78% tehotných žien, ktoré uvidia ultrazvuk svojho dieťaťa sa rozhodne neísť na potrat (štúdia)

07.02.2013
616 0 0
Kultúra života

Nenechajte si ujst časť "príbehy" - pozn. editora

V niektorých klinikách na potraty sú ultrazvuky pred potratom rutinou. Existujú však aj také, kde sa ultrazvuky vykonávajú len za určitých okolností.

Bývalá pracovníčka Plánovaného rodičovstva, Catherine Anthony Adair, sa v našom rozhovore vyjadrila takto:

V čase, keď som pracovala pre Plánované rodičovstvo, sa ultrazvuky robili len v dvoch prípadoch. Prvý bol, keď si žena nebola istá dátumom svojej poslednej menštruácie a druhý, keď ultrazvuk objednal samotný lekár.

Ženám však nebola daná možnosť pozrieť sa na ultrazvuk.

V skutočnosti sú ultrazvuky pred potratom dobrým lekárskym zvykom. V prvom rade sa ním overí dĺžka tehotenstva, na základe ktorej sa určí technika potratu a aj nástroje, ktoré sa budú pri ňom používať. Ultrazvuk však potvrdí aj to, či žena nemá mimomaternicové tehotenstvo. V niektorých prípadoch môže mať žena pozitívny tehotenský test, ale v skutočnosti sa nenarodené dieťa vyvíja v jej vajíčkovode a nie v maternici. Ak sa to včas nezistí, vajíčkovod môže prasknúť, a to je závažná zdravotná komplikácia, ktorá môže skončiť smrťou. V posledných desaťročiach sa odohralo niekoľko prípadov, kedy prišli ženy do kliniky na potrat a odišli v domnienke, že už nie sú tehotné. Neskôr však zomreli na roztrhnutie vajíčkovodu, pretože mali toto mimomaternicového tehotenstvo. Obeťami podobnej tragédie je aj Gladyss Delanoche Estanislao, 28; Sherry Emry a Yvette Poteat, obe mali 26 a Angela Satterfi Elda, 23. Všetky tieto ženy zomreli po tom, ako sa ich poskytovateľom interrupcie nepodarilo diagnostikovať mimomaternicové tehotenstvo.

Väčšinou, keď sa robia ultrazvuky a žena o to výslovne nepožiada, tak jej lekár jednotlivé obrázky ultrazvuku neukáže. Niekedy jej ich však lekár odmietne ukázať aj po požiadaní. Množstvo bývalých poskytovateľov interrupcie to potvrdilo, a to aj Dr. Joseph Randall, ktorý povedal toto:

Nikdy im [ženám] nedovolíme, aby sa pozreli na ultrazvuk. Vieme totiž, že by stačilo, aby začuli tlkot srdca a na potrat by nešli (1).

Tento fakt potvrdzuje skutočnosť, že Plánované rodičovstvo a ďalšie pro-choice skupiny bojujú proti akejkoľvek legislatíve, ktorá by zabezpečila žene možnosť vidieť obrazovku ultrazvuku. Plánované rodičovstvo diskutovalo dokonca aj o prípadoch, kedy by zákon stanovil, že žena sa síce na ultrazvuk pozrieť nemusí, ale musí jej byť daná táto možnosť.

Jeden autor zo skupiny pro-choice sa ohľadom tohto zákona, ktorý bol navrhnutý v Louisiane, vyjadril, že je to "mučiaci nástroj" (2).

Zákon umožňujúci ženám vidieť ultrazvuk svojho nenarodeného dieťaťa ešte pred potratom podporoval aj Rick Perry. Prezidentka Plánovaného rodičovstva Cecile Richards sa ohľadom toho vyjadrila takto:

Prečo je Rick Perry tak krutý k ženám?... Rick Perry sa uchádza o post prezidenta, a keď vyhrá, tak si môžete byť istí, že sa bude snažiť presadiť tento nebezpečný program v každom štáte a pre každú ženu. Ak sa mu nepostavíme teraz, následky môžu ženám spôsobovať utrpenie ešte niekoľko nasledujúcich rokov (3).

Vo svete Plánovaného rodičovstva je veľmi "nebezpečné" umožniť ženám vidieť obrázok dieťaťa na obrazovke ultrazvuku. Dôvodom je, že mnohé ženy, ktoré podstupujú potrat nie sú oboznámené s tým, ako sa plod v skutočnosti vyvíja. Opäť uvediem slová Catherine Anthony Adair:

Nikdy sme nediskutovali o vývoji plodu. Bábätko sa označovalo ako "obsah maternice" alebo "zhluk buniek". Veľmi príležitostne sa žena spýtala na veľkosť dieťaťa. Vždy som jej však povedala, že má veľkosť špičky mojej ceruzky, a to bez ohľadu na to, v koľkom týždni tehotenstva bola.

Ďalšia bývalá zamestnankyňa kliniky, Jewels Green, sa vyjadrila takto:

Pri vysvetľovaní potratu sa slovo "dieťa" nikdy nepoužilo. Termíny, ktoré boli preferované pri označení plodu boli "obsah maternice", "tehotenstvo" alebo "produkt počatia".

Slovná zásoba poradcov pri potrate je často vyberaná veľmi opatrne. Je totiž nutné predchádzať akejkoľvek zmienke o dieťati. Dokonca sa často stane, že sa nepoužije ani termín "plod". V roku 2012 bol na stanici NPR odvysielaný jeden rozhlasový program. Prebiehali v ňom rozhovory s pracovníkmi, ktorí vykonávali potraty v jednom zariadení v Anglicku. V týchto rozhovoroch však zamestnanci kliniky ani raz nespomenuli slovo "potrat". Potraty boli skôr označované ako "zákrok", ako napríklad v slovných spojeniach "zákroková miestnosť", "zákrokové poradenstvo", atď.

Ultrazvuky by spravili škrt cez celú túto vyhýbavú rétoriku. Ukazujú totiž skutočnosť o nenarodenom dieťati. No čo s vyhláseniami poskytovateľov potratov, v ktorých tvrdia, že podľa nich sú ultrazvuky "krutou" a "mučiacou zbraňou". V tomto prípade každý, kto mal možnosť rozprávať sa so ženami, ktoré oľutovali svoje potraty, vie, že znova a znova opakovali tieto slová: "Kiež by som mala viac informácií. Keby som vedela, čo potrat naozaj spôsobí môjmu dieťaťu, nikdy by som ho nepodstúpila."

Niekedy žena, ktorá v minulosti podstúpila potrat opäť otehotnie. Potom je na obrazovke ultrazvuku konfrontovaná s obrázkom svojho nového dieťaťa. Vtedy všetky lži vyjdú najavo a ona musí niesť celú ťarchu získaných vedomostí o tom s čím už raz súhlasila. Poskytovatelia potratov sa možno vedia vyhnúť pravde, keď ženám poskytujú poradenstvo. Avšak nie sú schopní byť prítomní pri žene počas celého ich života, aby ich od tejto pravdy uchránili. Nakoniec mnoho oklamaných žien zistí fakty o vývoji plodu, avšak poskytovatelia potratov im nebudú nablízku, aby pomohli keď sa to stane. Takáto skúsenosť mnohokrát vedie k depresii a seba pohŕdaniu.

Tak prečo sa teda poskytovatelia potratov vyhýbajú ukazovaniu ženám obrázok ultrazvuku? Možno je to preto, že až 78% žien, ktoré uvidia ultrazvuk svojho dieťaťa sa rozhodne, že potrat nepodstúpi (4).

Keď ženy, ktoré chcú ísť na potrat, uvidia v krízových tehotenských centrách ultrazvuk svojich detí, stane sa niečo úžasné. Tu je príbeh z jedného z takýchto centier v New Jersey. Žena (nazveme ju Gina) sedela v čakárni krízového tehotenského centra. Počas toho ju niekoľko jej priateľov povzbudzovalo, aby si dieťa nechala. Keď však prišla na rad povedala pracovníkovi centra:

Nikto ma nemôže presvedčiť, aby som na potrat nešla! Ani moji priatelia v čakárni, ani to dievča, ktoré práve prišlo a rozhodne ani vy nie.

Zúčastnený pracovník povedal:

"Uistil som Ginu, že mojím úmyslom nebolo prinútiť ju, aby nešla na potrat. Chcel som jej však ponúknuť možnosti, ktoré má, aby mohla urobiť čo najlepšie a najinformovanejšie rozhodnutie."

Moje stretnutie s Ginou trvalo asi hodinu a bol to veľmi príjemne strávený čas. Spoznal som ju aj jej rodinu, jej životné ciele a jej vzťah s otcom dieťaťa, ktoré čakala. Prešiel som si s ňou informácie o potrate a ponúkol som jej, aby si vypočula možnosti rodičovstva a adopcie. Chcel som, aby pre seba urobila čo najlepšie rozhodnutie. Gina túto príležitosť uvítala a následne mi poďakovala, že som jej pomohol premýšľať o tehotenstve aj z iného uhla pohľadu. Avšak aj po tomto našom rozhovore bola Gina pevne rozhodnutá, že potrat podstúpi.

Potom išla Gina na ultrazvuk, a to jej zmenilo život!

Hneď ako Gina uvidela obraz na monitore, pozrela na našu zdravotnú sestru a na mňa a povedala: "Ach, to je ono! To je moje dieťa!" (Bolo to po prvýkrát, čo identifikovala "to" ako dieťa.) "Spravím to!" –„Bol to taký zvrat udalostí..." dodal pracovník. (5)

Gina dieťa vynosila a nechala si ho.

Pro-life Organizácia Voľba ženy (The Woman Choice Network) pomáha ženám, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu a nabádajú ich, aby si vybrali život.

Len v roku 2011 táto organizácia asistovala viac ako 1500 ženám. Zo 172 žien, ktoré videli svoj ultrazvuk pri zvažovaní potratu až 123 v tehotenstve pokračovalo.

"Ultrazvuk je len prvý krok. Je to prvý deň dvojročnej cesty. Väčšina práce, ktorú robíme prichádza až potom" prezradila pani Scheuring. "Je nutné zabezpečiť dojčenské potreby, rôzne inštruktáže, pomôcť pri zabezpečení starostlivosti o deti a poskytnutie ďalšej pomoci."

"V skutočnosti všetko nechávame len na ženách. Je však len veľmi málo tých, ktoré sa na ultrazvuk nechcú pozrieť," dodala. "Takmer každá žena, skoro každý priateľ a takmer každá uplakaná babička v miestnosti sa na obrazovku pozrie. Chcú to vidieť. A najčastejšou reakciou, ktorú počujeme je "My sme o tom nemali tušenia." (6)

Je nutné poznamenať, že toto pro-life zariadenie, rovnako ako väčšina iných pro-life zariadení, ženám poskytuje ďalšiu pomoc po tom, čo sa rozhodnú vo svojom tehotenstve pokračovať. Toto je v protiklade s tým, čo robia potratové kliniky. Tie zoberú od žien peniaze, urobia potrat a pošlú ich domov.

DISKUSIA k článku