Nariadenie Európskeho súdu vytvára „právo na eugeniku“

1,715
Kultúra smrti

BRUSEL, 31. august 2012 (LifeSiteNews.com) – Právni experti tento mesiac vyjadrili svoje obavy pred rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý nariadil, že sa musí zrušiť taliansky zákon zakazujúci eugenický skríning embryí počatých metódou IVF. Súd so sídlom v Štrasburgu povedal, že taliansky zákaz predimplantačnej genetickej diagnózy bol „nekompatibilný” s existujúcimi zákonmi, ktoré dovoľujú potrat z eugenických dôvodov. Páru, ktorý sa rozhodol potratiť svoje dieťa s diagnózou cystickej fibrózy, nariadil vyplatiť 15 000 eur.

Talianski komentátori poukázali na to, že nariadenie súdu ukazuje sklon prijímať eugenický potrat ako predvolený právny postoj. Rímsky biológ a etik Enzo Pennetta povedal, že súd odhalil svoje predsudky nariadením, že konflikt musí byť vyriešený zmenou zákona o IVF, aby bola v zhode s potratovým zákonom. Nie opačne.

Európske centrum pre právo a spravodlivosť zasiahlo v prípade ako amicus curiae a predložilo stručné písomné pozorovania. Gregor Puppinck, hlava Európskeho centra pre právo a spravodlivosť, napísal, že súd z toho všetkého vytvoril nové „právo.”

Súd povedal, že „túžba” mať zdravé dieťa „tvorí aspekt súkromného a rodinného života a nachádza sa pod ochranou článku č. 8” Európskeho dohovoru o ľudských právach. Preto zákon zakazujúci predimplantačnú genetickú diagnózu dáva žiadateľom status „obetí” a porušuje ich práva, ktoré podľa Európskeho súdu pre ľudské práva zahŕňajú „právo porodiť dieťa, ktoré netrpí chorobou, ktorej sú nositeľmi.”

Jednoducho povedané, ako Puppinck vysvetľuje, súd vyhlásil, že „želanie mať dieťa bez choroby tvorí právo, ktoré ukladá štátu povinnosti.”

„Stotožnenie želania s právom odhaľuje koncepciu ľudských práv ako predstavu individuálnej vôle v sociálnom systéme,” dodal Puppinck. Nariadenie efektívne tvorí „právo neprenášať zlé gény, právo na eugeniku.”

Okrem toho povedal, že nariadenie hrubo prestupuje štatutárne hranice jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdením, že prípad spočíva v „nekompatibilnosti” dvoch protichodných domácich zákonov, z ktorých ani jeden Dohovoru neodporuje, „kontrola Európskeho súdu zachádza príliš ďaleko.”

Záležitosť však nemusí byť vysporiadaná a Európske centrum pre právo a spravodlivosť žiada, aby prípad bol postúpený do ďalšej fázy Veľkému senátu.

V ďalšom prípade pred Európskym súdom pre ľudské práva lotyšská matka dieťaťa s Downovým syndrómom tvrdila, že jej práva boli narušené, pretože jej neposkytli genetický skríning. Takto by jej pomohli rozhodnúť sa, či má dať svoju dcéru potratiť. Vo svojom podaní na súd Európske centrum pre právo a spravodlivosť povedalo, že otázka, ktorá stojí za sťažnosťou, je: „Garantuje Dohovor právo rodičov na eugeniku a zvlášť na procedúru prenatálneho skríningu, aby bol eliminovaný chorý alebo postihnutý plod? Ak áno, je táto povinnosť štátu pozitívna?”

Európske centrum pre právo a spravodlivosť v júni hostilo stretnutie organizácií pre postihnutia, ktoré vydalo deklaráciu, že „eugenika nie je ľudské právo.” Stretnutie, povedal Puppinck, „malo za cieľ zdvihnúť povedomie inštitúcií o momentálnej eugenike v európskej spoločnosti.”

Puppinck pre CNS News povedal: „Ľudia s postihnutiami, tak ako iné kategórie ľudí v iných časoch, dnes majú povinnosť ukázať svoju ľudskosť, aby sa tešili ochrane ľudských práv.”

Po stretnutí taliansky zákonodarca Luca Volonte na Parlamentnom zhromaždení  Rady Európy predložil návrh na rezolúciu: „Boj s eugenikou a diskrimináciou ľudí s postihnutím”. V návrhu sa píše, že ľudia s postihnutím vo svojom každodennom živote stále zakúšajú diskrimináciu, sú „vnímaní a narába sa s nimi odlišne, sú považovaní za podradných.” Zvlášť ľudia s genetickými postihnutiami, ako Downov syndróm, trpia kvôli obnove „eugenickej ideológie, ktorá považuje ich samotnú existenciu za lekársku chybu.”

„Eugenika je realitou v krajinách, kde sa prenatálny skríning systematicky používa, následne vedie k stigmatizácii ľudí s genetickou neschopnosťou a ich rodín, zvlášť tých s Downovým syndrómom.”

Návrh si vytýčil za cieľ, aby Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo za svoju politiku tvrdenie, „že každá ľudská bytosť má  prirodzené právo na život a …zaistilo jeho efektívne uplatnenie u osôb s postihnutiami na rovnakej báze, ako u ostatných ľudí, ako to medzi iným požaduje Dohovor o právach osôb s postihnutiami.”

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy bude v nasledujúcich mesiacoch diskutovať o návrhu a podľa normálnych protokolov určí spravodajcu, ktorý vypracuje komplexnú správu o téme a eventuálne bude hlasovať o rezolúcii a odporúčaní.