´Popotratová trauma je reálna a zničujúca´ potvrdzuje viac ako stovka čílskych psychológov

07.01.2016CHL
149 0 4
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Skupina viac ako dvesto odborníkov na duševné zdravie vyvrátilo snahu Čílskeho kolégia psychológov minimalizovať význam traumy, ktorou trpia ženy po potrate, a to novým dokumentom, citujúcim množstvo prípadov, na základe ktorých sa dá dokázať reálna existencia posttraumatického stresu u týchto žien.

Nový dokument pod názvom „Potrat a duševné zdravie ženy“ (tu v angličtine; tu v španielčine) podpísalo 151 čílskych psychológov, 47 psychiatrov a 10 doktorov medicíny a bol publikovaný začiatkom decembra. Upozorňuje sa v ňom, že „okrem usmrtenia nenarodeného dieťatka“ existuje „dostatok dôkazov na potvrdenie toho, že potrat poškodzuje duševné zdravie ženy a jej rodiny.“

Autori tohto dokumentu dodávajú, že táto informácia nebola, žiaľbohu, zaradená do dokumentu, publikovanom Čílskym kolégiom psychológov, ktoré ignoruje „závery rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych štúdií, dokazujúcich poškodenie, prejavujúce sa na matke po potrate.“

„Ba čo viac, široko-ďaleko neexistuje jediný dôkaz, na základe ktorého by sa dalo dokázať, že by potrat mal priaznivý, či hojivý účinok ma duševné zdravie ženy, ktorá sa ocitla v tejto ťažkej situácii“, píšu odborníci na duševné zdravie.

Tento protest odznel verejne ako reakcia na prehlásenie Čílskeho kolégia psychológov: „Duševné zdravie a potrat z liečebných dôvodov v prípade ohrozenia života ženy, trvalého poškodenia plodu a znásilnenia“ (Salud mental y aborto terapéutico por riesgo vital de la mujer, inviabilidad fetal y violación).

Tento dokument, ktorý zostavila ´Komisia kolégia pre rodovú a pohlavnú rozmanitosť´, naznačuje, že katolícke ženy, ktoré si ctia Pannu Máriu, budú považované za „podradné“ a budú ich „vylučovať“ zo spoločnosti a zároveň konštatuje, že prisudzovanie otcovstva mužom a materstva ženám je len „interpretáciou určitej kultúry“.

„Neželané tehotenstvo a jeho násilné pokračovanie zanecháva následky na duševnom zdraví ženy preto, lebo prežíva podriadenosť voči tým, ktorí si želajú ukončiť jej tehotenstvo, ale nemajú žiadnu legálnu možnosť urobiť tak“, píše sa v materiáli.

Kolégium psychológov ďalej tvrdí, že „vo svetle najlepších dostupných vedeckých dôkazov je možné prehlásiť, že ´popotratový syndróm´ neexistuje.“ Na podporu svojich tvrdení citujú spomedzi iných zdrojov aj dávno zabudnutú Americkú psychologickú asociáciu.

Protestujúci psychológovia a psychiatri namietajú, že „síce neexistuje špecifická choroba, nazvaná ´popotratový syndróm´, rovnako ako neexistuje choroba s názvom ´syndróm stavu po znásilnení´ alebo ´po prepadnutí´ atď; avšak skutočnosť, že neexistuje „diagnóza“ s týmito názvami v žiadnom prípade neznamená, že nejestvuje ani žiadne riziko rozvinutia psychologickej alebo psychiatrickej poruchy, prameniacej z podstúpeného potratu.“  Zároveň citujú aj z prác svojich renomovaných kolegov, v ktorých naznačujú, že je vysoko pravdepodobné, že ženy po potrate utrpia psychologické poškodenie.

Čílske kolégium psychológov vydalo svoju správu v čase, keď Čílsky národný kongres pripravoval hlasovanie o legalizácii potratu v troch prípadoch – v ohrození života matky, nezvratného poškodenia plodu a znásilnenia. Hoci sa správa usiluje ospravedlniť potrat za každých okolností, kedy je dieťa „nechcené“, zameriava sa najmä na prípady znásilnenia, zdôrazňujúc, že trauma, ktorú utrpia obete znásilnenia, je dôvodom na potrat.

Nesúhlasiaci psychológovia odporujú a tvrdia, že Kolégium psychológov zneužíva znásilnenie ženy na politické účely. Píšu: „Súhlasiť so zneužitím utrpenia ženy po sexuálnom útoku na odobrenie vraždy ľudskej bytosti v maternici, očividne svedčí o riadnych problémoch, existujúcich v rámci tejto odbornej asociácie.“

A dodávajú: „Názor, že zabíjanie nevinných prinesie žene úľavu od bolesti zo znásilnenia a psychických následkov z neho, znamená zneužiť túto hrôzostrašnú realitu ako nástroj, odsúvajúci nabok celý komplex podstatných faktorov. ... Navrhnutie potratu ako „liečby“ znásilnenia, v podmienkach, v ktorých existuje more literatúry, dokazujúcej účinnosť psychosociálnej a biologickej liečby, v ktorej nie je o potrate ani zmienka, odhaľuje ideologický postoj, ktorému chýba akýkoľvek seriózny teoretický základ.“  

Protestujúci psychológovia sú toho názoru, že Čílske kolégium psychológov by sa malo verejne odsúdiť za zneužitie vedy na politikárčenie a za nesplnenie základných noriem vedeckej správy: „Týmto sa Kolégium psychológov previnilo nielen metodologickou chybou, ale stratilo aj všetku vážnosť a dôveryhodnosť.“

V roku 1989 Chile reformovalo svoj zákon o potrate, ktorý za žiadnych okolností nedovoľoval zabiť nenarodené dieťa. Ale napríklad liečba život ohrozujúcej choroby pomocou medikamentov, ktoré by spôsobili neúmyselný potrat, sa za porušenie tohto zákona nepovažuje.

A hoci propotratové organizácie sa pravidelne bránia argumentom, že nedostupnosť legálneho potratu vedie k zvýšeniu úmrtnosti matiek, podstupujúcich ilegálne potraty, v Chile je to práve naopak – patrí ku krajinám s najnižšou úmrtnosťou matiek v Latinskej Amerike a je zároveň jednou z krajín s najnižšou úmrtnosťou matiek na svete vôbec. Ba čo viac, počet ilegálnych potratov od roku 1989 v skutočnosti dokonca klesol, čo poriadne ohromilo a zmiatlo všetkých zástancov legalizácie potratov.

 

 

Podobné články

DISKUSIA k článku