostola svätého Juraja v Bagdade ukazujú, že západní kresťania čelia skôr zastrašovaniu ako „prenasledovaniu“. Spomínam si, že keď pred časom prišlo na tému prenasledovania kresťanov na Západe, britský komentátor Peter Hitchens len odfrkol, čím sa zároveň aj vyjadril k danej problematike. Kým som nepočul slová kanonika Andrew Whitea, neuvedomoval som si, akú mal pravdu.
Vikár z Bagdadu mi (jeho takmer úplne britským, ťahavým prízvukom) povedal, že vedľajšie účinky jeho sklerózy multiplex, sú buď „hrozné alebo skutočné, alebo skutočne hrozné i strašné. [Okrem toho] väčšina kresťanov ušla na sever. Museli opustiť svoje domovy v Mosule a Ninive, ktoré boli roky obývané. Teraz žijú ako utečenci v táboroch pozdĺž kurdskej hranice. A majú veľmi málo prostriedkov. Musíme im poskytnúť všetko. Môj kolega práve išiel zistiť, koľko osôb so zdravotným postihnutím bude potrebovať invalidné vozíky, aby sme im ich mohli kúpiť.“
Musím poznamenať, že keď som o tomto písal na Deň vďakyvzdania, hrdlorezi z ISIS postupovali k sýrskym hraniciam mesta Koban, zatiaľ čo ich bomby otriasali bagdadskými štvrťami. Vieme, čo všetko sa stane, keď bojovníci z ISIS zaujmú nové územia: krvilačné radovánky plné znásilňovania, sťatí a hromadných popráv. Kresťania a ostatní nemoslimovia sú obľúbeným cieľom. V mrazivom echu holokaustu, bojovníci z ISIS maľujú písmeno „N“ na dvere domov kresťanov v Mosule - „N“ ako Nazaretský. Mnoho z nich ušlo kvôli bezpečnosti do Bagdadu.
„Do Bagdadu prišlo veľa ľudí zo severu, aby našli úkryt u svojich priateľov.“ Reverend White poznamenal: „Jedna pani má veľmi malý byt, len dve miestnosti a má tam teraz so sebou trinásť ľudí. Takže všade je plno ľudí, ktorí boli vyhnaní zo svojich bydlísk a trpia.“
„Aké je to utrpenie?“ spýtal som sa ho.
„Nuž, je tu jeden muž, ktorý je chromý a schoval svoje deti vo svojom dome v Kirkushi. Jedného dňa prišli jednotky ISIS a povedali: „Ty si kresťan. Buď konvertuješ alebo odsekneme všetkým tvojim deťom hlavy.“ Rev. White odpovedal: „donútili ho vyriecť slová konverzie a ušetrili jeho deti, ale povedali mu, že keď sa vrátia a uvidia, že robí nejaké kresťanské veci, všetky ich zabijú. On mi zavolal a povedal: „Otče, Otče! Ako som to mohol urobiť? Nebude ma už Ježiš milovať, pretože som to urobil?“ A ja som povedal: „Nie, hocikto by v takejto situácii urobil to isté, aby zachránil svoje deti. A ty o ne neprídeš a nestratíš svoju vieru. A si stále kresťanom.“
Mnoho médií uviedlo, že príbehy o zverstvách sú prehnané alebo ich aspoň nemožno overiť. Spýtal som sa rev. Whitea či boli pravdivé.
„Je to hrozné. Poodrezávali ľuďom hlavy a vyvesili ich na plot. Rozsekali deti na polovicu. Viete, písal som o týchto veciach na svojom blogu a nikto tomu neverí,“ povedal sklamane. „Hovoria, že si to musím vymýšľať, že o tom neexistujú žiadne dôkazy, že to nie je v tom alebo onom dokumente. My tu s tým žijeme a ľudia to nevedia prijať. Tu, v centre Iraku, nie je žiadny iný človek zo Západu. Ani len jeden. Som tu jediný a oni tomu nemôžu uveriť.“
Reverend kanonik Andrew White zostáva v Bagdade, slúži utečencom a snaží sa urobiť všetko, čo môže pre záchranu tých, ktorí prekročia jeho prah. Uniesli ho a nespočetne veľa ráz sa mu vyhrážali smrťou. Zabili členov jeho štábu. A napriek tomu sa nevzdáva.
Jeho slová a mrazivé príbehy ďalších udierajú na naše domovy. Svet si začína uvedomovať, že na územiach prešpikovaných ISIS sa odohráva nová genocída. Opovrhnutí nasledovníci Nazaretského sú opäť terčom síl temnôt plaviacich sa pod čiernou vlajkou, ktorá hlása „nemilosrdnosť“. A tak, keď sme si sadli, aby sme s našimi rodinami na vďakyvzdanie rozdelili a zjedli svoje morky, mali by sme pamätať na to, že nie všetci sú rovnako šťastní.
V Deň vďakyvzdania ďakujem za príklad, aký máme v ľuďoch ako je reverend kanonik Andrew White.