Deti vychovávané rodičmi rovnakého pohlavia majú zvýšený výskyt depresie

13.07.2016
825 0 0
MilkaH
Kultúra smrti

Nová štúdia tvrdí, že vzťah s našimi biologickými rodičmi ovplyvňuje naše šťastie ešte dlho potom, čo vyletíme z hniezda. Zároveň poukazuje aj na to, že tí, ktorí boli vychovávaní rodičmi rovnakého pohlavia častejšie trpia v ranej dospelosti depresiou, obezitou a ďalšími problémami v porovnaní so svojimi rovesníkmi.

Prof. Paul Sullins potvrdil niektoré zo záverov prvého skúmania detí, ktoré boli vychovávané rodičmi rovnakého pohlavia. Prieskum trval až kým neprišli do veku skorej dospelosti. Tieto fakty sú často citované obhajcami homosexuálnych manželstiev. Prieskum totiž preukázal, že deti mali k rodičom bližšie a oveľa menej počas detstva trpeli depresiou. Ale pretože tieto štúdie deti nesledovali až do dospelosti, prehliadol sa fakt, že niektoré problémy, ako napríklad depresia, sa objavili až neskôr v ich životoch, avšak v oveľa väčšej miere ako to býva u bežnej populácie.

Najväčšie utrpenie sa dostavilo, keď sa deti snažili vytvoriť si svoju nezávislosť. Sullins povedal, že sa tak pravdepodobne stalo kvôli riešeniu problémov ohľadom vzdialenia sa od biologického rodiča. Navyše táto otázka ešte nebola preskúmaná žiadnym výskumom.

Rodičia rovnakého pohlavia sú podľa prieskumov poväčšine bieli, vzdelaní, prevažne ženského pohlavia a mávajú nižší príjem ako je u bežnej populácie zvykom.

Podľa prieskumu je neprítomnosť otca počas dospievania "najbežnejšou formou nedostatočnej blízkosti rodiča". To má za následok veľa negatív, vrátane depresie. Na druhej strane, testovanie mentálneho zdravia, ktoré bolo zamerané na depresiu, samovražedné správanie a úzkosť u adolescentov, bolo dôležitým indikátorom stavu duševného zdravia v ranej dospelosti.

Dospelí vychovávaní rodičmi rovnakého pohlavia mali takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú obézni (vo výsledkoch dosiahli 72% oproti 37% u kontrolnej skupiny). Sullins tvrdí, že táto vysoká prevaha súvisí s predchádzajúcimi výskumami. Tie preukazujú vyšší výskyt obezity u lesbičiek ako u ostatných žien.

Prieskum zistil aj to, že "tendencia zvýšenej prítomnosti intímneho násilia u partnerov rovnakého pohlavia, ktorá bola dôkladne zdokumentovaná, je rovnako prítomná aj v prípade rodičovstva týchto párov." V posledných rokoch bolo nahlásených 85 až 90% prípadov zneužívania. Sullins hovoril, že toto sa už viac nezdokumentovalo, pretože väčšina prieskumov sa spolieha na sebahodnotenie rodičov.

Sullins tu použil údaje z výskumu National Longitudinal Study of Adolescent Health to Adult Health (Národný dlhodobý prieskum zdravia od dospievania po dospelosť). V roku 1995 sa ho zúčastnilo viac ako 20 000 amerických dospievajúcich, ktorí v tomto roku dovŕšili 15 rokov. Následne sa tí istí ľudia zapojili znovu, a to po dosiahnutí veku 22 rokov a nakoniec po dovŕšení 28 rokov. Získané dáta potom zredukoval až na 8 762 prípadov. Chcel sa totiž uistiť, aby nebral do úvahy prípady detí, ktoré boli vychovávané rodičmi skupiny LGBT a zároveň žili s iným biologickým rodičom dieťaťa.

Prečo teda toľko výskumov tvrdí, že medzi biologickými rodičmi a rodičmi opačného pohlavia na jednej strane a na strane druhej medzi rodičmi rovnakého pohlavia nie je "žiaden rozdiel"? Podľa Sullinsa by oneskorený nástup problémov, ako je depresia, mohol napomôcť k vysvetleniu tejto skutočnosti. Zároveň je však nutná aj politizácia sociologického výskumu.

Mark Regnerus Sullinsovi povedal, že skôr sa mu podarí jeho poznatky zverejniť v lekárskom časopise "než znášať silno spolitizované hodnotenie v oblasti spoločenských vied."

Sám Regnerus spravil výskumy o rodičovstve ľudí s rovnakým pohlavím. Bol však napadnutý zástancami homosexuálneho manželstva, čo viedlo až k žalobe na Najvyššom súde. Minuloročné Obergefellove rozhodnutie o tomto prípade zvrhlo zákony, ktoré sa týkali manželstva medzi mužom a ženou uzatvoreného v USA.

"Vzhľadom na to, že Obergefellove rozhodnutie ‚zaviedlo‘ právnu otázku o manželstve osôb rovnakého pohlavia," povedal Regnerus, "uskutoční sa tu oveľa menej sporov ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi, keď sme boli svedkami krvavého športu. Empirická pravda už nie je až takou hrozbou na želanie niektorých dospelých. Avšak zraniteľnosť detí nie je o nič menšia ako to bývalo predtým."

DISKUSIA k článku