Hoci je Krakov centrom úcty k Božiemu milosrdenstvu, pôvodný obraz a veľká časť Denníčka sestry Faustíny vznikli inde.
Ako ešte v roku 2017 priblížil pre agentúru CNA arcibiskup litovského Vilniusu Gintaras Grusas, už dávno pred zjaveniami sestre Faustíne bola Matka milosrdenstva patrónkou Vilniusu.
V roku 1600 bol v meste neznámym autorom namaľovaný obraz Panny Márie Ostrobramskej, ktorý v roku 1928 kánonicky korunoval za Matku milosrdenstva pápež Pius XI.
Tento obraz, ktorý si uctievajú nielen v Litve, ale aj v Poľsku, je považovaný za zázračný. Arcibiskup Grusas považuje za veľkú milosť, že v meste, ktoré si roky uctieva Matku milosrdenstva, vznikol aj prvý obraz Božieho milosrdenstva.
Pôvodný obraz bol vlastníctvom kňaza
Svätá sestra Faustína zložila prvé sľuby v poľskom meste Plock v roku 1931, kde sa jej začal zjavovať Ježiš Kristus. Po zložení večných sľubov predstavené poslali Faustínu do Vilniusu, ktorý bol v tom čase súčasťou Poľska.
Sestra Faustína si v dnešnom hlavnom meste Litvy našla aj duchovného vodcu kňaza Michala Sopočka. Práve s jeho pomocou našla maliara, ktorý splnil Ježišovu žiadosť, ktorú dal Faustíne v jednom z videní: „Namaľuj obraz podľa vzoru, ktorý vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti.“
Úlohy sa zhostil v roku 1934 maliar Eugeniusz Kazimierowski, ktorý namaľoval pod vedením sestry Faustíny prvý obraz Božieho milosrdenstva. Po jeho namaľovaní sa sestra podieľala na všetkých úpravách a zmenách.
Pôvodný obraz Božieho milosrdenstva, ktorý namaľoval Eugeniusz Kazimierowski. Foto: wikimedia.org
Sestra Faustína vo svojom Denníčku zaznamenala aj Ježišov prísľub, že „duša, ktorá bude uctievať tento obraz, nezahynie. Tiež sľubujem víťazstvo nad jej nepriateľmi už tu na zemi, najmä v hodine smrti. Sám budem brániť tú dušu ako svoju vlastnú slávu“.
Keď bol obraz dokončený, uložili ho na chodbu kláštora sestier bernardínok pri Kostole sv. Michala, kde bol otec Sopočko rektorom.
V roku 1936 sestra Faustína ochorela na tuberkulózu a predstavení ju dali previesť naspäť do Krakova, kde v októbri 1938 zomrela vo veku 33 rokov. „Obraz Božieho milosrdenstva však zostal vo Vilniuse, keďže bol majetkom jej duchovného vodcu, ktorý ho zaplatil,“ vysvetlil pre CNA arcibiskup Grusas.
Keď už bola Faustína v Krakove, v jednom videní Ježiš vyjadril želanie, aby bol obraz umiestnený na čestnom mieste nad hlavným oltárom v kostole, čo sa aj stalo.
Otec Michal Sopočka potom šíril úctu a povedomie o Božom milosrdenstve aj po smrti sestry Faustíny.
Obraz ostal zabudnutý
Po druhej svetovej vojne sa Vilnius stal súčasťou Sovietskeho zväzu, komunistická vláda Kostol sv. Michala, kde bol obraz vystavený, zatvorila. Mnohé posvätné predmety a umelecké diela boli presunuté do iného chrámu, aby ich zachránili pred zničením.
Obraz Božieho milosrdenstva však ostal v pôvodnom chráme. V roku 1951 sa našli dve ženy, ktoré zaplatili správcovi kostola, aby im obraz vydal, a tak ho zachránili. Následne ho dali do úschovy istému kňazovi.
O päť rokov neskôr obraz previezli do Bieloruska, kde bol v jednom kostole viac ako desať rokov. V roku 1970 však aj tento kostol zatvorili a vydrancovali, no obraz ostal nedotknutý.
Nakoniec obraz opäť tajne previezli do Litvy a odovzdali ho do Kostola Ducha Svätého, kde bol až do začiatku 21. storočia.
Po tom, ako bolo v Krakove v roku 2002 požehnané Sanktuárium Božieho milosrdenstva, bol pôvodný obraz Božieho milosrdenstva v roku 2003 zreštaurovaný a prenesený do Kostola Najsvätejšej Trojice vo Vilniuse. Zároveň bol chrám vyhlásený za Svätyňu Božieho milosrdenstva v Litve.
Obraz Božieho milosrdenstva, ktorý sa nachádza v Krakove a jeho kópia je známa po celom svete, vznikol až päť rokov po smrti sestry Faustíny Kowalskej. Namaľoval ho Adolf Hyła v roku 1943 ako poďakovanie, že prežil dovtedy s rodinou druhú svetovú vojnu.
Obraz maľoval podľa zápiskov v Denníčku sestry Faustíny a podľa fotky originálu. Verzia od Hyłu bola trochu odlišná, pretože zobrazovala Ježiša Krista v pohybe a s upriameným pohľadom na diváka. Hyła k obrazu pridal aj pozadie s lúkou a kvetmi, ktoré však v roku 1954 premaľoval na tmavé.
Neskôr bola táto kópia umiestnená v konvente v Łagiewnikoch pri Krakove, kde sestra Faustína zomrela. Tento obraz neskôr umiestnili aj do pútnického areálu v Łagiewnikoch a postupne sa stal najznámejším obrazom Božieho milosrdenstva.