Reštaurátor nazval tento nález zázrakom: „Ešte nikdy predtým sme nemali do činenia s rukopisom, zachráneným z močariska.“
Tento úžasný nález sa v roku 2006 podaril írskemu robotníkovi, zatiaľ čo pracoval so svojím bagrom v močarisku pri Fadden More.
Zo zeme trčal staroveký rukopis, zázračne neporušený po viac ako tisícke rokov. Urýchlene upozornení archeológovia rukopis opatrne uvoľnili a ihneď začali skúmať, pričom sa ho snažili poskladať dokopy z nájdených kusov.
Hlavný reštaurátor John Gillis uviedol: „Ešte nikdy predtým sme nemali do činenia s rukopisom, zachráneným z močariska“a dodal, že je ´zázrak´, že tento rukopis prežil toľko rokov v takýchto podmienkach.
Trvalo štyri roky, kým reštaurátorské práce odhalili poklady, ktoré v sebe rukopis skrýval.
Podľa vyjadrenia Írskeho národného múzea, sa „Žaltár, nájdený pri Faddan More, skladá zo 60 pergamenových strán, rozdelených do piatich zložiek. Základom textu je galský žaltár, čo je verzia latinského žaltára, zostaveného sv. Hieronymom vo 4. storočí. Text je písaný atramentom, vyrobeným z výťažku dubu žlčového s obsahom železa, pričom na ilustrácie sa používal červený a žltý pigment. Žaltár obsahuje všetkých 150 žalmov. Úvodné slovo každého žalmu začína veľkým tlačeným písmenom, a ako je zvykom aj v ostatných írskych žaltároch, úvodné slová 1., 51. a 101. žalmu sú ilustrované.“ Žaltár sa datuje asi do roku 800 a je jedným z prvých dokumentov Cirkvi, nájdených v Írsku.
Keď sa rukopis našiel, bol otvorený na žalme číslo 83, čo mnohí pokladali za prorocké, pretože text sa týkal zničenia Izraela. Dr. Patrick Wallace však poukázal na skutočnosť, že žalmy sa číslovali podľa Septuaginty (grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny; pozn. prekl.) a mierne sa líši od číslovania žalmov v súčasnosti. Povedal, že to, čo sa našlo, bola časť siedmeho verša 83. žalmu v starom latinskom preklade Svätého písma (Vulgáte), v ktorej ... bola použitá verzia zo stredoveku.
Text 83 (84) žalmu Koreho synov znie:
2 Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;
3 túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.
4 Veď aj vrabec si nájde príbytok
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.
5 Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome
a bez prestania ťa velebia.
6 Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,
keď sa chystá na svätú púť.
7 Až pôjdu vyprahnutým údolím,
premenia ho na prameň,
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
8 Stúpajú a síl im stále pribúda,
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
9 Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu,
vypočuj ma, Bože Jakubov.
10 Bože, náš ochranca, pohliadni
a pozri na tvár svojho pomazaného.
11 Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
12 Lebo Pán, Boh, je slnko a štít,
milosť a slávu udeľuje Pán;
neodoprie dobro tým,
čo kráčajú v nevinnosti.
13 Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Najpozoruhodnejším nálezom bol kožený obal, ktorý žaltár chránil. Bol neporušený a poskytuje nám hlbší pohľad na počiatky Cirkvi v Írsku. Vnútro koženého obalu je „lemované papyrusom, podkladom na písanie, ktorý sa vyrábal z trstiny, pestovanej vo východnom Stredomorí, najmä v Egypte. Papyrus mal s najväčšou pravdepodobnosťou slúžiť ako výstuž obalu.“
Niektorí odborníci sú presvedčení, že „objav egyptského papyrusu predstavuje prvé hmatateľné spojenie medzi prvotným Írskym kresťanstvom a stredovýchodnou Koptskou cirkvou.“
Dve strany tohto Žaltára sú trvalo vystavené v Írskom národnom múzeu a pretože sú veľmi citlivé na svetlo, môžu byť vystavené iba tri mesiace do roka. Tento objav sa pokladá za jeden z najväčších v Írsku, od dôb ardaghského kalicha (Ardaghský kalich – kalich z medenej zliatiny z 8. – 9. storočia, nájdený pri dedine Ardagh v írskom grófstve Limerick; pozn. prekl.)