Obama a Blair. Reinterpretovaný mesianizmus.
Michel Schooyans
Zvolenie Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov vyvolalo v celom svete mnoho očakávaní. V Spojených štátoch si voliči vybrali mladého skvelého prezidenta zmiešanej rasy. Očakávalo sa od neho, že dodrží svoj sľub týkajúci sa nápravy chýb predchádzajúceho prezidenta. Niektorí dokonca vyslovili neprimerarné požiadavky: napríklad tvrdili, že nadišiel čas, aby „obnovil“ Spojené štáty, alebo zreorganizoval medzinárodný poriadok. Toto odkazuje na vplyv Saula D. Alinskeho (1909-1972), jedného z duchovných sprievodcov nového prezidenta a Hillary Clintonovej. Obdivovateľom nového dynamického prezidenta - ktorí démonizovali obliehaného prezidenta George W. Busha – vôbec nechýbala horlivosť, aby vyzývali k čo najrýchlejšej demontáži Bushovej politiky. A tak Bushovu vládu - hoci mala i svoje zásluhy – charakterizovali zlyhaniami, ktoré uznal i blízky okruh okolo prezidenta. Avšak v jednom základnom a zásadnom bode prezident Bush podporoval úctyhodnú politiku, ktorá si zaslúžila to, aby sa v nej pokračovalo: ponúkol nenarodeným deťom a zdravotníckemu personálu právnu ochranu - určite menej než dostačujúcu, ale predsa len účinnú.
Voliči, ktorí počas prezidentských volieb volili Baracka Obamu nevnímali slabé a nejednoznačné výroky svojho kandidáta ohľadom tohto rozhodujúceho bodu. Navyše, jeden z prvých krokov prezidenta Baracka Obamu po jeho zvolení, bolo zrušenie opatrení prezidenta Busha na ochranu práva na život nenarodených detí.
Prezident Obama tak znovu zaviedol právo diskriminovať, právo „dať bokom“ nejakú ľudskú bytosť. Vďaka nemu sa už neuznáva právo každého človeka na život a slobodu a ešte menej sa chráni. Výsledkom je, že prezident Obama spochybňuje požiadavky, ktoré kládli jeho druhovia - Afroameričania, keď právom žiadali uznanie práva všetkých na rovnakú dôstojnosť, rovnosť a slobodu. V Spojených štátoch bol obnovený rasizmus. Tento raz v prenatálnej verzii.
Nový prezident teda právo posunul do regresívneho procesu, ktorý pozmenil demokratickú povahu spoločnosti, ktorá ho zvolila. Spoločnosť, ktorá sa nazýva demokratickou, ale ktorej vodcovia s odvolaním sa na subjektívne „nové práva“ povoľujú odstránenie niektorých kategórií ľudských bytostí, je v skutočnosti spoločnosťou, ktorá je už na ceste k totalite. Podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) je na svete každý rok vykonaných 46 miliónov potratov. Tým, že sa zrušia právne predpisy na ochranu života Obama rozširuje hrozný zoznam obetí trestného práva. Potratu sa cesta otvorila natoľko, že sa stal legálnou požiadavkou. Zákon sám môže prísť o dobrú povesť - kedykoľvek je zneužívaný a prekrútený tak, aby legalizoval čokoľvek, či vtedy, keď je napríklad postavený do služby plánovania odstránenia nevinných osôb. Od tejto chvíle už realita človeka nemá žiadny význam.
Evidentným výsledkom zmeny, ktorú nariadil Obama, je to, že počet potratov vo svete sa zvýšil. Prezident Bush znížil finančné prostriedky na programy, ktoré zahŕňali potrat, najmä mimo územia Spojených štátov. Tým, že nová vláda toto opatrenie zrušila, spôsobilo obmedzenie práva zdravotníckych pracovníkov na výhradu vo svedomí a umožnila tak Obamovi zvýšiť financovanie verejných i súkromných organizácií - na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, ktoré rozvíjajú antikoncepčné programy ohľadom „materstva bez rizika“ a program o „reprodukčnom zdraví“. Tie zahŕňajú a podporujú popri ostatných metódach antikoncepcie aj potraty.
Prezident Obama sa tak javí ako jeden z hlavných zástancov starnutia populácie v Spojených štátoch a v krajinách, ktoré majú „prospech“ z antikoncepčných programov. Tieto sú prezentované ako predpoklad rozvoja. Ako môže dobre informovaný politický vodca ignorovať skutočnosť, že spoločnosť, ktorá zabíja svoje deti, je spoločnosťou, ktorá zabíja svoju budúcnosť?
Opatrenia, ktoré prijal Barack Obama majú celosvetový vplyv. Tradičný americký „mesianizmus“ sa vystatoval, že ponúka najlepší model demokracie na svete. Keď je však legálne povolené zabíjať nevinných ľudí, toto tvrdenie sa zahmlieva. Na miesto toho sa objavuje „mesianizmus“, ktorý hlása zánik morálnych princípov zapísaných vo Vyhlásení o nezávislosti (1776) a v Ústave Spojených štátov (1787). V súčasnosti sa už odmieta odkaz na Stvoriteľa. Žiadna ľudská realita sa viac nemôže presadiť na základe svojej vlastnej dôstojnosti. To na čom teraz záleží je vôľa prezidenta. Podľa jeho vlastných slov prezident už nepotrebuje, aby sa odvolával na morálne a náboženské tradície ľudstva. Jeho vôľa je prameňom práva. Americký kongres, čo si o tom myslíš?
Keďže v súčasnosti je vplyv Spojených štátov v medzinárodných – bilaterálnych i multilaterálnych – vzťahoch ako aj v OSN v podstate najdôležitejší, dá sa predvídať, že skôr alebo neskôr bude potrat v OSN prezentovaný ako „nové ľudské právo“, právo, ktoré umožňuje vyžiadať si potrat. Výsledkom bude, že v právnych predpisoch už pre svedomie nebude žiadny priestor. Rovnaký postup umožní prezidentovi vyjadriť svoju túžbu aj ohľadom zoznamu ďalších subjektívnych „nových práv“ ako je eutanázia, homosexualita, jednostranný rozvod, užívanie drog,... atď.
Prerobené náboženstvo? Prerobené kresťanstvo?
Prezident Obama môže pri týchto programoch počítať s podporou zo strany Tonyho Blaira a jeho manželky Cherie Booth. Jedným z cieľov Nadácie Tony Blair Faith Foundation (čo je stredisko odborníkov, ktoré založil tento bývalý britský premiér) je pretvorenie hlavných náboženstiev. Teda tak ako jeho kolega Barack Obama bude pretvárať globálnu spoločnosť. S týmto cieľom sa dotyčná nadácia pokúsi rozšíriť „nové práva“ použijúc svetové náboženstvá a prispôsobí ich svojim novým povinnostiam. Náboženstvá sa budú musieť zredukovať na to, čo majú spoločné. To znamená, že sa budú musieť zbaviť svojej identity. Nestalo by sa to však bez založenia medzinárodného práva, tak ako ho zamýšľal Hans Kelsen (1881-1973) a bez toho, aby boli zvrchované národy prinútené, aby schválili všetky tieto zákony. Tento právny systém bude tiež nariadený svetovým náboženstvám takým spôsobom, aby bola nová „viera“ jednotiacim princípom globálnej spoločnosti. Táto nová „viera“, tento zjednocujúci princíp, musí umožniť pokrok Rozvojových cieľov tisícročia. Tieto ciele zahŕňajú „Presadzovanie rovnosti pohlaví a posilnenie úloh žien“ (č. 3) a „Zlepšenie zdravie matiek“ (č. 5). Vieme veľmi dobre, čo tieto výrazy skrývajú a znamenajú. Zahájenie programu nadácie bolo oznámené spolu s kampaňou proti malárii. To je i súčasťou cieľa číslo 6: „Bojovať proti HIV/AIDS, malárií a ďalším chorobám.“
Vyhlásenie bolo urobené takým spôsobom, že podpísanie tejto kampane bude znamenať podpísanie rozvojových cieľov tisícročia ako celku.
V skutočnosti projekt Tonyho Blaira rozširuje a posilňuje Iniciatívu spojených náboženstiev (United Religions Initiative), ktorá sa objavila pred niekoľkými rokmi. To isté sa týka aj Vyhlásenia globálnej etiky. Jedným z jej hlavných zástancov je Hans Küng. Tento plán sa nedá realizovať – iba ak za cenu obetovania náboženskej slobody, nariadenia „politicky korektnej“ interpretácie Svätého Písma a sabotovania prirodzených základov práva. Aby bolo náboženstvo použité na politické účely navrhoval už Machiavelli...
Bývalý britský premiér veľmi propagoval „konverziu“ na kresťanstvo. Zámery Tonyho Blaira týkajúce sa náboženstva sa ešte viac vyjasnili v apríli 2009 počas interview do homosexuálneho časopisu Attitude. Začal s katolíckym náboženstvom. Vyhlásenia Svätého Otca - a to najmä ohľadom kondómov - vraj patria do inej generácie. Čerstvý „konvertita“ neváha vysvetliť pápežovi nielen to, čo musí robiť, ale aj to, čo musí veriť! Je vôbec katolík? Veď Blair neverí v autoritu pápeža.
Takže teraz sme opäť v časoch Hobbesa, ak nie Cromwella: Opäť je tu civilná sila, ktorá definuje, čo treba veriť. Náboženstvo sa vyprázdni od svojho charakteristického obsahu, od svojej doktríny; nezostáva nič, len zvyšok morálky, ako je definovaná v Leviatanovi. Nehovorí sa o tom, že človek musí zaprieť Boha, ale odteraz už Boh nemá nič spoločné s históriou ľudí a s ich právami: je to návrat k deizmu. Boha nahradzuje Leviatan. Je to na ňom, ak chce definovať civilné náboženstvo. Je to na ňom, či chce a ako chce interpretovať náboženské texty. Na otázke pravého náboženstva už nezáleží. Náboženské texty, najmä tie biblické, sa musia chápať vo svojom čisto „metaforickom“ zmysle slova; To je to, čo odporúča Hobbes (III, XXXVI). Nanajvýš môže interpretovať Písmo Leviatan. Náboženské inštitúcie sa musia zreformovať tak, aby sa prispôsobili zmenám. Niektoré náboženské osobnosti treba vziať ako rukojemníkov a prinútiť ich, aby schválili novú sekularizovanú „vieru“, čiže „občianske partnerstvo“.
Ľudské práva - tak ako ich pozná realistická tradícia - sú mŕtve. Všetko je relatívne. Už viac niet žiadnych práv - okrem tých, ktoré ustanovil Leviatan. Ako píše Hobbes, „prirodzený zákon a civilný zákon sa navzájom prelínajú a majú rovnaký rozsah“ (I, XXVI, 4). Z pravdy nezostane nič - s výnimkou toho, čo hovorí Leviatan. Sám rozhodne, aká zmena by mala nastať.
Návrat dvojhlavého orla
Blairov projekt sa nedá zrealizovať bez opätovného rozlíšenia vzťahov medzi Cirkvou a štátom. Tento projekt hrozí tým, že nás znovu vrhne do veku, v ktorom bolo politickej moci pripisované poslanie podporovať náboženské vierovyznanie alebo ho i zmeniť. Tony Blair Faith Foundation sa tiež zaujíma o podporu jedného a jediného náboženského vyznania, ktoré by celosvetovo prikázala univerzálna globálna politická moc. Pripomíname tiež, že intelektuálne základy Blairovho projektu - preniknuté myšlienkami New Age - boli ustanovené Spojenou náboženskou iniciatívou a Globálnou etickou deklaráciou a podporujú ju mnohé podobné nadácie.
Tento projekt jasne pripomína históriu anglikanizmu a jeho zakladateľa - „obrancu viery“ Henricha VIII. V skutočnosti realizácia tohto projektu predpokladá vytvorenie celosvetovej vlády a globálnej myšlienkovej polície. Ako to bolo vidno v prípade Baracka Obamu, architekti celosvetovej vlády sú určení na to, aby ustanovili systém právneho pozitivizmu, ktorý kladie zákon až za zvrchovanú vôľu, ktorá určuje platnosť partikulárnych zákonov. Stručne povedané, ak by mal byť niekedy realizovaný Blairov projekt, agenti svetovej vlády by museli nariadiť nový Zákon o nadradenosti jediného náboženstva, potvrdený interpretátormi zvrchovanej vôle, Generálnym vikárom, ktorého si už možno našli (Hobbes, III, XXXVI).
Analýza rozhodnutí Baracka Obamu a projektu Tonyho Blaira ukazuje, že sa schyľuje k spojenectvu medzi dvoma zbiehajúcimi sa zámermi: jeden so zameraním podrobiť si zákon a druhý so zameraním podrobiť si náboženstvo. Toto je nová verzia dvojhlavého orla. Zákon a náboženstvo tak budú využívané k „legalizácii“ čohokoľvek.
Toto dvojité zneužitie je pre ľudskú komunitu smrteľné. To vyplýva z rôznych skúseností, ktoré sme zakúsili v rámci štátu správajúceho sa ako opatrovateľka. Stáva sa tak, že [takýto štát] chce potešiť jednotlivca tým, že množí priznané subjektívne „práva“, napríklad v oblastiach rozvodu, sexuality, rodiny, populácie, atď. No tým, že to tento pestúnsky štát spravil, vytvoril nespočetné množstvo problémov, ktoré nie je schopný riešiť. S celosvetovým rozšírením týchto priznaných „práv“ sa problémy nestability a marginalizácie zvýšia do takej miery, že ich už nebude môcť vyriešiť žiadna svetová vláda.
To isté platí aj o náboženstve. Keďže sa dosiahlo oddelenie cirkvi od štátu, je neprípustné, aby štát využil náboženstvo na posilnenie svojej nadvlády nad srdcom, telom a nad svedomím ľudí. Ako hovorí arcibiskup Roland Minnerath: je neprípustné, aby štát spútal náboženskú pravdu, ba naopak -musí zabezpečiť jej slobodné hľadanie.
Ohľadom politicko-právneho terorizmu
Vďaka týmto prostriedkom a vďaka podpore Blaira sa právnicky prezident Obama chystá uviesť na trh nový americký mesianizmus - a to v úplne sekularizovanej podobe. V tomto ho podporuje i jeho verný kolega, predpokladaný kandidát na prezidenta Európskej únie. Najvyššou vôľou prezidenta Spojených štátov je ratifikovať zákon národov a zákon o vzťahoch medzi národmi. V jeho šľapajach pôjde aj jeho britský kolega - a to vyhlásením „Tridsiatich deviatich článkov“ nového náboženstva.
Na vrchole pyramídy je vôľa tohto „Princa“, ktorá je určená na to, aby sa cez medzinárodné kanály OSN dostala do jednotlivých národných kanálov. Pri pohľade na tento proces je ľahké uhádnuť, že takto zanikne právomoc národných parlamentov, zrušia sa právomoci exekutívy a zničí sa nezávislosť súdnej moci. To sú dôvody, prečo by v Obamovom myslení mal mať medzinárodný trestný súd väčšiu právomoc a mal by byť ozbrojený, aby prinútil tých, ktorí odmietajú spoluprácu - napríklad katolíkov – tých, ktorí odmietajú tento názor, názor moci a práva - práva ako prisluhovača moci. Ako by človek nevidel tú oslepujúcu pravdu, že sme svedkami vzniku nebývalej formy politicko-právneho terorizmu?
Nakoniec nám dovoľte pripomenúť vám, že Cirkev nemá monopol na úctu k právu človeka na život. V tomto ohľade je známa najväčšou morálnou a náboženskou tradíciou ľudstva, ktorá však často predchádzala kresťanstvo. Cirkev plne uznáva hodnotu argumentov v prospech ľudského života. Ako obdivuhodne ukázal arcibiskup Minnerath, Cirkev dopĺňa a upevňuje túto argumentáciu čerpaním z príspevku teológie: rešpekt voči stvoreniu; človek ako obraz Boha; láska k blížnemu; nové prikázanie; atď. Tieto argumenty sú často prezentované vo vyhláseniach Cirkvi a v mnohých kresťanských dokumentoch o tejto otázke.
Ale keď najvyššie autority národov, ba dokonca aj popredných svetových mocností váhajú ohľadom dodržiavania základných ľudských práv, je povinnosťou Cirkvi, aby apelovala na všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby sa spojili za účelom vytvorenia jednotného frontu brániaceho život každej ľudskej bytosti. Prvou požiadavkou kladenou na všetkých - v závislosti od zodpovednosti každého z nich, je svedomie, ktoré sa Obama snaží obmedziť. Tento protest však musí sprevádzať úsilie v politickej sfére, v médiách a na univerzitách. Mobilizácia musí byť všeobecná a musí mať za svoj hlavný cieľ celú morálku, a to najmä celú katolícku morálku: uznávať a milovať blížneho, počnúc najmenšími a najzraniteľnejšími.
Monsignor Michel Schooyans: kniha „Ľudská tvár terorizmu“:
Do nášho sveta sa vniesol nový terorizmus: Terorizmus bieleho goliera (a blúzky)! Ten sa vtiera do najväčších medzinárodných organizácií. OSN, Svetová banka, WHO - kde to funguje podobne ako v nevládnych organizáciách (ktoré vládnu bez zdieľania moci). Niekedy zvyšuje jeho ničivú účinnosť klasický terorizmus. Na rozdiel od neho však dosah tohto má rozmanitú paletu: demografia, lekárske a vedecké korporácie, lingvistika a telekomunikácie. Predovšetkým si tento nový terorizmus nárokuje právo vládnuť nad intelektuálnou integritou a morálkou ľudí, ktorej chce vládnuť, ak nie úplne ju zničiť. Toto je terorizmus s ľudskou tvárou. Zdá sa totiž, že si ctí pravdu, keďže natoľko nevnucuje lož prostredníctvom násilia. Zdá sa lichotivejší a ako taký, čo podporuje slobodu za cenu súhlasu k otroctvu a nevoľníctvu. Tieto stránky ukazujú typy osôb v pozadí scény a základné mechanizmy tohto terorizmu, ktorý postupuje v niekoľkých etapách. Diskrétne a neúprosne sú ľudia uchvátení slovami, ktoré ich klamú: pomoc, ochrana, právo, zdravie, život, dohoda - všetko symbolické výrazy zbavené svojho prirodzeného zmyslu a významu, nanovo preoblečené na maskovanie vykonávaných vrážd. Sme svedkami novej kultúrnej revolúcie, globálny „vstup“ je úplne uzavretý voči transcendencii a dominuje utopická spoločnosť pozbavená nádeje. Táto energická kniha pozýva odpovedať na otázku ľudskosti človeka. Je nevyhnutné, aby bola pri venovaní sa transcendetnému znovu potvrdená pravá sociálna prirodzenosť človeka a tiež rešpekt, ktorý jej patrí od tých, čo sú v orgánoch verejnej správy. Aby sme to dosiahli, musíme opustiť Bábel a odmietnuť zmätenie jazyka a tiež poodhaliť agendu skrývajúca sa za ideologickou prestavbou sveta. Zákon musí byť vyzdvihnutý z poníženia, ku ktorému klesol.
Chcel by som vyzvať každého, kto chce byť naozaj informovaný a premýšľa o povahe morálneho strašiaka, ktorý v mene „práv“ obchádza naše celosvetové organizácie, aby využil túto knihu a ponúkol aj akúkoľvek pomoc pri jej anglickom preklade.