Už vieme, ako zachrániť nenarodené bábätká!

1,977
Kultúra života

Nová štúdia, za ktorou stojí Vitae Foundation, sa starostlivým vedeckým prístupom zamerala na zistenie, čo vedie ženy k tomu, aby si svoje dieťa ponechali, dali na adopciu alebo sa rozhodli pre potrat. Objasnila, čo ovplyvňuje ich rozhodovanie, aké ženy sú najviac náchylné zmeniť svoj názor, aký odkaz a od koho by ho zraniteľné ženy chceli počuť.

Namiesto sústredenia sa na kolísavú verejnú mienku sa štúdia sústredila skôr na ovplyvnenie žien uvažujúcich o potrate (abortion vulnerable women) prostredníctvom odkazu podporujúceho ich inštinkt chrániť dieťa, a nie zveriť svoj život lekárovi vykonávajúcemu potraty.

Samotná štúdia je plná empatiu vzbudzujúcich popisov úzkostí, emócií a logiky podaných v prvej osobe – niekedy legitímnych, často aj iracionálnych – žien stojacich tvárou v tvár neočakávaným tehotenstvám. A práve táto empatia, ako preukázala štúdia, je potrebná na to, aby bolo možné tieto ženy pochopiť a pomôcť im prekonať problematické tehotenstvo.

Po prvé, štúdia rozlišuje ženy, ktoré sú pro-potratovo zmýšľajúce (abortion-minded women) - v ktorých sa stretá „sústredenie skôr na problémy vlastnej identity než na to, čo je dobré a zlé“ - od žien, ktoré uvažujú o potrate, cítia sa previnilo a viac sa zaoberajú tým, čo je „správne a nesprávne“.

V rámci druhej skupiny, teda medzi ženami, ktoré uvažujú o podstúpení potratu, sú ženy, ktoré si uvedomujú ľudskosť dieťaťa v maternici. Štúdia dospela k záveru, že „ženy, ktoré sú presvedčené o tom, že potrat je vražda, a aj tak sa preň rozhodnú, budú trpieť pocitmi viny a ľútosti po celý zvyšok svojho života“. To zároveň podporuje zistenie štúdie o dôležitosti po-potratových služieb a pomoci ako sú Rachel’s Vineyard a projekt Rachel.

Pokiaľ ide o predchádzanie potratom, štúdia odporúča, aby sa snahy pro-life aktivistov zamerali skôr na ženy, ktoré uvažujú o potrate, než na ženy, ktoré sú pro-potratovo zmýšľajúce. Mali by v nich prebudiť „silnú potrebu zachovať si svoj charakter“ a presvedčenie, že sú „dobrými ľuďmi, ktorí robia správne veci“.

Tu prichádza na scénu „psychologické jadro“ výskumu. Charles T. Kenny, Ph.D. a Paul Swope, autori štúdie, prišli k tomuto záveru: „Ženy, ktoré nechceli otehotnieť, donosia dieťa až do pôrodu vtedy, keď vina zvíťazí nad hanbou, keď cítia, že tehotenstvo neznamená koniec ich vlastného súčasného a budúceho ja, a že nenarodenému dieťaťu bude lepšie nažive, než keby bolo mŕtve.Z tohto odvodili záver, že pro-life odkazy a marketing sa musia zamerať na prekonanie hanby, ktorú tieto ženy cítia kvôli „neplánovanému tehotenstvu“ a na doživotné následky, ktoré ich budú sprevádzať po zabití ich vlastných detí.

Časť výskumu sa zaoberá aj otázkou, aký by mal byť človek, ktorého si tieto ženy vypočujú. Výskumníci ho označili ako „obdivuhodnú ženu“. „Neodsudzuje, je starostlivá, súcitná, dobrá poslucháčka, vie povzbudiť, prekonala prekážky vo svojom vlastnom živote, je priateľská a vie si život efektívne zorganizovať.

Niektoré z opýtaných žien tiež uviedli, že obdivuhodná žena nedáva nechcené rady,“ jemne dodali autori.

Nadácia, ktorá vykonanie výskumu zadávala, už zakomponovala tieto výsledky do svojho marketingu a školiacich programov.

Aktuálna televízna reklama, ktorú táto organizácia natočila, poukazuje na výsledky štúdie:

[Žena, Afroameričanka stojí sama, cítiac veľký strach. Hlas v pozadí hovorí:] „Bola som to ja, keď som zistila, že som tehotná. Naozaj sa to na mňa zosypalo. Môj priateľ ma posielal na potrat. Moji rodičia mi vysielali zmiešané signály. Každý vedel, čo by som mala urobiť, len ja nie. Potom som sa porozprávala s ľuďmi, ktorých som ani nepoznala. Boli milí, starostliví a súcitní. Pomohli mi urobiť rozhodnutie, s ktorým môžem žiť [ukážka malého dieťaťa, ktoré sa pred ňou hrá]. Možno pomôžu aj vám. Zavolajte im ešte dnes.“   

Pritiahnuť tých správnych ľudí s presvedčivým odkazom „za život“ je pre pro-life zástancov prvoradé. Väčšina času a peňazí tohto hnutia sa používa na rozvíjanie presvedčivých argumentov a materiálov, s ktorými sa predstupuje pred kongresovú loby, ďalej na kampane v sociálnych médiách, aby sa vyvážilo pro-potratové zameranie v mainstreamových médiách, a aj na literatúru, ktorá je určená vysokoškolákom. Pôsobivý odkaz a marketingové snahy už prešli dlhú cestu konfrontácie priemerného občana s realitou potratu, napriek jeho neznalosti a apatii.

Vitae Foundation sľubuje, že výsledky štúdie nebudú použité len na reklamné kampane, ale tiež pre poradcov v tehotenských centrách, verejných rečníkov, pedagógov, zdravotníckych profesionálov, pro-life literatúru, na fundraising a marketing, ako aj pre bežného muža a ženu, ktorí sú dôverníkmi priateľky alebo členky rodiny, ktorá uvažuje o potrate.

Johanna Dasteel

DISKUSIA k článku