15. rokov po invázii do Iraku kresťania čelia viac nebezpečenstvám ako za "zlatého veku" Hussajna

10.09.2016
851 0 0
MatejT
Kultúra smrti

Počas 15. výročia teroristických útokov na Svetové obchodné cenrum (WTC) by sme nemali prehliadať, ako kresťania z Blízkeho Východu trpeli kvôli neplánovaným dôsledkom americkej zahraničnej politiky po udalostiach z 11. septembra 2001, hovorí jeden z odborníkov. 

“Americkí katolícki biskupi sa vo svojom vyhlásení po útokoch z 11. septembra jasne vyjadrili, že reakcia musí byť takou reakciou, ktorá prináša viac pokoja a mieru pre všetkých a nie len vyššiu bezpečnosť amerických občanov," povedal Maryann Cusimano Love, profesor medzinárodných vzťahov na univerzite Catholic University of America.

Americkí katolíci musia samých seba vnímať ako časť "globálnej cirkvi a to, že sú nasledovníci Krista, princa mieru, ktorý prišiel aby priniesol pokoj a mier pre všetkých, nie len pre určitú skupinu,"

V septembri sme si pripomenuli 15. výročie útokov z 11. septembra, kedy 19 mužov prepojených s teroristickou skupinou Al-Kájda unieslo štyri komerčné lietadlá a tri z nich nasmerovalo priamo do dvoch budov Svetového obchodného centra na ostrove Manhattan a Pentagonu vo Washingtone, D.C.

Štvrté z unesených lietadiel sa zrútilo blízko Somerset v Pasadene a bolo pôvodne údajne tiež smerované na budovu U.S. Capitol. Pri týchto útokoch zahynulo takmer 3000 ľudí.

V odozve na tieto udalosti začali USA "Vojnu proti teroru" krátko na to inváziou do Afganistanu za účelom poraziť Taliban (rok 2001), a neskôr Vojnou v Iraku v marci 2003.

V čase útokov z 11. septembra, ktoré boli čiastočne motivované náboženským extrémizmom, neboli USA schopné riadne sa popasovať s rolou náboženstva v medzinárodných záležitostiach, vysvetlil Love. Keďže vtedy mali problém správnym spôsobom sa vysporiadať s náboženskými činiteľmi.

“Vláda USA bola takpovediac slepá čo sa týka schopnosti vysporiadania sa s náboženskými činiteľmi alebo náboženskými faktormi v zahraničnej politike," vyjadrila sa o dobe kedy sa uskutočnili tieto útoky.

“Naše organizácie zahraničnej politiky boli predovšetkým vybudované pre boj v Studenej Vojne. A v boji proti 'bezbožným komunistom'," dodala, "ste naozaj nepotrebovali v takom rozsahu chápať náboženstvo."

Po útokoch sa zahraničná politika USA naklonila k opačnému extrému vnímania náboženských činiteľov "len ako problému" a to k vnímaniu ako "zdroja konfliktu", dodala.

A preto "to trvalo naozaj dlho", povedala, pomôcť tým, ktorí vytvárali zahraničnú politiku USA "pochopiť, že náboženské činitele môžu byť pozitívnou silou v medzinárodnej politike mieru, prosperity, rozvoja a nie len byť čiastočne alebo úplne zdrojom konflitku."

Kresťania z Blízkeho Východu a iné náboženské menšiny taktiež tvrdo trpeli kvôli neplánovaným následkom zahraničnej politiky USA po 11. septembri, a to napriek priam až prorockým varovaniam katolíckych lídrov vrátane Pápeža Jána Pavla II. proti vojne v Iraku, vysvetlil Love.

“Kresťania na Blízkom Východe bojujú o svoje životy," povedal, "a z veľkej časti práve odozva USA na útoky z 11. septembra v tom hrá rolu."

Spolu so začiatkom vojny v roku 2003 sa zvýšili počty útokov na iracké kresťanské komunity a tieto teda následne Irak opustili. Zatiaľ čo v roku 2003 v Iraku žilo viac ako 1,5 milióna kresťanov, dnes ich tam žije menej ako 500 000.

Taktiež militantné skupiny ako al-Kájda a Islamský štát Iraku a Sýrie -ktorý neexistoval v čase americkej invázie- prišli do Iraku, poznamenal Love. 

“Jednu vec vám povie mnoho irackých kresťanov a tou je, že hoci nemali žiadnu obľubu v Saddáma Husajna, no všetci na jeho vládu poukazujú ako na zlatý vek a že ich životy boli oveľa lepšie počas jeho režimu ako sú teraz," povedala. "Hovoria, že vtedy mali jedného brutálneho diktátora ktorého sa museli obávať; teraz ich majú mnoho. A že zdroje nestability sú oveľa väčšie, oveľa rozsiahlejšie. A že sú ohrození z oveľa viac koridorov."

"Do budúcnosti musí politika USA brať všetky náboženské činitele- ako dobré, tak aj zlé- do úvahy," naliehal Love.

"Zahraničná politika USA bola vždy vytvorená okolo vlád, krajín či štátov," povedala. "Napriek tomu je táto forma naozaj nedávna. Väčšina krajín sveta má v súčasnosti medzi 25 až 50 rokov." A služby, ktorými sa veľa krajín chváli - napríklad školstvo a zdravotníctvo - boli poskytované náboženskými činiteľmi po tisícročia.

A pozitívne príbehy náboženských vodcov musia byť zdôraznené, povedala, v krajinách ako Kolumbia, Filipíny a Stredoafrická Republika, kde "riskujú svoje životy" pri presadzovaní mieru.

USA si musia tiež uvedomiť univerzalitu katolíckej viery, ktorej členovia zo všetkých krajín a kontinentov sú kresťania, na rozdiel od iných vierovyznaní, ktoré sú viac geograficky koncentrované.

“Je to stále rastúcou hranou pre zahraničnú politiku USA - pochopiť hĺbku a šírku, ktoré náboženské činitele prinášajú v týchto otázkach a taktiež pozitívne príspevky, ktorými môžu prispieť," povedal Love.

DISKUSIA k článku