Vzťahy bez biznisu

96
AltKAT

V mnohých rodinách jestvuje zvyk, že dar pre novomanželov alebo k životnému jubileu si zaznačia, aby sa nezabudli darcom revanšovať v podobnej situácii.

Nepísané pravidlo káže, že odplata musí mať približne rovnakú hodnotu. Dá sa tomu rozumieť. Chceme byť vďační.

V prípade veľkých rodín zapisovanie darov môže byť užitočné, veď kto by si všetko pamätal. Táto prax môže mať odvrátenú tvár, keď sa podprahovo vtláča predstava, že vzťahy fungujú najmä na princípe „dáš – dám“. Akoby vzťahy bez vyrátanej reciprocity nemali hodnotu.

Vzájomnosť je dôležitá. Vzťahy nemôžu jestvovať, ak do nich nič nevložíme. Je to ako investičné sporenie. Neustále do vzťahu niečo vkladáme v nádeji, že sa všetky „vklady“ niekde kumulatívne prejavia. A ten druhý si uvedomí, ako ho máme radi a je pre nás dôležitý.

Fígeľ je v tom, že vzťahy nefungujú na princípe matematických vzorcov, ale skôr sa podobajú investícii na akciových trhoch. Roky je všetko v najlepšom poriadku. Potom príde kríza, búrka a hodnú chvíľu sa zdá, že je všetko na dne. Mizéria môže trvať dlho. Akcionár však vie, že musí byť trpezlivý a vydržať.

Investícia do akcií je dlhodobou záležitosťou. Presne ako vzťah. Z dlhodobého hľadiska to má veľkú nádej skončiť sa dobre. Bez neustálych vkladov to však nepôjde.

„Vzťahy nefungujú na princípe matematických vzorcov, skôr sa podobajú investícii na akciových trhoch.“

Ježiš v Lukášovom evanjeliu varuje pred vypočítavosťou. Biznis do vzťahov jednoducho nepatrí. Jeho návrh z ľudského hľadiska ide proti našej povahe: nechať sa udrieť druhýkrát alebo dobrovoľne odovzdať nejaké materiálne dobro niekomu, kto si to nezaslúži; tento prístup nás desí, nie láka.

Jednotlivec dokáže akceptovať túto optiku iba so správnou motiváciou. Ochota niečo si odrieknuť alebo obetovať alebo túžba dosiahnuť nejaký cieľ; toto nás vie popchnúť správnym smerom. Nie je to až také vzdialené, ako si myslíme. Rodičia dokážu pre deti veľa obetovať.

Manželia navzájom sú ochotní meniť zabehnutý životný štýl pre dobro toho druhého. Ježiš nekáže byť naivný či neprezieravý. Skôr odkazuje, že prístup, keď dokážeme prekvapiť seba, lebo sme veľkodušní a chápaví, dokáže oveľa viac.

Ak sa nám na takéto cesty nechce, tak kladie nepríjemnú otázku. V čom sme ako kresťania iní, ak na vzťahy pozeráme iba ako na biznis, kde platí matematika? Má tento prístup opodstatnenie? Ak by sme nedokázali konať ináč, nebolo by to jasným znamením, že sme z Ježišovho evanjelia veľa nepochopili?

Koniec koncov, Boží Syn nám navrhuje pokračovať v jeho vlastnej praxi. Pri čítaní Božieho slova a jeho konfrontácii s neprajníkmi si neraz povzdychneme, aký je – z nášho pohľadu – zbytočne zhovievavý voči tým, čo mu chcú evidentne zle. On to vie. A predsa neprijíma túto hru na ublíženie a pomstu. On ju priam nechce. Ide na to opačne, chce túto reťaz pretrhnúť.

Občas sa stane, že už má toho dosť a reaguje emotívne, ako napríklad v Jeruzalemskom chráme, keď poprevracia stoly. V skutočnosti je veľký dobrák, lebo nie je iba ozajstným človekom, ale aj pravým Bohom. Prijíma, čo je mu nadelené. Aj to zlé. Niežeby si o tom nemyslel svoje. On však vie, že milovať neprajníkov a prijímať od nich príkoria znamená zachrániť ich. Preto ochotne berie na plecia kríž a zomrie na ňom za nás.

Z rovnakého dôvodu nás prosí, aby sme všetkých – bez rozdielu, ako sa k nám správajú – mali nezištne radi a vyprosovali im všetko dobré na životnej ceste. Prosí, aby sme ku vzťahom nepristupovali ako k biznisu systémom „dáš – dám“.

Boh sa nám neustále dáva a zahŕňa nás láskou, aj keď ju pre sebastrednosť, hriechy a vlastné záujmy vždy dostatočne nevnímame. Nikdy nás ňou neprestane zahŕňať, lebo nás miluje. Táto Božia „zamilovanosť“ do nás dokáže s každým človekom robiť divy. Toto nech nás inšpiruje.

Boh nám denne posiela do cesty rôznych ľudí. Máme s nimi všelijaké vzťahy. Povrchné aj hlbšie a krásne. Nech ľudia nie sú našimi hračkami. Nepristupujme k nim ako na trhovisku. Dávajme druhým to najlepšie, čo je v nás. Nezištne.

Biznis do vzťahu nepatrí, lebo ho zneucťuje. Láska ho pozdvihuje a pretvára. Majme dobrú vôľu a odvahu pristupovať k sebe práve takto. Lebo ako vraví náš Majster: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“

DISKUSIA k článku