Cirkevní otcovia rozoberajú pokúšanie Ježiša na púšti diablom

05.03.2017IZR
764 0 0

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." On odvetil: "Napísané je: - Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst." Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: - Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň." Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: - Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha." A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať." Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď satan, lebo je napísané: - Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť." Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

Cirkevní otcovia opisujú vývoj:
 
- diabol prichádza ale správa sa akoby si nebol istý kto je Ježiš

- tiež sa zdôrazňuje, že Pán vyhladol až potom, čo sa postil

- záver: diabol odstupuje od Ježiša aj preto že neznesie prítomnosť anjelov.
 

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum A Pán poznal diablove myšlienky, že ho chce pokúšať. Ten sa zo zvestovania anjelov, zo svedectva pastierov, z hľadania mudrcov a z Jánovho ukázania dopočul, že sa na tomto svete narodil Kristus. Preto Pán vyšiel proti nemu nie ako Boh ale ako človek, no väčšmi ako Boh a človek. Veď nehladovať počas štyridsiatich dní sa nepodobalo na človeka a na Boha sa nepodobalo, že niekedy vyhladol. Preto vyhladol, aby nebol jasne spoznaný ako Boh, lebo tým by diablovi zahasil nádej na pokúšanie a zmaril by svoje víťazstvo; preto nasleduje: potom vyhladol.

Hilár, Komentár k Matúšovi Hladný bol totiž po štyridsiatich dňoch, nie štyridsať dní. Keď teda Pán vyhladol, nedoľahli naňho dôsledky nejedenia, ale ponechal svoju ľudskú prirodzenosť na jej vlastné sily. Diabla totiž nemal premôcť Boh ale telo.

--


Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Keď diabol videl, že Kristus sa postí štyridsať dní, začal si zúfať. Keď však cíti, že vyhladol, opäť začal dúfať; preto nasleduje: 3 tu pristúpil pokušiteľ. Ak sa teda budeš postiť a príde pokušenie, nehovor: „stratil som ovocie svojho pôstu“, lebo aj keď ti pôst nepomohol k tomu, aby si nebol pokúšaný, predsa ti pomôže, aby ťa pokušenia nepremohli.

Ambróz, Komentár k Lukášovi Začal tým, čím už raz zvíťazil, čiže obžerstvom, a povedal mu: Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby. Čo iné značí takýto začiatok, než že vedel, že má prísť Boží Syn, no pre slabosť tela si nemyslel, že už prišiel? Hovorí teda čiastočne ako vyšetrovateľ, čiastočne ako pokušiteľ.

Hieronym Si však uväznený v protikladoch, milý diabol. Ak sa na jeho príkaz môžu z týchto kameňov stať chleby, márne pokúšaš niekoho, kto je taký mocný. A ak to nemôže spraviť, márne ho podozrievaš, že je Boží Syn.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Ako však diabol zaslepoval všetkých ľudí, tak i jeho teraz neviditeľne oslepuje Kristus. Po štyridsiatich dňoch zacítil vyhladnutého, no počas nich nevnímal rozumom nehladujúceho. Keď ho podozrieval, že nie je Boží Syn, zabudol, že taký mocný zápasník sa môže znížiť k tomu, čo je slabé, no slabý nemôže vystúpiť k tomu, čo je silné. Keď teda počas toľkých dní nevyhladol, mal skôr pochopiť, že je Boh, než že je človek, keď po toľkom čase vyhladol. No povieš: Mojžiš a Eliáš sa postili štyridsať dní, a boli to ľudia. Oni však počas pôstu vyhladli, a vytrvali, no on počas štyridsiatich dní nebol hladný, až potom. Byť hladný a nejesť je znakom ľudskej trpezlivosti, nebyť hladný je znakom Božskej prirodzenosti.

--


Hieronym Nie je to však tak, ako sa viacerí nazdávajú, že Satan a Peter boli odsúdení tou istou vetou. Petrovi sa totiž hovorí: odíď za mňa, Satan (porov. Mt 16,23), čiže nasleduj ma ty, čo sa protivíš mojej vôli. Tomuto sa však hovorí: „odíď, Satan,“ a nehovorí sa mu: „za mňa“, aby sa chápalo: odíď do večného ohňa, ktorý je pripravený tebe a tvojím anjelom (porov. Mt 25,41).

Remígius Alebo podľa iných verzií: „odíď dozadu,“ čiže rozpamätaj sa, spomeň si, v koľkej sláve si bol stvorený a do koľkej biedy si upadol.

--

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Diabol však, ako možno rozumne predpokladať, neustúpil preto, že by bol poslušný rozkazu, ale ho odtiaľ odohnalo Kristovo božstvo a Duch Svätý; preto nasleduje: 11 tu ho diabol opustil. To slúži na našu útechu: diabol nepokúša ľudí koľko chce, ale koľko mu Kristus dovolí. Keď aj dovolí, aby trochu pokúšal, predsa ho pre slabosť prirodzenosti odháňa.

Augustín, Boží štát Po pokúšaní Pánovi posluhovali svätí anjeli, ktorí sú nepríjemní nečistým duchom, a tak sa čoraz viac dával spoznať démonom, kým vlastne je; preto nasleduje: a prišli anjeli a posluhovali mu.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Nepovedal: „zostúpili anjeli“, aby ukázal, že boli stále na zemi, aby mu slúžili. No vtedy na Pánov rozkaz od neho odstúpili, aby diabol dostal priestor proti Kristovi, keďže by sa mohol zdráhať priblížiť k nemu, keby videl okolo neho anjelov. A nemôžeme vedieť, v čom mu posluhovali: či pri uzdravovaní chorôb, pri náprave duší alebo pri vyháňaní diablov, keďže toto všetko robí skrze anjelov, takže keď robia oni, zdá sa, že to robí on sám. A predsa je zrejmé, že mu neposluhujú preto, že by to potreboval pre svoju bezmocnosť, ale vzdávajú tým česť jeho moci. Nehovorí sa totiž, že mu pomáhali, ale že posluhovali.

Gregor, Homílie na evanjeliá Týmto sa ukazuje dvojaká prirodzenosť v jednej osobe: je človekom, ktorého pokúša diabol, a je tiež Bohom, ktorému posluhujú anjeli.

--


Augustín, Zhoda medzi evanjeliami Lukáš nesledoval tieto pokušenia v rovnakom poradí ako Matúš...

Tomáš Zdá sa však, že Lukáš rozpráva skôr v historickom poradí, a Matúš ich podáva podľa toho, ako sa udiali Adamovi.

preklad z latinčiny a gréčtiny: Matúš Sitár

 

Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO.

DISKUSIA k článku