A čo tak... bývať spolu pred svadbou? Štatistika vás asi zaskočí.

10.09.2014
3029 0 32
Lucia Salomonová
Kultúra života

Manželstvo je jedno z najdôležitejších rozhodnutí aké môže človek urobiť vo svojom živote. Keď vezmeme do úvahy vysokú mieru rozvodovosti a skutočnosť, že zasnúbené páry a  mnoho ľudí, ktorí spolu randia zažili rozvod ich vlastných rodičov, je pochopiteľné, že mnoho párov je opatrných spraviť tento záväzok.

Niekedy jeden z partnerov sa nevie dočkať svadby, zatiaľ čo ten druhý váha. Netrpezlivý partner si môže myslieť: „Možno by sme mohli urobiť kompromis a skúsiť žiť na chvíľu spolu. Možno to by mohlo presvedčiť môjho partnera, aby podnikol ďalší krok.“ V iných prípadoch sa žiaden partner necíti na manželstvo. Možno si myslia: „Snáď by sme si mali vyskúšať žiť spolu, či to dokážeme. Veľa času strávime spolu, takisto budeme spolu pod jednou strechou a deliť si nájomné. Keď veci nebudú medzi nami fungovať, nebudeme potrebovať rozvod a celú tú drámu okolo toho." Okrem toho, určite chcete spoznať človeka, s ktorým strávite celý život predtým, ako mu to sľúbite.

Zdá sa logické, že spoločné bývanie je dobrá príprava na manželstvo. Avšak, sociológovia zistili, že „očakávanie pozitívneho vzťahu medzi spolužitím a manželskou stabilitou...bolo v posledných rokoch otrasené štúdiami vykonanými v niekoľkých západných krajinách.“

Štúdie zistili, že ak chcete mať úspešné manželstvo, je lepšie začať spolu žiť až po svadbe. Prečo?

o   Väčšina párov, ktorí žijú spolu, sa nikdy nezoberú, alebo potom sú tu tí, ktorí majú o 80% vyššiu mieru rozvodovosti v porovnaní s tými, ktorí začali spolu žiť až po svadbe.

o   Páry, ktoré spolu žijú pred manželstvom majú viacej manželských konfliktov, horšiu spoločnú komunikáciu  a oveľa častejšie navštevujú manželské poradne.

o   Ženy, ktoré bývali s partnerom pred svadbou, majú 3x vyššiu pravdepodobnosť, že podvedú svojich manželov v manželstve.

o   Americké ministerstvo spravodlivosti zistilo, že pri ženách, ktoré žijú s partnerom, je až 62x väčšia pravdepodobnosť, že budú napadnuté svojím partnerom, ako manželom.

o   Ženy, ktoré žijú so svojím partnerom majú až 3x väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť depresiami v porovnaní s vydatými ženami.

o   Spolunažívajúce páry sú menej sexuálne uspokojované ako tie, ktoré čakajú až do manželstva.

Z hľadiska manželského trvania, manželského pokoja, manželskej vernosti, fyzickej bezpečnosti, emocionálnej pohody a sexuálneho uspokojenia, spolunažívanie nie je receptom na šťastie. Dokonca noviny USA Today hovoria: „Môže to byť skutočná láska? Overte si to na spolupoznávaní, nie na spolunažívaní.“

Prečo spolunažívajúce páry majú vyššiu mieru rozvodovosti?

Ak veci bežia hladko, spolunažívajúce páry sa môžu posunúť do manželstva, mysliac si: „V poslednej dobe sme sa nehádali veľa a po tomto čase spoločného bývania to určite nechcem začať znova s niekým iným. Prečo to neurobíme oficiálne?“ Tieto páry často majú problém vysvetliť, čo manželstvo je. Prejdú veľkým obradom a potom sa vrátia k tomu, čo robili predtým. To podkopáva význam manželstva ako zmluvy, ktorú uzatvárajú mladí ľudia s Bohom. Odkedy čoraz menej vedia, čo je podstata manželstva, je menej pravdepodobné, že budú na ňom neprestajne pracovať, aby si ho uchránili. Navyše ukončenie vzťahu, v ktorom partneri bývajú spolu môže byť tak bolestivé ako skutočný rozvod.

Druhý dôvod vyššej miery rozvodovosti je schopnosť sexuálnej intimity spojiť pár emocionálne, hoci sú zaslepení voči problémom v ich vzťahu. Mesiace a roky strávené pred manželstvom by mali byť čas vážneho rozlišovania. Kvôli tomu, že páry majú sex v období spoznávania sa, bráni im to pozrieť sa jasne na toho druhého. Sexuálna intimita môže dokonca zabrániť im vidieť, že v ich vzťahu chýba skutočná intimita. Predstavte si, že by si bol zasnúbený, ale vo svojom srdci si vedel, že si chcel zrušiť svadbu. Zváž, o koľko tažšie je zrušiť zásnuby, ak už spíš spolu so svojou snúbenicou.

Tretí dôvod, čo spôsobuje vyššiu mieru rozvodovosti je, že spolunažívanie podkopáva záväzok. Ak partner nájde dosť chýb na tom druhom, on alebo ona môže slobodne odísť. Túžba po vstupe do „skúšobnej prevádzky“ ukazuje nedostatok viery v jednu lásku k sebe navzájom. Na jednej strane si dvojica vraví, že túži po dokonalej intimite, ale na druhej strane si chcú nechať únikový východ, ak im partner nevyhovuje. Toto zasieva semienka pochybností a nedôveru hneď od začiatku.

Úspešné manželstvá nie sú výsledkom nedostatku nevyhovujúcich vlastností druhého partnera; sú  výsledkom výberu lásky a odpúšťania v budúcnosti, so všetkými jej alebo jeho nedokonalosťami. Je to schopnosť obetovať to, čo drží manželstvo pokope, nie absencia nepríjemností. Preto túžba po „skúšobnej jazde“ manželstvom ukazuje nedostatok porozumenia ohľadne toho, vďaka čomu funguje manželstvo.

Čo by sme mali urobiť, ak už bývame spolu?

Prvý krok je vyhradenie si sexuálnej intimity pre manželstvo. Láska je trpezlivá a páry, ktoré majú dôveru v ich lásku vedia, že budú mať po zvyšok života čas užívať si sex. Ale teraz je  jediný čas pripraviť sa na manželstvo a položiť základy pre zvyšok ich spoločného života. Počas tohto času trpezlivého očakávania, páry odhalia, že zdravý vzťah nevyžaduje sex za účelom zblížiť sa.

Čakanie na spoločný dar oddania sa by nemalo byť vnímané ako pasívne odkladanie vášne, ale ako aktívny tréning vo vernosti. Koniec koncov, nechcete vedieť pred svadbou, či váš snúbenec bude schopný odolať pokušeniu po svadbe? Mnohé z týchto cností, ktoré držia manželstvo pohromade sú rozvíjané, keď praktizujete zdržanlivosť - napríklad pokora, sebaovládanie, trpezlivosť a ochota obetovať sa.

Ochota zriecť sa sexuálnej intimity je nielen výrazom poslušnosti voči Cirkvi. Taktiež je to vyjadrenie lásky k Bohu, ktorý hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania,“ (Ján 14,15) a pre tvojho partnera, pretože robíš to, čo je najlepšie pre jeho alebo jej dušu. Vo Svätom písme podporujú mužov, aby milovali svoje manželky ako Kristus miloval Cirkev, ochotný obetovať sa s cieľom odovzdať jeho nevestu Bohu „na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ (Ef. 5,25-28) Nezáleží na tom, čo sa stalo v minulosti, čistotu môžu znovu nadobudnúť ak obrátia svoje srdcia k Bohu. Keď chcete začať tento proces, mali by ste sa vrátiť k sviatosti zmierenia.

Ak pár nerozumie týmto zákonom, tak nepochopia ani manželstvo. Je to len kúsok papiera, ale Boh ustanovuje nadprirodzený zväzok - zmluva s párom, ktorého môže rozdeliť len smrť. Počas svadobnej noci je manželské objatie vyjadrením neviditeľného spojenia požehnaného Bohom.

Keď sa muž a žena stanú jedným telom, ich telá hovoria pravdu: „Som celý tvoj.“ Na druhej strane, sex mimo manželstva je nepoctivý. Nemôžeme povedať: „Som celý tvoj.“ Z tohto dôvodu sex pred manželstvom je ako „nakuknutie pod baliaci papier.“ Úplne tu chýba zmysel sexu a manželstva.

Čo by sme ešte mali urobiť?

Okrem dodržovania zdržanlivosti je pre pár najlepšie prestať spolu bývať. Je to lákavé zveličovať ťažkosti. Niektorí sa môžu čudovať: „Prečo by som sa mal odsťahovať, keď sme prestali spolu spať?“ Po prvé, pár bude mať stále príležitosť na hriech, čo znamená, že bude oveľa pravdepodobnejšie, že sa znovu vrátia do starých koľají. Po druhé, pár môže spôsobiť hanbu, čo znamená, že môžu byť zlým príkladom pre ostatných.

Určite nie je ľahké odovzdať osobné túžby aby splnili Božiu vôľu. Ale On ťa za tvoju ochotu postaviť ho do stredu vášho vzťahu bohato požehná. Choďte každú nedeľu spoločne na sv. omšu a začnite si hľadať prípravné kurzy pre manželstvo vo vašej diecéze.

Ak ste zasnúbení, považuj to za chvíľu daru pre tvojho partnera. Pozrite sa ako bol Boh  voči vám štedrý. Keď pristúpite k oltáru, nebudete chcieť tiež dať Bohu dar? Nepríď s prázdnymi rukami. Obetuj vašu snúbeneckú čistotu a potom príďte s týmto darom pred oltár.

Spávanie pri sebe a zobúdzanie sa v tom istom dome každý deň s osobou, ktorú miluješ, je dar, ktorý by mal byť vyhradený pre manželstvo.  Ako každý pár snívate o trvalej láske. Ak vážne chcete aby tento vzťah fungoval, zachráňte manželstvo ešte pred tým, ako začne a posuňte sa ďalej až po svadbe.

„Snúbenci sú povolaní praktizovať čistotu v zdržanlivosti. Nech túto skúšku  chápu ako prejav vzájomnej úcty, cvičenie vo vernosti a nádej, že dostanú jeden  druhého od Boha. Nech si rezervujú zvláštne prejavy nežnosti manželskej lásky pre  manželstvo. Tak si budú vzájomne pomáhať zdokonaľovať sa v čistote.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2350)

„Byť čistý, zostať čistým môže byť cenou, cenou poznania Boha a milovať ho natoľko, že budeme plniť jeho vôľu. Vždy nám dá silu, ktorú potrebujeme na udržanie čistoty ako niečo krásne pre Boha.“ (Matka Tereza)

“Teraz si neberiem túto moju sestru z chlípnosti, ale s čistým úmyslom. Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spoločne dožili staroby." (Tob 8,7)

DISKUSIA k článku