Belgickí biskupi protestujú proti návrhu eutanázie osôb s demenciou

1,884
Kultúra života

Belgickí biskupi upozorňujú na potrebu správneho chápania autonómie osoby

Na legislatívny návrh rozšíriť v Belgicku vykonávanie eutanázie aj na osoby trpiace demenciou, ktoré vopred prejavili svoju vôľu formou prehlásenia, reagovali miestni biskupi publikovaním vyhlásenia v hlavných belgických denníkoch. V texte, ktorý v pondelok (2.3.) publikovali denníky „Standaard“ vo flámčine a „La libre belguique“ vo francúzštine, Konferencia biskupov Belgicka vyjadrila jasnú a jednoznačnú opozíciu voči návrhu zákona.

Starnutie obyvateľstva vedie k zvyšovaniu prípadov demencie, ako aj pacientov v kóme či v terminálnom štádiu choroby. Podľa slov belgických biskupov starostlivosť o týchto chorých vychádza z etických, a nie z ekonomických pohnútok, pretože „ľudská bytosť, aj keď postihnutá demenciou, zostáva osobou až po svoju prirodzenú smrť“. Preto, pokračuje vyhlásenie, „ľudská dôstojnosť nemôže byť podmienená tým, či osoba má stanovené schopnosti a či nie“, keďže „je neodňateľne spätá s jednoduchým faktom príslušnosti k ľudskému rodu“. Takže „každá osoba, aj v stave demencie, si zasluhuje úctu a v dôsledku toho musí dostať primeranú starostlivosť.“

Vo vyhlásení biskupi upozorňujú na potrebu správneho chápania autonómie osoby, ktorým sa predíde riziku prehnaného individualizmu. Zdôrazňujú nezanedbateľný rozmer vzťahu a spoločenstva, pričom pripomínajú, že v duchu kresťanskej tradície „sú všetky ľudské bytosti bratmi a sestrami, spojenými s tým istým Otcom“.

 

Kvalita života

Belgickí biskupi vo vyhlásení venujú pozornosť aj takzvanej „kvalite života“, ktorej „je ťažko dať objektívnu definíciu“. V súvislosti s ľuďmi postihnutými demenciou existuje podľa biskupov „riziko premietať na pacienta obavy a úzkosti“ toho, kto je pri nich. Naopak, prvým princípom, ktorý je treba mať na pamäti, je „morálna zodpovednosť postarať sa o nich“.

Členovia Konferencie biskupov Belgicka tiež kritizujú „klímu eutanázie“, ktorá v krajine narastá už od roku 2002, keď nadobudol platnosť zákon o eutanázii dospelých. Odvtedy boli podľa biskupov „normatívne hranice systematicky porušované a rad pacientov, ktorí môžu spadať do pôsobnosti tohto zákona sa neprestáva rozširovať“.

Biskupi tiež upozorňujú na to, že strata kognitívnych schopností, ako napríklad schopnosti pacienta trpiaceho demenciou rozpoznať svojich príbuzných, neznamená zároveň aj stratu individuálnej identity. „Strata autonómie v žiadnom prípade neznamená stratu dôstojnosti.“ Preto sú belgickí biskupi kritickí aj voči návrhu o možnosti pacientov vopred požiadať o ukončenie života, ak by v budúcnosti stratili niektorú z podobných schopností.

Ako vo vyhlásení ďalej uvádzajú belgickí biskupi, „morálna úroveň spoločnosti sa meria na základe toho, akým spôsobom zaobchádza so svojimi najslabšími členmi“. Zároveň zdôrazňujú, že chorí ľudia by si rozšírenie eutanázie mohli vysvetľovať ako „pozvanie nebyť egoistickými“ a teda „nebyť iným na ťarchu“. Môžu si ju vysvetľovať ako povinnosť umrieť. „V skutočne ľudskej spoločnosti sa však náš blížny nikdy nemôže stať zbytočným bremenom“, uviedla vo svojom vyhlásení Konferencia biskupov Belgicka.