Ako aktivisti vyrábajú odporúčania v OSN

984
Kultúra života

Vietnam nás napomína, aby sme vytvorili pracovné miesta pre Rómov a  Bangladéš nás poučuje o rovnosti mužov a žien.

V rámci 62. zasadnutia výboru CEDAW (Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women – Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), ktoré sa konalo v Ženeve, Slovensko dostalo od Výboru CEDAW (OSN)  hodnotiacu/odporúčaciu správu. Táto správa tak podozrivo pozná slovenské legislatívne prostredie týkajúce tzv. „sexuálnych a reprodukčných práv“, že sa mi žiadalo dopátrať sa ich informačných zdrojov. A tu začal celý „vtip“.

Čo o Slovensku napísali slovenské aktivistky

Správe CEDAW predchádzala  tieňová správa slovenských aktivistiek .  Zástupkyne troch občianskych združení do Výboru CEDAW pri OSN napríklad napísali, že:

  • reprezentanti štátu a štátnych inštitúcií nereagujú adekvátne na zvýšené útoky na rodovú rovnosť
  • reprezentanti štátu nedostatočne chránia reprodukčné práva žien
  • na Slovensku je nedostatočná komplexná štátna politika o sexuálnych a reprodukčných právach
  • údajne sa tu vyskytuje tlak katolíckej cirkevnej hierarchie a iných organizácií, ktoré sú proti reprodukčným právam, proti antikoncepcii
  • na Slovensku sa kladú prekážky v prístupe k antikoncepcii a  máme nedostatočný prístup k  aborčným službám (odpustite tú terminológiu, citujem z tieňovej správy)
  • dospievajúce dievčatá majú nedostatočný prístup k antikoncepcii a že na školách chýba sexuálna výchova
  • Zákon o zdravotnej starostlivosti z r. 2009 podľa nich 48-hodinovou lehotou na rozmyslenie (po požiadaní o interrupciu) vytvára procedurálne bariéry v prístupe k abortu
  • ak u neplnoletých žiadateliek o interrupciu musia byť informovaní aj ich rodičia, tak to znemožňuje prístup k zdravotníckej starostlivosti u minoritných skupín.

Vrcholom tieňovej správy slovenských aktivistiek je kapitola, v ktorej sa sťažujú na uplatňovanie výhrady vo svedomí.

Autorky tieňovej správy žiadajú výbor OSN, aby sa opýtal slovenskej vlády napr. toto:

  1. Vysvetlite, aké kroky podniká vláda, aby posilnila princípy rodovej rovnosti a práva všetkých osôb na rodinný život neovplyvňované pôsobením MVO, ktoré sú za ochranu „tradičnej“ formy rodiny založenej na manželstve medzi mužom a ženou.
  2. Aké máte plány pripraviť a implementovať komplexný program sexuálneho a reprodukčného zdravia založený na ľudských právach a štandardoch WHO?
  3. Uveďte informáciu, kedy vláda plánuje financovať antikoncepciu z verejného zdravotníctva, aby sa tak predchádzalo neželaným tehotenstvám.
  4. Uveďte, aké kroky podnikne štát, aby umožnil ženám cenovo prístupné aborčné služby.
  5. Aké opatrenia  prijme štát, aby zaviedol komplexnú sexuálnu výchovu do školského kurikula?

Slovenské liberálne aktivistky - autorky tzv. tieňovej správy odporúčajú pýtať sa slovenskej vlády napr. aj takúto absurdnosť:

„Aké sú dôvody narastajúcej úmrtnosti matiek pri pôrode za ostatných 10 rokov a čo mienite urobiť, aby táto úmrtnosť klesla?“

Štatistiky z Národného centra zdravotníckych informácií pritom hovoria o celosvetovom (i slovenskom) trende poklesu úmrtnosti matiek pri pôrode[1].

 

A ako napokon vyzerala následná záverečná správa Výboru CEDAW (OSN)?

Výbor CEDAW (kriticky) konštatuje, že na Slovensku prebehla silná kampaň mimovládnych organizácií, údajne hlavne náboženských, taktiež médií a politikov, ktorí obhajovali tradičné rodinné hodnoty a nadmerne zdôrazňovali rolu ženy ako matky. Slovenskej republike odporúča ratifikovať Istanbulský dohovor a posilniť Odbor rodovej rovnosti.

V správe Výboru CEDAW sa nachádza aj niekoľko poloprávd či lží – ako napríklad to, že sa na Slovensku až teraz spustila linka pomoci pre ženy ohrozené násilím[2] alebo to, že je na Slovensku vysoký výskyt detskej úmrtnosti, tínedžerskej tehotnosti a vírusu HIV/AIDS.

A takto by sme mohli pokračovať kopírovaním tieňovej správy vrátane odporúčania novelizovať zákon o zdravotnej starostlivosti z r. 2009, ktorý predsedajúca výboru Japonka Yoko Hayashi sídliaca v Ženeve, samozrejme, „dôverne pozná“... :)

V praxi to teda funguje tak, že aktivisti si vylobujú z verejných financií  dotácie na to, aby z verejných financií posunuli svoje názory do ženevských a bruselských kancelárií, aby nás potom napomínali, poučovali a ukladali úlohy (hoc aj idúce proti človeku), odvolávajúc sa pritom na medzinárodné organizácie.

Keď si teraz čítam ďalšie odporúčania Rady OSN pre ľudské práva, kde nás Vietnam napomína, aby sme vytvorili pracovné miesta pre Rómov a  Bangladéš nás poučuje o rovnosti mužov a žien, myslím si o tom svoje. Škoda však, že (niektorí) ministerskí úradníci si svoje o tom myslieť nemôžu.

 


[2] http://anoprezivot.sk/pomoc_v_nudzi/linka-pomoci/ Linku pomoci prevádzkuje Áno pre život od 1.1.2003 bez štátnej dotácie.