Na prebratie nepotrebujete kávu, ak sa zúčastníte vzrušujúcej kázne počas rannej omše. Msgr. Tom Richter, rektor Katedrály Ducha Svätého v meste Bismarck v Severnej Dakote bol jedného rána zvlášť naštartovaný. Varoval nás o "ceste do pekla" a to nie raz, ale dvakrát.
Spomína sa to v Lukášovom evanjeliu 16:19-31. Lazár umieral pred domom boháča, bol ignorovaný každým až na psy, ktoré mu lízali rany. Keď obaja títo muži zomreli, Lazár šiel do neba, no boháč nie.
Boháč prosil o milosť keď uvidel Lazára v lone Abraháma. Abrahám boháčovi pripomenul ako on samotný Lazárovi nepreukázal milosť a tak si teraz nezaslúži ani len kvapku vody.
"Boháč potreboval Lazára viac než Lazár jeho," Msgr. Richter vysvetľuje. Zopakoval to za účelom vštiepenia do myslí zúčastnených farníkov a potom povedal: "Ak nevykonávame potrebu dávania, pôjdeme do pekla!"
Lazár bol boháčovým lístkom z pekla no ten oň prišiel. Avšak ako často premýšľame o potrebných ľudoch v tom zmysle, že práve oni nám robia láskavosť? Zvyčajne potľapkáme samých seba za každý dobrý skutok čo sme vykonali. Alebo sa úplne vyhneme vykonaniu dobrého skutku, keďže ľudia sú príliš nevyhovujúcimi.
Msgr. Richter sa potom podelil o informáciu, že keď sa jeho veľkej rodine narodil jeho brat Andy, ktorému bol diagnostikovaný Downov syndróm, tak mal jeho brat mnoho potrieb. V skutočnosti však Msgr. Richter vyrozprával tento príbeh tak, že to bola práve jeho rodina, ktorá potrebovala Andyho oveľa viac než on ju.
Ako spisovateľ som podobný príbeh videl už mnohokrát. Napríklad Tom Mahala sa podelil v knihe Big Hearted: Inspiring Stories From Everyday Families s tým, že keď sa mu po siedmych zdravých synoch narodila dcérka Grace tak oznámenie "Je to dievča!" mu neprinieslo žiadnu radosť. "Za iných okolností by som asi robil premety na mieste," povedal. "Namiesto toho bola tým, čoho som sa obával. Keď som videl jej mandľovité oči, celý som stuhol - Downov syndróm."
Keď spoločne so svojou manželkou Bonnie zistili, že má Grace dve diery vo svojom srdiečku a v priebehu pár mesiacov bude potrebovať operáciu, tak v sebe mali nádej - že proste zomrie. A tak by sa táto nepríjemná situácia sama vyriešila. Vedeli, že rodič by nemal mať také pocity avšak svoje pocity si nevyberáme. Avšak sa rozhodli modliť a prosiť Boha o pomoc v láske k svojej dcére takým spôsobom akým by ju mali cítiť.
V čase keď som viedol rozhovor s Tomom o jeho príbehu tak slovo "láska" nebolo úprimné smerom k tomu ako sa spoločne s Bonnie cítili ohľadom svojej dcérky Grace. Ich dcérka zmenila ich rodinu.
"Jej maličká osôbka začala zaujímať nás všetkých a všetci naši chlapci si okamžite obľúbili svoju malú sestričku,“ vysvetlil Tom. "Chovali sa ku Grace inak ako k sebe navzájom. Verím, že práve vďaka Grace nám narástli naše srdcia. Jej bračekovia ju neustále objímajú a bozkávajú a hovoria jej, že ju ľúbia. Chlapci sú atletické typy zatiaľ čo Grace, ktorá nemôže ani behať či skákať, je obdarená láskou."
Liz Gary sa podelila o podobný príbeh v Amazing Grace for the Catholic Heart o zistení, že jej tretie dieťa, Dustin, má Downov syndróm. Jej manžel Mike akceptoval tento fakt počas jej tehotenstva no Liz si myslela, že je to viac ako dokáže zvládnuť. Prosila Boha aby Dustinovi zobral život ešte v maternici.
Neskôr dodatočná diagnóza ukázala, že by sa Dustin pravdepodobne nemal dožiť ani pôrodu. No po tomto zistení sa nejakým spôsobom Liz zaľúbila do svojho synčeka. Vzoprel sa osudu a zmiatol lekárov keď sa narodil bez dodatočných prognóz, ktoré vykazoval ultrazvuk.
Nielen že Dustin hojne požehnal svoju rodinu, ale Liz sa aj neskôr priznala v Amazing Grace for Married Couples že láska, ktorú spoločne s Mikom cítili k Dustinovi v konečnom dôsledku zachránila ich manželstvo a obnovila ich vzájomnú lásku.
Vráťme sa ale k omši Msgr. Richtera, ktorý ju takto ukončil: "Utekajte od kríža a utekáte smerom k peklu! Potrebujeme kríž!" Potom sa modlil prosiac Boha, aby nám pomáhal v pociťovaní potreby kríža.
Ako rodina Gary-ovcov tak aj rodina Mahala-ových chceli utiecť od kríža zvaného Downov syndróm, no boli pro-life názoru a tak potrat pre nich neprichádzal do úvahy. Namiesto toho deti, ktoré otriasli ich svetmi ich v skutočnosti otvorili požehnaniam aké si dovtedy nevedeli ani len predstaviť.
Deň predtým, ako som napísal tento článok, som si prečítal, že na Islande dávajú ľudia na potrat 100% detí s Downovým syndrómom. Robia tak napriek tomu, že štúdie hovoria o tom, že 99% ľudí s Downom hovorí, že sú šťastní. Ostatné krajiny moc za Islandom nezaostávajú.
Ľudia sa tak boja o svoje vlastné šťastie, že zbabelo utekajú od kríža. A priamo do pekla. Pane, pomôž im uvedomiť si ich potrebu odpustenia. Prosím, otvor svojmu ľudu oči a srdcia, aby sme tak mohli prijať všetko čo nám dávaš.
Pre viac informácií, vrátane fotografií, o príbehoch spomenutých v tomto článku kliknite tu a tu.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.