Austrálčania neznášajú obvineného kardinála Pelleho, zložili o ňom aj satirickú pieseň

1,377
Kultúra smrti

Nemôžeme tvrdiť, že úplne všetci Austrálčania v pondelok 29. februára o ôsmej hodine ráno nechali všetko tak, len aby si vypočuli kardinála Georgea Pella. Kardinál totiž v tom čase začínal vypovedať naživo cez internet [pre zdravotné dôvody – pozn. red.] pred austrálskou Kráľovskou komisiou, ktorá vyšetruje škandály sexuálneho zneužívania detí. Mnohí však situáciu napäto sledovali.

V ten týždeň som bol v Austrálii. Nie preto, aby som písal o Pellovom prípade, ale aby som osobne navštívil niektoré miesta, kde sa to skutočne stalo. Všade, kde som sa pohol, a to najmä v katolíckych kruhoch, sa konverzácia skôr či neskôr zvrtla k Pellovi a nespokojnosti s ním.

Pellova tvár sa Austrálčanom spája iba s jediným – ako necitlivo cirkev reagovala na škandály zneužívania. Dokonca vyšla aj pieseň ako paródia na jeho osobu. Posmešne ho v nej oslovujú „chrapúň“ a „zbabelec“. Stal sa hlavnou témou komentárov k správam. Svetločervený vozeň s nápisom Pápež musí zakročiť a ihneď vyhodiť Pella! sa predieral ulicami mesta Ballarat, kde sa stretla Kráľovská komisia.

Kardinála Pella obviňujú z viacerých dôvodov. Sčasti preto, že - ak je pravda - počas svojho pôsobenia vedel o niekoľkých prípadoch pretrvávajúceho zneužívania a nekonal proti tomu alebo konal primárne v záujme cirkvi. A sčasti preto, že ide o verejne známu osobnosť s prchkou a silne konzervatívnou povahou. Okrem toho sa zdá, že mu to nie je ľúto a práve toto mnohým Austrálčanom vadí.

Či už je taká alebo onaká vlna kritiky oprávnená by bolo na dlhú a zaiste i ostrú diskusiu. Tu však nie je priestor, aby sme hľadali argumenty.

Vypočúvanie 74-ročného kardinála Pella, súčasného vatikánskeho „ministra financií“, začalo v pondelok prostredníctvom internetového pripojenia zo zasadačky v hoteli Quirinale v Ríme. Vysielalo sa naživo počas štyroch dní cez webovú stránku komisie. Austrálske mesto Ballarat je jedno z hlavných, kde sa objavili prípady zneužívania. O to viac sa jeho občania zaujímali o kardinálovu výpoveď. Preto bola v mestskej radnici pripravená miestnosť, kde bolo možné sledovať priamy prenos cez internet.

Kardinál Pell je aj rodák z Ballaratu. Počas výpovede sa ho pýtali na obdobie pôsobenia v rodnom meste a tiež na všetko, čo vedel v súvislosti s Geraldom Ridsdaleom, najznámejším austrálskym kňazom obvineným zo zneužívania. Pell s Ridsdaleom spolu krátky čas dokonca bývali. V tom období bol Ridsdale zbavený funkcie. On však vypovedal, že o svojom správaní s Pellom nehovoril.

Kardinála Pella sa pýtali aj na jeho funkciu pomocného biskupa a neskôr arcibiskupa v meste Melbourne. Do zasadačky rímskeho hotela, kde vypovedal, prišlo aj 15 obetí zneužívania a ich príbuzných. Peniaze na letenky vyzbierali cez internetovú kampaň.

Kardinálovi Pellovi však v tejto výpovedi nesmeli byť kladené otázky týkajúce sa starších obvinení. Nedávno sa totiž objavili informácie, že aj on sám pred niekoľkými desiatkami rokov zneužil päť až desať chlapcov. Obvinenia sú momentálne predmetom policajného vyšetrovania v spolupráci s Kráľovskou komisiou. Pell ich označil za „absolútne nepravdivé“ a poznamenal, že tieto prípady vyšetroval pred 15 rokmi starý sudca a neboli podložené žiadnymi dôkazmi.

Viacerí Pellovi zástancovia cítia, že ide o akýsi politický ťah. Myslia si, že informácie o vyšetrovaní prenikli na verejnosť len preto, aby čo najviac uškodili Pellovej povesti. Hovorca komisie naznačil, že kým tieto obvinenia podliehajú vyšetrovaniu vo veci trestného činu, nesmie sa o nich verejne diskutovať.

Celkovo kardinála Pella vypočúvali zhruba štyri hodiny denne v priebehu štyroch dní. Bola to pochopiteľne veľmi vyčerpávajúca výpoveď, no o to viac, že kvôli časovému posunu medzi Rímom a Sydney sa začínala každý večer o desiatej hodine a končila približne o druhej ráno.

Oficiálne to bola tretia kardinálova výpoveď pred komisiou, či už osobná alebo cez internet.

Keďže ja celú situáciu vnímam ako človek zvonku, nedovolím si hodnotiť nakoľko sú sťažnosti Austrálčanov na Pellovu adresu opodstatnené. Povedal by som azda toľko, že tento týždeň som stretol dokonca takých pár Austrálčanov, ktorí síce vyhlásili, že už dlhšiu dobu sú proti Pellovi, no priznali, že v situácii aká nastala, je veľmi ťažké dosiahnuť spravodlivý proces.

K niečomu sa však vyjadriť môžem. Zostáva pre mňa záhadou, prečo Austrálčania pri debate nespomínajú jednu dôležitú vec. Nezmieňujú sa o kardinálovej súčasnej funkcii v Ríme, kde pôsobí ako akýsi minister hospodárstva. Túto pozíciu vytvoril pápež František v roku 2014, aby mal kto dohliadať na finančnú reformu.

Kardinála by sme mohli prirovnať k Alici v Krajine zázrakov. To, aký obraz majú o ňom v jeho domácej krajine sa totálne líši od toho, ako ho vnímajú vo Vatikáne.

V Austrálii je Pell vnímaný ako stelesnenie temnej minulosti cirkvi, starej skorumpovanej siete duchovenstva, ktorému šlo len o vlastné záujmy a vznikajúce problémy zmietali pod koberec. V Ríme ho však vnímajú úplne inak. Na jednom mieste má teda povesť podobnú pevne zakorenenému duchovnému zo starej gardy, a na inom, je jej morálnym nepriateľom.

Rozpory vo Vatikáne ohľadom finančnej reformy, ktorú žiada pápež a ktorej uskutočnenie má na starosti Pell, v podstate nemá takmer nič s ideológiou. Skôr tu ide o transparentný, zodpovedný a čestný prístup. Najdôležitejšie je uistiť sa, že finančné zdroje ostávajú v cirkvi a nemíňajú sa na niečie osobné záujmy.

Isteže, je veľmi ľahké chrliť všetky tieto kladné postoje, no oveľa ťažšie je ich uskutočniť. V súčasnosti sa dosť hovorí o tom, či bude Pellova finančná reforma úspešná. Niektorí tvrdia, že zatiaľ je to iba pekné vodenie za nos. Len prázdne reči, no takmer žiadna reálna zmena.

Keď sa na to pozrieme s nadhľadom, niet pochýb, že Pell nie je na strane vatikánskej starej gardy — práveže je akýmsi prostriedkom proti nej.

Je veľmi zaujímavé ako málo poznajú v Austrálii túto stránku kardinála. A predovšetkým, že ju nepoznajú aktívni katolíci. Podľa viacerých Austrálčanov bolo vymenovanie kardinála do funkcie vo februári 2014 len čisto núdzovým riešením ako ho dostať z krajiny, keď nikto netušil, či to zvládne.

Nie je jasné, prečo táto stránka kardinála Pella nezarezonovala na diskusii s Austrálčanmi. Možno jednoducho iba preto, že sa im nepáči jeho súčasný spôsob prejavu.

Pri iných príležitostiach by na to mali Pellovi zástancovia viac poukazovať.

Samozrejme, pravdivosť či nepravdivosť obvinení proti Pellovi sa nedá určiť podľa toho, aký majú vplyv na vatikánsku politiku. Možno je to také malé ponaučenie ako si uvedomiť, že vo Vatikáne sú osobnosti, ktorých väčšina ľudí zastáva len preto, že to tak cíti – počnúc už samým pápežom Františkom. Tieto osobnosti pravdepodobne nie sú jediné, ktorým by prospel Pellov pád.