Pomocný biskup arcidiecézy Marie Santissima v kazašskej Astane Athanasius Schneider publikoval 24. apríla 2016 ako prvý, spomedzi celej hierarchie biskupov, podstatnú kritiku pápežovej Amoris Laetitia (AL). Biskup Schneider poukazuje na poľutovaniahodný zmätok a na „protichodné interpretácie tejto apoštolskej exhortácie aj medzi samotnými biskupmi“ a zároveň ich, ale aj laikov, vyzýva požadovať od pápeža objasnenie a oficiálnu interpretáciu AL v kontexte s trvalým a stále platným učením Cirkvi.
Biskup Schneider pripúšťa, že v niektorých častiach „obsahuje AL jedinečný duchovný poklad pre život kresťana v manželstve a rodine“, zároveň však varuje, že iné časti exhortácie „sa dajú reálne využiť na ospravedlnenie zneužitia“ svätého prijímania jeho rozdávaním rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom. „Na základe poctivej analýzy niektorých tvrdení AL v ich vlastnom kontexte človek zisťuje, že má ťažkosti s ich interpretáciou podľa tradičnej náuky Cirkvi“ hovorí biskup Schneider.
Tento kazašský prelát ostro krituzuje nejednoznačnosť AL a prirovnáva ju k fyzickej liečbe:
„Žiadny lekár by nemal v otázke života a smrti človeka ani na okamih zapochybovať. Nemôže predsa povedať svojmu pacientovi ´O aplikácii tejto liečby by ste sa mali rozhodnúť podľa vlastného svedomia a zároveň rešpektovať zákony medicíny´. Takýto postup lekára by sa nepochybne považoval za nezodpovedný. Život nesmrteľnej duše je predsa dôležitejší - od jej zdravia totiž závisí jej osud vo večnosti.“
Biskup Schneider považuje aj niektoré vyjadrenia v AL, naznačujúce pridŕžanie sa tradičných postupov, za nedostatočné. „Niekoľko všeobecných narážok na morálne princípy a doktríny Cirkvi určite nepostačuje na ozrejmenie kontroverznej záležitosti tak veľkého a zásadného významu“, hovorí a pokračuje: „Dovoliť preto týmto ľuďom prijímať sväté prijímanie znamená podvod, pretvárku a nepravdivosť.“
Biskup Schneider načrtáva, aké následky pre vieru bude mať pripustenie zdanlivo logických interpretácií AL, ktoré sú v protiklade k zaužívanej tradícii Cirkvi.
Poctivo a úprimne uvažujúci človek by mal na základe princípu neprotirečenia akceptovať nasledovné logické závery:
Ak sa majú pripustiť výnimky, nemalo by šieste Božie prikázanie, ktoré zakazuje každý sexuálny styk mimo platného manželstva, viac všeobecnú platnosť...
Slová Ježiša Krista: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Mt 19, 6) by už viac neplatili pre všetky manželstvá bez výnimky.
V niektorých prípadoch by bolo možné prijímať sviatosť pokánia a sväté prijímanie a vedome tak pokračovať v porušovaní Božích prikázaní: „Nescudzoložíš“ (Ex 20, 14) a „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Mt 19, 6; Gn 2, 24).
Kňazom a biskupom, ktorí by si trúfli rozdávať sväté prijímanie rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom, používajúc AL ako ospravedlnenie, adresuje prelát vážne varovanie:
„Niektorí kňazi a biskupi dnes, na základe vlastného ubezpečenia, vyplývajúceho pre nich z AL, začínajú rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom vysvetľovať, že už nežijú v podmienkach, ekvivalentných stavu verejného hriešnika. Upokojujú ich odôvodnením, že ich sexuálny styk už nie je ťažkým hriechom. Takéto zmýšľanie však nezodpovedá pravde. Rozvedení a znovu zosobášení katolíci sú týmto oberaní o možnosť radikálneho obrátenia sa k Bohu a k poslušnosti jeho vôli a ich duše sú ponechané v klamstve. Takéto pastoračné zmýšľanie je veľmi pohodlné a jednoduché; na voľnom trhu vás totiž nič nestojí...
Ten, kto pripustí, aj keď len vo výnimočných prípadoch, ´rozvedených a znovu zosobášených´ k svätému prijímaniu bez toho, aby od nich žiadal skoncovať s praktizovaním života, ktoré je v rozpore so šiestym Božím prikázaním, pričom im ešte navyše opovážlivo tvrdí, že nežijú v ťažkom hriechu, si vyberá pohodlnejšiu a schodnejšiu cestu; vyhýba sa bláznovstvu Kríža. Takáto pastoračná starostlivosť o ´rozvedených a znovu zosobášených´ je prchavá a klamlivá. Všetkým tým, ktorí ´rozvedeným a znovu zosobášeným´ ukazujú túto schodnejšiu a „lacnejšiu“ cestu, Ježiš aj dnes hovorí: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské! Potom povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 23-25).
Biskup Schneider prirovnáva súčasný rastúci zmätok v problematike rozvedených a znovu zosobášených katolíkov v Cirkvi k ariánskej heréze, ktorá voviedla takmer celú Cirkev do omylu, pričom sám pápež v tom čase exkomunikoval sv. Atanáza, jedného z mála biskupov, ktorí zostali verní pravému učeniu katolíckej cirkvi. Ďalej poznamenáva, že súčasný „veľký zmätok“ je o to smrtonosnejším, o čo viac všetky diskutujúce strany hovoria, že doktrína Cirkvi sa nemení a neupravuje. A dodáva, že bez nevyhnutného objasnenia tejto veci samotným pápežom „hrozí reálne nebezpečenstvo, že sa tento zmätok nekontrolovane rozšíri“.
Biskup Schneider usudzuje, že „nepostačuje len prehlásiť, že AL by sa mala interpretovať v súlade s doktrinálnou a tradicionalistickou praxou Cirkvi“, pričom všetkým členom Cirkvi, v prvom rade biskupom, pripomína „povinnosť s rešpektom poukazovať na tento zmätok a žiadať autentický výklad a vysvetlenie súvislostí“.