Homosexuálnym mužom čoraz častejšie hrozí nákaza HIV vírusom

2,065
Kultúra smrti

LONDÝN – Britský riaditeľ pre oblasť zdravia a blaha národa varuje, že homosexuálnym mužom na celom svete čoraz častejšie hrozí nákaza HIV vírusom.

Začiatkom novembra v prednáške na Jesennej konferencii Britskej asociácie pre infekciu HIV profesor Kevin Fenton uviedol, že napriek vzrastajúcemu počtu prostriedkov na boj proti vírusu HIV, výskyt tohto ochorenia medzi homosexuálnymi mužmi celosvetovo skôr rastie, než by klesal.

V prednáške s názvom „Návrat svetovej epidémie HIV medzi homosexuálnych mužov“ doktor Fenton povedal, že hoci medzi mužmi, ktorí majú pohlavný styk s inými mužmi, je miera nákazy HIV vírusom vyššia než u celkovej populácie, na rozdiel od rozšíreného názoru je miera nákazy vyššia práve u mužov v bohatších krajinách než u obyvateľov chudobnejších krajín.

„Odhaduje sa, že miera nákazy HIV medzi homosexuálnymi mužmi je osemkrát vyššia než u obyvateľstva v chudobnejších krajinách a 23-násobne vyššia než u celkovej populácie  v bohatších krajinách,“ uviedol doktor Fenton.

„Najspoľahlivejšie štatistiky naznačujú, že v Latinskej Amerike a Karibiku je obzvlášť vysoká miera nákazy, ale v žiadnej krajine na svete nie je miera HIV nákazy nižšia, než je celosvetová miera. Ešte aj v Južnej Afrike, v krajine s najvyšším počtom HIV nakazených ľudí, je infekcia HIV dvakrát častejšia u homosexuálnych mužov než u ostatných ľudí.“

Doktor Fenton poznamenal, že s istou mierou nepresností štatistiky ukazujú, že medzi rozvinutými krajinami majú Spojené štáty najvyššiu mieru nových prípadov nákazy, Spojené kráľovstvo má najvyšší celkový počet nakazených mužov a niekoľko krajín Strednej Európy má najvyššiu mieru stúpania počtu nakazených mužov.  

Doktor Fenton to kladie za vinu dvom najtypickejším faktorom sexu medzi homosexuálmi: análny styk a promiskuita.

„Percento HIV pozitívnych mužov bolo obzvlášť vysoké sčasti kvôli biologickým príčinám,“ vysvetľuje Fenton. „Odhaduje sa, že análnym stykom sa HIV vírus prenáša 18-krát jednoduchšie než pri vaginálnom styku. Pravdepodobnosť, že sa človek nakazí prostredníctvom jednorazového análneho sexu s HIV pozitívnym partnerom, je približne 1,4% zo 71 stykov, avšak keďže ľudia medzi sebou majú styk viac než raz, pravdepodobnosť nákazy na jedného partnera je medzi homosexuálnymi mužmi až 40%.“

„Ďalším faktorom vyššej miery výskytu HIV vírusu medzi homosexuálmi,“ uvádza Fenton, „je skutočnosť, že striedajú viacero partnerov a ich komunita je prepojená. Až 25% HIV pozitívnych homosexuálov pochádza zo skupiny, ktorej HIV vírus mal rovnakú genetickú informáciu, čo znamená, že bol prenášaný v rámci jednej komunity v porovnaní s 5% nakazených heterosexuálov.“

Doktor Fenton taktiež odhalil spojenie medzi závislosťami a spoločenským zázemím s narastajúcim pomerom infekcie.

„Pomer fajčenia (až do 66% v závislosti od územia), príležitostné užívanie drog, chronická depresia (okolo 40%) a úzkosť (20%) je takmer dvakrát vyšší u homosexuálov než u celkovej populácie,“ tvrdí Fenton a dodáva, že homosexuáli častejšie prežili určitú traumu, ako je zneužívanie v detstve či domáce násilie.

„Vo viacerých štúdiách, ktoré sa zaoberali výskytom depresie, užívania drog, zneužívaním v detstve a domáceho násilia medzi homosexuálnymi mužmi v súvislosti so zvýšeným výskytom vírusu HIV a riskantným sexuálnym správaním, u homosexuálov, ktorí spĺňali aspoň tri z týchto podmienok, bol výskyt HIV vírusu dvakrát častejší, ako aj trojnásobne vyššia pravdepodobnosť nedávneho nechráneného sexu, než u mužov, ktorí nespĺňali ani jeden z týchto predpokladov,“ uvádza Fenton.

Napriek rozšírenej otvorenosti voči homosexualite v bohatších krajinách a skresleným štatistikám, že z rozvinutých krajín má USA najvyšší počet nových nakazení HIV vírusom, Fenton uzatvára: „Sex medzi mužmi sa, často systematicky, naďalej nezahŕňa do prevencie proti HIV či služieb a výskumu,  kvôli spoločenskej stigme, diskriminácii či trestnému stíhaniu.“

Celá prezentácia doktora Fentona je dostupná v angličtine tu.