Biskup A. Schneider vyzýva p. Františka aby odvolal Traditionis Custodes

262
Zuzana Smatanová
Kultúra života

aaa
Biskup Athanasius Schneider vyzýva p. Františka aby "odvolal" kanonické ustanovenia, obsiahnuté v Traditionis Custodes a v Responsa ad dubia, ktoré vydala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí (CDW) tesne pred Vianocami.
Pomocný biskup z arcidiecézy St. Mary v kazašskej Astane vyzýva aj bratov biskupov aby "verejne a otvorene" vyslovili svoje "hlboké znepokojenie" v súvislosti s týmito dokumentmi, aby hovorili s odvahou a "citlivosťou" synodality.  

 

Vo svojej reakcii pod názvom "Povinnosť rímskeho pontifika obnoviť liturgický poriadok" (celý text pozri nižšie) biskup Schneider tvrdí, že publikovanie týchto dokumentov spôsobilo mystickému Kristovmu Telu "duchovnú ranu" a že "celé starodávne liturgické dedičstvo Rímskej cirkvi je ohrozené". "Prevažnej väčšine laických veriacich a duchovenstva, pridŕžajúcich sa tradičného rímskeho obradu, sú cirkevné a liturgické polemiky vzdialené a rešpektujú a modlia sa za pápeža a svojich biskupov", vysvetľuje bp. Schneider, "len sa dožadujú svojho práva pokračovať v plnom prežívaní liturgického dedičstva, v ktorom oni, a generácie mladých katolíkov, vyrastali - práva, ktoré im Apoštolská stolica ´zaručovala´ počas predchádzajúcich dvoch pontifikátov." 

 

Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, abp. Arthur Roche, nedávno poprel a znevážil názor, že by duchovenstvo a veriaci utrpeli nejaké zranenie a krátko po vydaní Responsy pre National Catholic Register uviedol, že "liturgické možnosti sú na mieste, sú opodstatnené; problémom je stotožniť sa s nimi a to bez toho aby si niekto musel lízať rany, keďže aj tak nebol nikto zranený." Abp. Roche, ktorý sa snaží vykresliť Summorum Pontificum (SP) ako neúspešný "experiment" a ktorý šíri nepravdivé konštatovania o motívoch p. Benedikta XVI schválenia SP, odmieta obvinenie, že obmedzenia neboli realizované synodálnym spôsobom, pokiaľ teda synodalita znamená "kráčať spolu", čo je "presne cieľom mottu proprio, vyjadrujúcim smer, ktorým sa má Cirkev vo svojich modlitbách uberať". Ako presne bol tento cieľ vymedzený však zostáva nejasné uprostred informácií, že konzultácie biskupov, ktoré tvoria základ Traditionis Custodes (TC), poukazujú údajne na kontinuitu "múdrej a opatrnej aplikácie" SP p. Benedikta XVI. 

Biskup Schneider vyzýva p. Františka aby sa pripodobnil ranokresťanskému cirkevnému otcovi sv. Irenejovi z Lyonu, ktorého má čoskoro vyhlásiť za Učiteľa Cirkvi, s výnimočným titulom Doctor Unitatis (Učiteľ jednoty), a aby podporoval "liturgický poriadok" spolu s mnohými katolíkmi, ktorí sú vďaka schváleniu TC, odsunutí na okraj. V 2. storočí intervenoval sv. Irenej u pápeža Viktora I aby pomohol vyriešiť rozkol s biskupmi Malej Ázie ohľadne dátumu Veľkej noci. Na rozdiel od Viktora I si tamojší biskupi a veriaci chceli zachovať svoje Veľkonočné tradície, čo Viktora I viedlo k prehláseniu ich cirkevných spoločenstiev a farností za bludárske a tým pádom exkomunikované. Biskupi prísne napomenuli p. Viktora I, ako to urobil aj sv. Irenej, ktorý podľa Eusebia z Cezarey "vhodne napomenul" pápeža a upozornil ho, aby "neodstrihol všetky cirkevné božie spoločenstvá, ktoré dodržiavajú starodávnu tradíciu" (Eusebius, Ecclesiastical History, Book V, Chapter 24 on The Disagreement in Asia). Eusebius píše: "A tak sa Irenej, ktorého meno sa k tomu skvele hodí (Ireneus = mierumilovný), stal v tejto veci uzmierovateľom, tvorcom pokoja; v mene spomínaných cirkevných spoločenstiev vyjednával, varoval a napomínal." Niektorí odborníci sú presvedčení, že p. Viktor ustúpil od vyhlásenia exkomunikácie práve vďaka intervencii svätca a dovolil biskupom v Ázii sláviť bohoslužby podľa ich tradície bez prekážok a obmedzení. Tento prípad bol napokon rozhodnutý počas Nicejského koncilu v roku 325.

Podľa tohto vzoru b. Schneider tvrdí, že vo svetle múdrosti sv. Ireneja  a podľa príkladu Jána Pavla II a Benedikta XVI by mal p. František počúvať hlas laických veriacich, seminaristov a kňazov, prepojených so starodávnym cirkevným obradom a "zaručiť im existujúce právo konať bohoslužby podľa všetkých liturgických kníh rímskeho obradu, ktoré sa až do nedávnej liturgickej reformy užívali". "Keby pápež František konal s takouto milosrdnou láskou a pastoračnou pokorou, nič by nebolo stratou, naopak, všetko by bolo ziskom. "A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi" (Flp 4,8).

 

Plné znenie pastoračnej reflexie biskupa A. Schneidera:

 

***

 

"Povinnosť rímskeho pontifika obnoviť liturgický poriadok"

(pastoračná reflexia)

"Cestou na spôsob synodality sa snažíme kráčať v ústrety Synode o synodalite, ktorá sa má uskutočniť v roku 2023, no v mystickom Tele Krista, v Cirkvi, sa aj napriek tomu otvára rana. Mám pochopiteľne na mysli duchovnú bolesť a nespravodlivosť, ktoré pápež František svojím Traditionis Custodes (TC) z júla 2021 a Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí svojím Responsa ad Dubia z decembra 2021 spôsobili značnému množstvu dobrých katolíkov bez rozdielu veku, laikom aj duchovenstvu. "Prevažnej väčšine laických veriacich a duchovenstva, pridŕžajúcich sa tradičného rímskeho obradu, sú cirkevné a liturgické polemiky vzdialené a rešpektujú a modlia sa za pápeža a svojich biskupov. Len sa dožadujú svojho práva pokračovať v plnom prežívaní sv. omše a vysluhovaní všetkých ostatných sviatostí a obradov, čiže liturgického dedičstva, v ktorom oni, a generácie mladých katolíkov, vyrastali - práva, ktoré im Apoštolská stolica ´zaručovala´ počas pontifikátov pápežov Jána Pavla II a Benedikta XVI." 

Táto duchovná rana a jej bolestivé následky (pastoračné aj osobné) sú tisíckam katolíkov verejne známe. Nesmierne vzácne starodávne dedičstvo Rímskej cirkvi, ktoré predstavuje všeobecné duchovné dobro celej Cirkvi a preto sa nesmie stratiť, je vážne ohrozené. biskupi sú preto povinní verejne a jasne vyjadriť svoje hlboké znepokojenie, pričom budú v plnej miere dodržiavať spôsob komunikácie, k akému nás navyše povzbudzuje aj súčasná ´synodálna cesta´Na adresu tejto synodálnej cesty pápež František na jej začiatku v októbri 2021 povedal: "Pokiaľ sa nestaneme Cirkvou, ktorej sú blízke postoje súcitu, zľutovania a nežnej lásky, nebudeme Pánovou Cirkvou." Kiežby si pápež František uvedomil, že mu v tomto prípade nesprávne radia a kiežby preukázal pastoračnú odvahu, pokoru a pravú lásku voči synom a dcéram, ktorí sa dostali na okraj Cirkvi a dokázal odvolať kanonické ustanovenia, zahrnuté v obidvoch vyššieuvedených dokumentoch. Tým, že tak urobí, "obviaže rany a Božím balzamom uzdraví zlomené srdcia" (Address for the Opening of the Synod, 9. okt. 2021). 

V tomto kontexte treba spomenúť veľkého svätca, v cirkevných dejinách známeho ako uzmierovateľa a tvorcu pokoja - sv. Ireneja z Lyonu (+202). V 2. storočí intervenoval sv. Irenej u pápeža Viktora I aby pomohol vyriešiť rozkol s biskupmi Malej Ázie ohľadne dátumu Veľkej noci. Na rozdiel od Viktora I si tamojší biskupi a veriaci chceli zachovať svoje Veľkonočné tradície, čo Viktora I viedlo k prehláseniu ich cirkevných spoločenstiev a farností za bludárske a tým pádom exkomunikované. Biskupi prísne napomenuli p. Viktora I, ako to urobil aj sv. Irenej, ktorý podľa Eusebia z Cezarey "vhodne napomenul" pápeža a upozornil ho, aby "neodstrihol všetky cirkevné božie spoločenstvá, ktoré dodržiavajú starodávnu tradíciu" (Eusebius, Ecclesiastical History, Book V, Chapter 24 on The Disagreement in Asia). Eusebius píše: "A tak sa Irenej, ktorého meno sa k tomu skvele hodí (Ireneus = mierumilovný), stal v tejto veci uzmierovateľom, tvorcom pokoja; v mene spomínaných cirkevných spoločenstiev vyjednával, varoval a napomínal." Niektorí odborníci sú presvedčení, že p. Viktor ustúpil od vyhlásenia exkomunikácie práve vďaka intervencii svätca a dovolil biskupom v Ázii sláviť bohoslužby podľa ich tradície bez prekážok a obmedzení. Pápež František okrem toho nedávno oznámil radostnú novinu, že sv. Ireneja plánuje vyhlásiť za Učiteľa Cirkvi so špecifickým titulom Učiteľ pokoja. Podľa vzoru sv. Ireneja, ako aj podľa vzoru svojich bezprostredných predchodcov, Jána Pavla II a Benedikta XVI by mal pápež František načúvať hlasu mnohých detí, mladých, otcov, matiek, seminaristov a kňazov, spätých so starodávnym obradom Rímskej cirkvi a zaručiť im ustanovené právo na bohoslužbu podľa všetkých liturgických kníh rímskeho obradu, ktoré sa používali až po nedávnu liturgickú reformu. Takto budú títo ľudia vnímať, že sú "súčasťou života cirkevného spoločenstva bez toho, aby im v tom niekto bránil, aby ich niekto odmietal, či odsudzoval ich" (Homily of Pope Francis at the Holy Mass for the Opening of the Synodal Path, 10. okt., 2021).

Pápež František každého v Cirkvi pozýva, aby "bol citlivým na problémy svojich bratov a sestry; aby sa nechal obohatiť rôznorodosťou chariziem". Nech Boh obdarí pápeža Františka milosťou byť naozaj pápežom liturgického poriadku tým, že bude podporovať "všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné" (Flp 4, 8)! Keby pápež František konal s takouto milosrdnou láskou a pastoračnou pokorou, nič by nebolo stratou, naopak, všetko by bolo ziskom. "A Boh pokoja bude s ním, aj so všetkými veriacimi" (Flp 4,9).

 

+ Athanasius Schneider, pomocný biskup arcidiecézy Saint Mary v Astane, Kazachstan

 

 

DISKUSIA k článku