Benedikt XVI a cesta krásy

714
Milko Kostovič
Kultúra života

Je tu odhalené aj niečo nezvyčajné: dom Boží je skutočným domom ľudí. Stáva sa ním ešte viac, keď sa o to menej pokúša a jednoducho sa stavajú pre neho.  — pápež Benedikt XVI

Bol tu v pomerne celkom čerstvej pamäti pápež, ktorý by bol tak otvorený téme umenia, architektúry a hudby ako pápež Benedikt XVI? Ústredným bodom jeho myslenia bola idea, že umenie a architektúra k nám dokážu prehovoriť. Benedikt učil, že architektúra by mala umožniť vidieť neviditeľné a nasmerovať nás k nekonečnosti. "Raz som povedal, že pre mňa sú umenie a svätci najväčšími apolgétmi našej viery." Napr. pri opisovaní Michelangelovho stropu Sixtínskej kaplnky vysvetľuje: "V tomto momente kontaktu medzi Božím prstom a prstom človeka vnímame bod kontaktu medzi nebou a zemou; v Adamovi Boh vstupuje do nového vzťahu so svojim stvorením, človek je s ním v priamom vzťahu, nazýva sa ním, je v obraze a podobizni Boha." Počas svojej homílie pri vysvätení kostola Sagrada Família v roku 2010, pápež povedal: "Gaudí tým, že otvoril svoju dušu Bohu, bol schopný tvoriť v tomto meste a priestore krásy, viery a nádeje, ktoré vedú človeka k stretnutiu s tým, ktorý pravdou a krásou sám o sebe." Počas svojich ciest sa pápež Benedikt XVI. často vyjadroval k veľkému umeniu a architektúre a ich významu pre veriacich. 

Pri celebrovaní liturgie, pápež Benedikt predstavoval (poslucháčom) víziu krásy. Počas jeho osemročného pápežského pôsobenia bolo pre baziliku sv. Petra navrhnutých niekoľko nových liturgických prvkov, ktoré odzrkadľujú kontinuitu s tradíciou: katedrálny výklenok pre ľudí vonku, nová kazateľnica a nádherné rúcha. Používaním oltárneho zábradlia pri rozdávaní svätého prijímania a použití "benediktínskeho aranžmánu" veľkého kríža a svietnikov umiestnených na oltári, inšpiroval mnohých biskupov a kňazov, ktorí ho nasledovali. Zámerom týchto iniciatív, ako vysvetľoval, bolo znova zamerať celebrovanie liturgie skôr na Krista, než na ustanovujúce spoločenstvo. "Obrátenie kňazov smerom k ľuďom premenilo komunitu na uzavretý kruh. Vo svojej vonkajšej forme sa už neopiera o to, čo leží pred ním a nad ním, ale je uzatvorené do seba." Pápež Benedikt ponúkol nápravu cirkvi sústredenej na človeka tým, že sa vráti kríž do stredu oltára a "vždy, keď je to možné, by sme mali znova prevziať apoštolskú tradíciu smerujúcu na východ, ako pri budovaní Cirkvi, tak aj v celebrovaní liturgie." Pápežské liturgie boli modely oboch, vrátane slávenia Ad orientem pri určitých príležitostiach. 

Vo všetkom jeho učení o umení, architektúre a hudbe bola prítomná Benediktova teológia krásy. Krása bola považovaná za dôležitú pre vieru a pre vnímanie pravdy. Okrem toho, krásu videl ako najlepší prejav viery, nádeje a lásky. V rozhovore s umelcami povedal: "Nechajte pravdu jasne žiariť vo svojich dielach a vyvolajte ich krásu pri pohľade a v srdciach tých, ktorí ich obdivujú Vyvolajte túžbu a potrebu, aby ich existencia bola nádherná a pravdivá, každá existencia, obohacujúc ju s tým pokladom, ktorý stále potrebujeme, ktorý robí zo života umelecké dielo a z každého človeka neobyčajného umelca: charita, láska." Niet divu, že často vniesol koncept krásy do svojich homílií a príhovorov. Hovoril o "via pulchritudinis," alebo o ceste krásy, ktorej najhlbší zmysel musí byť dnes obnovený mužmi a ženami. "Avšak niektoré vyjadrenia sú skutočnými cestami k Bohu, najvyššej kráse; a skutočne nám pomáhajú rásť v našom vzťahu s ním, v modlitbe. Sú to diela, ktoré sa zrodili z viery a vyjadrenia viery. Tento príklad môžeme vidieť, keď navštívime gotickú katedrálu: sme očarení vertikálnymi líniami, ktoré sa vznášajú smerom k nebu a nadchýnajú náš pohľad a nášho ducha, hoci sa zároveň cítime malí, no túžime po plnosti."

Bola to láska pápeža Benedikta k barokovému umeniu a architektúre, ktorá tak prekvapila anglicky hovoriacich katolíkov. Benedikt vysvetľuje, že "v súlade so západnou tradíciou, (tridentský) koncil opätovne zdôraznil didaktickú a pedagogickú povahu umenia, no, ako nový začiatok smerom k vnútornej obnove, znova to viedlo k novému druhu videnia, ktoré prichádza a navracia sa. Oltárny obraz je ako okno, cez ktoré k nám prichádza Boží svet. Opona dočasnosti je pozdvihnutá a my môžeme nazrieť do vnútorného života Božieho sveta. Toto umenie nás má zaradiť do liturgie nebies. Opätovne vnímame barokový kostol ako jedinečný druh fortissimo radosti, aleluja vo vizuálnej forme." 

Pre tých, ktorí vidia propagáciu tradičného umenia, architektúry a hudby len ako nostalgický čin, treba zdôrazniť, že pápež videl veľké majstrovské diela západného umenia ako živých svedkov večnej viery. Sixtínska kaplnka, gotické katedrály a barokové oltárne obrazy naďalej hovoria k tým, ktorých oči sú vnímavé. Vzťah medzi tradíciou a inováciami podľa Benedikta vychádza z II. vatikánskeho koncilu, podľa ktorého by "akékoľvek prijaté nové formy mali nejakým spôsobom organicky rásť z už existujúcich foriem." A čo s miestom tvorivosti v nových dielach? "Umenie, ktoré stratilo koreň transcendencie už nebude orientované na Boha; bude to polovičné umenie, stratí svoj živý koreň; a viera, ktorá bola v minulosti vyjadrená umením, už nebude dlhšie vierou v súčasnosti; a dnes musí byť znovu vyjadrená nanovo ako pravda, ktoré je stále prítomná." 

 


Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.