Arcibiskup Georg Gänswein poskytol rozhovor o tom, ako emeritný pápež Benedikt XVI reagoval na správu, kritizujúcu jeho konanie v súvislosti so štyrmi prípadmi zneužívania, keď viedol arcidiecézu v nemeckom Mníchove a Freisingu. V exkluzívnom interview so šéfom Vatikánskeho úradu EWTN Andreasom Thonhauserom obraňoval osobný sekretár Benedikta XVI konanie penzionovaného pápeža, opisujúc jeho priekopnícku prácu v boji proti zneužívaniu osôb duchovenstvom aj napriek vtedajšej ´internej rezistencii´ Vatikánu a hovoril o súčasnej silnej osobnej podpore pápeža Františka, ktorú vyjadril svojmu predchodcovi. Interview prebehlo 11. februára, po tom, čo Benedikt XVI osobne požiadal o odpustenie tých, čo zažili zneužívanie; nasledovala správa o jeho funkčnom období ako mníchovského arcibiskupa v rokoch 1977 - 1982. 94-ročný emeritný pápež v liste uviedol, že jeho bolesť je o to väčšia, o čo "väčšiu zodpovednosť mal v Katolíckej cirkvi". List dopĺňalo trojstranové vyvrátenie dôkazov kritiky spomínanej správy, podpísanej štyrmi poradcami em. pápeža.
Gänswein v interview pripustil kontroverziu, vytvorenú 82-stránkovým vyhlásením, predloženým v Benediktovom mene vyšetrovateľom, zostavujúcim štúdiu. Jeden zo štyroch prípadov, zvýraznených v spomínanej správe, sa totiž týkal kňaza, otca Petra Hullermanna, ktorý je obvinený zo zneužívania minimálne 23 chlapcov vo veku od 8 do 16 rokov v období medzi rokmi 1973 až 1996. Vo vyhlásení, podpísanom em. pápežom sa píše, že sa nezúčastnil na stretnutí v roku 1980, na ktorom sa prejednával transfer spomínaného kňaza z diecézy Essen do diecézy Mníchov. Niekoľko dní po zverejnení správy mníchovskou právnou firmou Westpfahl Spilker Wastl, em. pápež pripustil, že sa tohto stretnutia zúčastnil. Korekcia vyhlásenia vyvolala v Nemecku pobúrenie, pričom kritici Benedikta XVI obviňujú, že chcel svoju účasť na stretnutí zatajiť, zatiaľ čo jeho podporovatelia poukazujú na to, že jeho prezencia je už záležitosťou archívnych záznamov. Gänswein vysvetlil, že k omylu došlo keď em. pápež kontroloval koncept svojho vyhlásenia. Spomenul si, ako Benedikt povedal: "Na to stretnutie, na to povestné stretnutie z 15. januára 1980 si nepamätám. Ak sa však hovorí, že som tam nebol, tak je zrejme moja neprítomnosť dokázateľná - alebo bola dokázaná vtedy - na základe dokumentov z tohto stretnutia." Takto podľa 65-ročného arcibiskupa vznikol spomínaný omyl. Gänswein uviedol, že bol "šokovaný", keď sa po publikovaní správy dozvedel, že sa objavili dôkazy o Benediktovej prítomnosti na stretnutí. "Povedal som o tom pápežovi Benediktovi a on povedal: ´Musíme okamžite prehlásiť, že išlo o omyl z našej strany.´ Nešlo o zámer, takže to nie je lož - lož totiž vždy vzniká zámerne - bolo to omyl." Abp. ďalej povedal, že Benedikt sa hneď po správe rozhodol napísať osobný list, no žiadal, aby k nemu priložili "odpoveď na obvinenia voči mne, no nielen na ne, ale aj na pochybnosti a podozrenia, na základe spisových materiálov".
Gänswein pre EWTN uviedol, že p. František podporil Benedikta XVI keď čelil intenzívnej kritike. "Bolo to jasné a zrozumiteľné. Zavolal mu a uistil ho o svojej solidarite, absolútnej dôvere, bratskej dôvere a o svojich modlitbách. Povedal, že nedokáže pochopiť, ako sa na neho mohli tak tvrdo vrhnúť", povedal Gänswein, ktorý býva s Benediktom XVI v kláštore Matky Cirkvi už od roku 2013, keď em. pápež odstúpil. "Samozrejme ešte pred zverejnením poslal p. Benedikt tento list aj p. Františkovi, poďakoval mu za telefonát a opýtal sa ho, či je ten list v poriadku. O dva dni neskôr dostal p. Benedikt od p. Františka veľmi pekný list, v ktorom ho naozaj dojemnými slovami opäť uisťuje o svojej podpore a solidarite", uviedol Gänswein a dodal, že list nemôže zverejniť, pretože je "dôverný a súkromný", no má dovolené o ňom hovoriť. Podľa abp. sa reakcie médií na Benediktov list líšia od krajiny ku krajine, no reakcia Nemecka bola označená za negatívnu: "Všimol som si ich nevhodnú, miestami až neprimerane zaujatú reakciu voči jeho osobe, znásobenú nemiestnou ignoranciou faktov. Buď ich nepoznajú, alebo ich nechcú brať vážne, pretože to vôbec nekorešponduje s tým, čo sa hovorí. Nepravdy o Benediktovi sa stále "živia". Hovorí sa, že práve preto idú po ňom tak tvrdo; som z toho šokovaný."
Po tom, čo v roku 1982 odišiel z mníchovskej arcidiecézy, slúžil budúci pápež (Benedikt) ako prefekt vatikánskej Kongregácie pre náuku viery (CDF). V roku 2001 zveril pápež Ján Pavol II tejto Kongregácii vyšetrovanie obvinení zo zneužívania osôb duchovenstvom po celom svete. Gänswein uviedol, že keď chcel Benedikt rázne zakročiť proti zneužívateľom, stretol sa s ´internou rezistenciou´ Vatikánu, ktorú mu však pomáhal prekonať poľský pápež. "On nielenže zohrával rozhodujúcu úlohu, on sám bol rozhodujúcou postavou, rozhodným mužom, takým, ktorý k transparentnosti nielen povzbudzoval, ale ktorý sám podnikal konkrétne kroky smerom k nej. Pokojne ho môžme nazvať ´otcom transparentnosti´ a vďaka tomu sa mu podarilo presvedčiť aj Jána Pavla II."
Po smrti Jána Pavla II v roku 2005 bol zvolený za pápeža Benedikt. Počas svojho 8-ročného pontifikátu vylúčil z duchovného stavu stovky zneužívateľov, pravidelne sa stretával s obeťami tohto zneužívania a svojím pastierskym listom v roku 2010 dôrazne upozorňoval a poukazoval na krízu zneužívania v Írsku. Gänswein povedal: "Muž, ktorý v súvislosti s touto dôležitou otázkou - komplexnou otázkou zneužívania a pedofílie - navrhol a vzápätí aj implementoval rozhodujúce nástroje pomoci v tomto probléme, či už ako prefekt alebo ako pápež, je teraz obviňovaný z niečoho, čo protirečí 25 rokom jeho činnosti. To, čo ja teda vnímam zas a znova je na jednej strane ignorancia a na druhej prehnané nadhodnotenie vlastného názoru človeka. A to je niečo, čo nemá nič spoločné s pravdivým informovaním o veci. Môžem len dúfať, že ľudia, ktorí už čítali alebo čítajú spomenutý list; ľudia, ktorí poznajú kardinála Ratzingera, pápeža Benedikta, sa nenechajú ovplyvniť alebo presvedčiť podobným zaujatým posudzovaním. V to dúfam."
Abp. Gänswein konštatuje, že publikovanie mníchovskej správy, ako aj vlna hnevu, ktorú vyvolala, súvisí s kľúčovým stretnutím “Synodálnej cesty”, kontroverzným niekoľkoročným procesom, ktorý spojil nemeckých biskupov a laikov v diskusii o spôsobe uplatňovania moci v Cirkvi, o sexuálnej morálke, o kňazstve a o úlohe žien. Na stretnutí, ktoré sa odohralo 3 až 5. februára hlasovali účastníci v prospech návrhu na zrušenie kňazského celibátu, v prospech svätenia žien do úradu kňaza, za požehnávanie párov rovnakého pohlavia a za zmeny v katolíckej náuke o homosexualite. Zástancovia Synodálnej cesty toto všetko prezentujú ako nevyhnutnú reakciu na krízu zneužívania, ktorá zachvátila nemeckú Cirkev a ktorá viedla k masovému odchodu katolíkov. Kritici tejto cesty však tvrdia, že to všetko povedie k schizme (rozkolu). Gänswein k tomu poznamenáva: "Môžme špekulovať o rozsahu, v akom je to všetko prepojené, či už časovo alebo príčinne s tým, čo sme spomínali - so Synodálnou cestou v Nemecku a inými hnutiami. Jedna vec je však istá - určitým cieľom, na ktoré sa zameriava Synodálna cesta, sa osoba a dielo Benedikta stavia poriadne do cesty. A je tu jedno obrovské nebezpečenstvo, že všetko, čo má niečo do činenia s pedofíliou a zneužívaním, sa teraz berie takpovediac monokauzálne, len aby sa najprv otvorila táto ´cesta´ a potom sa už išlo iba po nej. Videli sme aké texty sa prijali a kam sa očakáva, že povedú." Abp. sa odvoláva na argument oponentov Synodálnej cesty, že spomínaný proces používa krízu zneužívania ako zámienku na radikálne prebudovanie Cirkvi. Tento argument, nazvaný ´zneužitie zneužívania´, však iniciátori Synodálnej cesty pochopiteľne odmietajú. "Stále sa hovorí, že v centre pozornosti sú vždy obete zneužívania. A je to absolútne správne. Teraz tu však máme pojem ´zneužitie zneužívania´, v ktorom číha nebezpečenstvo", reaguje Gänswein a pokračuje: "Nesmieme zabúdať, že vždy, keď sa niekto usiluje niekoho alebo niečo zmanipulovať, nerobí nič iné, len sa snaží dosiahnuť cieľ jeho ukrytím za inú realitu; inými slovami, kým si dotyčný nepomyslí, že svoj cieľ dosiahol."
Ďalšou témou, ktorú Gänswein podrobne rozobral, bolo mníchovské vyšetrovanie, ktorým em. pápež Benedikt vo svojom vysokom veku prešiel (v apríli bude mať 95 rokov). "Pýtali sa ho, či je ochotný podieľať sa na tej správe a on povedal ´Nemám čo skrývať, rád to urobím´. Podotýkam, že si to vyžadovalo prejsť neuveriteľným množstvom informácií. Právnická firma poslala Benediktovi 20 strán podrobných otázok, ktoré si vyžadovali detailné preštudovanie zhruba 8.000 stránok digitalizovaných záznamov v diecéznych archívoch. Táto nesmierne náročná úloha pripadla nemeckému kňazovi a oficiálnemu odborníkovi v Ríme, Stefanovi Mücklovi. Vzhľadom k tomu, že materiál na záznamoch sa nedal len "vystrihnúť a kopírovať", robil si Mückl rozsiahle poznámky rukou; poradilo sa mu to spracovať za tri týždne. Prejsť záverečnú správu bolo ďalšou zaťažkávajúcou skúškou ako pre Benedikta, tak pre jeho malý tím poradcov. Správa totiž mala 1.983 strán, vrátane Benediktovho vyhlásenia a vyjadrení kardinálov, ktorí sa do správy zapojili. Predstavte si tú obrovskú papierovačku: 2.000 strán, na ktoré sa očakávajú okamžité odpovede! To bolo jednoducho nemožné. O týždeň neskôr oznámil kdl. Marx (súčasný mníchovský arcibiskup), že tlačová konferencia k správe bude v Mníchove. Pápež Benedikt povedal ´Všetko si musím najprv prečítať; chcem si to prečítať. A mienim požiadať aj svojich spolupracovníkov, aby si to prečítali. A potom odpoviem.´ Na toto má pochopiteľne právo každý a taká vec si vyžaduje čas. Benediktova formálna odpoveď právnickej firme ohľadne korektúry textu mala 82 strán. Kritizovali to, že je to príliš právnické, že to nie je Benediktova bežná reč, no otázky boli zostavené práve takýmto komplikovaným štýlom, čo si samozrejme vyžaduje aj odpovede podobného typu", vysvetľuje Gänswein.
Aký vplyv má toto všetko na zdravie em. pápeža? Na nedávnych fotografiách vyzerá Benedikt XVI očividne krehkejšie a už otvorene hovorí o konci svojho života: "Už čoskoro sa ocitnem pred posledným súdom svojho života. Mám však veľkú nádej, pretože pevne verím, že Pán nie je iba spravodlivým sudcom, ale aj priateľom a bratom, ktorý sám trpel za moje previnenia, a preto je aj mojím zástancom, mojím radcom a tešiteľom." Gänswein potvrdzuje tento pozitívny postoj Benedikta XVI a hovorí, že tento posledný odstavec listu, ktorý písal em. pápež ´v Božej prítomnosti, je zrejme kľúčom ku všetkému´. "Ráno sme spoločne, ako každý deň, slúžili sv. omšu, potom sme sa modlili Chvály a raňajkovali sme. Potom si išiel em. pápež robiť čo mal naplánované na tento deň a ja som teraz tu. Cíti sa dobre, vďaka Bohu, najmä potom, čo sa uverejnili opravené skutočnosti. Dovoľujem si však povedať, že od začiatku všetko prežíval v pokoji a plnej dôvere v Boha. Jedna vec je samozrejme odolávať tlaku zvonka a druhá čeliť tlakom a skúškam vo svojom vnútri. On to však vďaka Bohu zvláda, je pokojný a nikdy nestráca svoj zmysel pre humor", konštatuje abp. Gänswein.