TORONTO – Podľa popredného kanadského právnika v oblasti ľudských práv aj naďalej v Číne pokračuje násilné odoberanie orgánov. Obeťami sú najmä stúpenci duchovnej skupiny „Falun Gong“.
David Matas prednedávnom prednášal na Univerzite v Toronte. Matas spolu s bývalým poslancom Davidom Kilgourom sa snažia upriamovať medzinárodnú pozornosť na program odoberania orgánov. Napísali tiež spolu knihu Bloody Harvest: The Killing of Falun Gong for Their Organs (Krvavá žatva: Zabíjanie stúpencov Falun Gong pre orgány).
Odoberanie orgánov v Číne prvýkrát upútalo svetovú pozornosť, keď v roku 2006 istá Číňanka odhalila, že jej bývalý manžel v rokoch 2003 až 2005 odoberal rohovky stúpencom Falun Gong. Povedala, že ďalší lekári v tej istej nemocnici odoberali obetiam iné orgány. Stúpencov Falun Gong najprv usmrtili a ich telá následne spopolnili.
„Fakt, že obete boli mŕtve a ich telá spopolnené, sťažilo vyšetrovanie,“ povedal Matas. Napriek tomu sa však do vyšetrovania pustil, a to s dodržiavaním prísnych kritérií na zbieranie dôkazov. Spolu s Kilgourom dospeli k záveru, že stúpenci Falun Gong boli skutočne zabíjaní pre orgány.
Prepustení väzni priznali vyšetrovateľom, že Čína má pre stúpencov Falun Gong špeciálny systém krvných testov a vyšetrenia orgánov. Ďalšie podozrenia vzbudil fakt, že čakacia doba na prijatie orgánov bola v Číne nezvyčajne krátka – dni alebo nanajvýš týždne, kým za normálnych okolností sa na orgány čaká aj celé mesiace. Vojenské nemocnice Ľudovej oslobodzovacej armády boli s väzenským systémom úzko spojené a z transplantácií mali obrovské zisky.
Po odhaleniach čínska vláda podnikla kroky k ďalšiemu utajeniu, verejne však vyhlasovala, že akékoľvek darovanie orgánov má výhradne dobrovoľný charakter. Neskôr však z dôvodu usvedčujúcich dôkazov režim priznal, že orgány boli naozaj odoberané, a to najmä od väzňov.
Matas odhalil nesúlad medzi počtom transplantácií a zdrojov v Číne, čo bolo znakom toho, že sa využívajú ďalšie tajné zdroje. Na uspokojenie záujmu všetkých žiadateľov by totiž čínska vláda musela ročne získať orgány približne od 100 000 ľudí.
„Čínsky komunistický režim sa snažil odraziť medzinárodné odsúdenie svojich praktík buď drzosťou alebo šarmom,“ tvrdí Matas. Na jednej strane kritizuje svet ako „ľudí zvonku, ktorí chcú Číne nanútiť západné hodnoty,“ na druhej strane sľubuje, že sa zmení, pýta si viac času a žiada pomoc.
„Do [komunistickej] strany ľahko vstupuje pokrytectvo,“ poznamenal Matas. „Strana nikdy neuplatňuje zákon na sebe.“
Aj keď v roku 2009 popredný čínsky funkcionár vyhlásil, že „väzni nie sú vhodným zdrojom orgánov,“ násilie nikdy neprestalo. Režim vytvoril „metódu pomalého umierania“ podávaním špeciálnych liekov, aby sa zaistilo, že orgány budú pri odobratí v tom najlepšom stave.
Zatiaľ sa však vyšetrovatelia, ktorí navštevovali nemocnice predstierajúce nedostatok darcov, dozvedeli, že orgány stúpencov Falun Gong sú naozaj na predaj.
Matas podotkol, že tieto sľuby sú zrejme len na oko, keďže sú uverejnené len v angličtine, a to pre medzinárodnú, a nie domácu scénu. Vládou podporovaný čínsky „turizmus“ transplantácií pokračuje. „Snahy o zastavenie odoberania orgánov,“ ako na záver uviedol Matas, „zatiaľ nikam neviedli.“
Počas diskusie Matas povzbudil Kanaďanov, aby aj naďalej upriamovali pozornosť na túto situáciu a písali listy svojim politickým predstaviteľom. Nevyzýval však k bojkotom ani k izolácii čínskeho komunistického režimu.
Americký autor Ethan Gutmann odhaduje, že pre orgány bolo doteraz zabitých 65 000 stúpencov Falun Gong. Viac detailov o vyšetrovaniach násilného odoberania orgánov v Číne, vrátane aktualizovanej správy o obvineniach v súvislosti s odoberaním orgánov čínskym stúpencom Falun Gong, je dostupných na stránke Davida Kilgoura: http://www.david-kilgour.com/.
Násilné odoberanie orgánov je len jedným z mnohých známych zločinov páchaných čínskym komunistickým režimom, ktorý považuje politiku jedného dieťaťa, nútené potraty, náboženský útlak, cenzúru, špionáž, a takisto masaker na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 za svoje takzvané úspešné politické opatrenia.
Premiér Stephen Harper sa však režimu naďalej zalieča. Pred dvomi rokmi počas svojej päťdňovej návštevy v Číne povedal: „Myslím si, že návšteva nás naozaj posúva na úplne novú úroveň našeho vzťahu, na takú, ktorá bude veľmi dobrá pre obe krajiny, a to najmä pre vytváranie pracovných miest a príležitostí v budúcnosti.“
Harper tiež uznal „mieru zaviazanosti, ktorú Číňania skutočne majú, a tiež optimizmus, ktorý vyjadrujú voči pretrvávajúcemu kanadsko-čínskemu vzťahu“. Noviny The Globe and Mail poznamenali, že Harperova návšteva bola „viac zameraná na obchod ako na ľudské práva“.