Švajčiarski biskupi navrhujú zanechať "zastarané ideály" Cirkvi

1,165
Kultúra smrti

Minulý mesiac sa uskutočnilo vedecké sympózium, ktoré organizovala Konferencia švajčiarskych biskupov. Podľa oficiálnej správy z tohto podujatia hovorili účastníci o tom, že Cirkev by mala zanechať svoje „zastarané ideály“ maželstva a rodiny.

Vedecké sympózium sa konalo 31. augusta vo švajčiarskom meste Bern a bolo oficiálnym pokračovaním kontroverzného vedeckého sympózia z 25. mája, ktoré sa uskutočnilo na Gregoriánskej univerzite. Na základe chýbajúcej trasparentnosti ho verejnosť pozná aj pod názvom „Tieňový koncil.“ Podľa vyjadrenia Konferencie švajčiarskych biskupov z 2. septembra tohto roku nebude švajčiarske vedecké sympózium organizovať nikto iný ako aktivista za práva homosexuálov, Dr. Arnd Bünker. Bünker zohral kľúčovú úlohu pri vypracovaní prípravného dokumentu Konferencie švajčiarskych biskupov pre Synodu biskupov v Ríme v roku 2014 a 2015.

Zaujímavým je napríklad fakt, že prof. Eva-Maria Faber, ktorý sa 25. mája zúčastnil „Tieňového koncilu,“ rečnil aj v Berne.

Dokument o nedávnom vedeckom sympóziu vo Švajčiarsku očakávania nesklamal a aj on obsahuje podobné heterodoxné vyhlásenia ako „Tieňový koncil“ v Ríme. Nachádzajú sa v ňom aj niektoré stanoviská vyjadrené na sympóziu – v podobe, v akej ich uvádza oficiálna správa Pastoračnej komisie konferencie biskupov Švajčiarska:

  • Správa znovu podčiarkuje tvrdenie, že veriaci vo Švajčiarsku prestali chápať morálne učenie katolíckej Cirkvi a mnohí s ním nesúhlasia.
  • „Nový teologický rámec“ by Cirkvi umožnil lepšiu komunikáciu s veriacimi.
  • Treba preskúmať nové „chápanie teológie a nové metódy argumentácie.“
  • V tradičnom katolíckom učení je sviatosť manželstva kľúčovým aspektom. „Rodina sama osebe je tak iba istým dôsledkom, vyvodením, či účelom manželstva. Akonáhle sa manželstvo, alebo zväzok nezhodujú s ideálnou predstavou Cirkvi, začne sa na tieto rodiny pozerať negatívne. […] Touto teologickou devalváciou trpia aj deti. Zúčastňujú sa na cirkevných podujatiach, kde ich predstavitelia Cirkvi diskriminujú na základe manželského (alebo iného) statusu ich rodičov.
  • Dôležitosť manželstva a rodiny netreba absolutizovať až do takej miery, že Cirkev neprijme a nebude si vážiť „jedincov a ich jedinečné životy, ako aj ich život vo viere a v povolaní.“
  • Biblia nemôže priamo odpovedať na súčasné otázky týkajúce sa partnerstva, manželstva a rodiny. V histórii vzťahu Boha a človeka sa často vyskytli príklady, ktoré odporovali niekdajším ideálom rodiny a nechýbali ani „liberálne postoje.“
  • Princíp postupného vývoja pastorácie je dôležitý, má však svoje nedostatky. Stále totiž hlása ideálny stav, o ktorý by sa ľudia mali snažiť. „Je potrebné skúmať platnosť samotných ideálov. Vo svetle meniacej sa kultúrnej situácie a rastúcich vedeckých poznatkov treba tieto ideály neustále prehodnocovať.“
  • Cirkev by mala „prijať a vážiť si vzťahy, ktoré sa v súčasnosti nezhodujú so zastaranými ideálmi z inej doby, napr. ľudí, ktorí sa rozvedú a potom znovu zosobášia, či homosexuálne zväzky.“
  • Cirkev by mala „oficiálne uznať druhé manželstvo, ak prvé stroskotalo,“ rovnako ako je to v ortodoxnej Cirkvi. Tú jej katolícky náprotivok „nikdy neodsúdil.“ Treba tak urobiť, „pretože v cirkevnej morálnej praxi je najdôležitejším cieľom spása.“