Pray

Veľká moc a sila ticha - tri zaujímavé spôsoby ako sa modliť tak ako svätí

267
Zuzana Smatanová
AltKAT

Postupom času zisťujem, že veľmi potrebujem duchovné cvičenia, ktoré prebiehajú v tichosti, v mlčaní, a môžem potvrdiť, že v pokoji, spojeným s týmto tichom, sa človek toho môže veľmi veľa naučiť. Zaujali ma hneď dve veci: prvá - že existuje veľa rozličných druhov ticha a druhá - že ticho nám umožňuje viac počúvať a lepšie sa modliť.

Čo myslím tým, že existujú ´rozličné druhy ticha´? Pozrime sa na tri z nich, ktoré by sme mali začleniť do svojho života.

 

1) Ticho, keď čelíme nepriazni osudu

Náš Pán nám v tomto išiel dobrým príkladom, keď stál pred pilátom v Mt 27,12: “A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal." Chceme okamžite reagovať, najmä ak sa nám nespravodlivo krivdí. A ruku na srdce - ide predsa o našu česť a hrdosť, no nie? Čo nás však učí Ježišov príklad? Ježiš síce nezareagoval, predsa však odpovedal. A v tom je rozdiel: reakcie bývajú takmer vždy emocionálnym prejavom, zatiaľ čo odpoveď vyžaduje premýšľanie.

Ježišovo mlčanie nebolo vôbec prejavom slabosti, práve naopak, dokázal ním svoje veľké sebaovládanie, triezvosť a zdržanlivosť. Rozhodol sa odpovedať mlčaním, pretože Pravdu netreba dokazovať; jednoducho je tým, čím je. Možno nabudúce, keď nám niekto nespravodlivo ukrivdí, nájdeme v sebe milosť a silu nasledovať Ježišov príklad. Nech za nás bojuje Boh. 

Pane Ježišu, pomôž nám prosím byť čoraz viac ako Ty, najmä v takomto prípade.

 

2) Mlčanie v utrpení

V biblickom príbehu o Obetovaní Ježiša v chráme podľa evanjelia sv. Lukáša, hovorí Simeon Panne Márii: “…a Tvoju dušu prenikne meč.” Odpoveď Panny Márie? Mlčanie. V tom istom evanjeliu sa Ježiš na tri dni ´stratí´ Jozefovi a Márii, až kým Ho napokon nenájdu v chráme. Mária Mu povedala“Syn môj, čo si nám to urobil? Tvoj otec a ja sme ťa s bolesťou hľadali!" Ježiš odpovedal“Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" A aká je Máriina odpoveď aj v tomto prípade? MlčaniePísmo doslova hovorí: "A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci." 

Panna Mária teda zachovávala tajomstvo svojho vlastného utrpenia a budúceho utrpenia svojho Syna v tichosti svojho Nepoškvrneného Srdca! A napokon, aj pri päte Synovho Kríža zotrváva v tichosti a mlčky trpí. V mlčanlivom znášaní vlastných krížov tkvie obrovská sila - v uchovávaní vecí vo svojom srdci; vecí, ktoré sú len medzi nami a Bohom. Ešte väčšiu silu má, keď to všetko robíme s radosťou! To nie je slabosť, naopak, je to veľká sila!  

Pamätajme na to, že sme ľuďmi Kríža. S Máriinou pomocou dokážeme aj my znášať svoje kríže v tichosti a radostne. 

 

3) Ticho ako absencia hluku

Tento druh ticha našej duši osoží najviac. Veď ako môžeme v takom hlučnom a roztržitom svete počúvať Boží hlas? Ustavičné podnecovanie a stimulácia časom otupí ducha. V čase, keď náš Požehnaný Pán chodil po zemi, bol svet oveľa menej roztržitý a zmätený, než je dnes. A On sa aj napriek tomu utiahol do ticha - na púšť. Tam porazil mocného nepriateľa, ktorý Ho pokúšal, a keď sa vrátil z tohto miesta, na ktorom sa v tichosti modlil a postil, bol silnejší než predtým. Buďme múdri a poučme sa od Neho. Ak totiž zotrvávame v stave permanentnej roztržitosti, stanú sa aj z nás roztržití, nepokojní ľudia. 

Už začiatkom svojej formácie som sa naučil, že ak ťa diabol nedokáže nahovoriť na zlo, stačí, keď ťa bude udržiavať v ustavičnej činnosti, keď budeš stále niečím zaneprázdnený. Možno ešte nie si pripravený na duchovné cvičenia, prebiehajúce v tichu, no doma z času na čas môžeš vypnúť rádio, telefón, televízor, počítač ... Uvidíš, aké veľké pokroky urobia tieto malé obety v tvojom duchovnom živote. Zbav sa všetkého, čo ťa rozptyľuje, aby si mohol povedať: "Hovor, Pane, Tvoj sluha počúva" (1 Sam 3, 10). Všetko toto máš možnosť robiť zo súkromia vlastného domova alebo auta. Koniec koncov - skús to a presvedč sa sám! Nemáš čo stratiť, no získať môžeš nesmierne veľa. 

 

Modlitba v tichu

“Ovocím ticha je modlitba, ovocím modlitby je viera, ovocím viery je láska, ovocím lásky je služba a ovocím služby je pokoj." - sv. Matka Tereza z Kalkaty.

Pochopili ste to? Cesta k pokoju začína tichom! Najväčším ovocím tohto ticha je podľa mňa modlitba. Je pravda, že po duchovnej stránke nedokážeme existovať bez plodného, spoľahlivého a stáleho modlitbového života. Musíme byť skrátka ľuďmi modlitby! Sme povolaní k svätosti - byť svätcami! Bez modlitby však svätosť nikdy nedosiahneme. Ako sa však modlíme? 

Pozrime sa, čo o modlitbe hovorí Cirkev. Vo svojej nevýslovnej múdrosti Cirkev učí: "Poníženosť je základom modlitby. Poníženosť je predpokladom, aby sme dostali nezaslúžený dar modlitby." (KKc 2559). Modlitba je darom od Boha a dostať takýto úžasný dar si vyžaduje pokoru; pokorou zároveň vzniká naša túžba modliť sa. Sv. Terézia z Lisieux hovorí, že "modlitba je vzplanutím srdca; je jednoducho pohľadom, upretým na nebo; je výkrikom poznania a lásky; prijatím trápenia aj radosti". Aká nádherná analógia. Modlitba je pohľadom jedného zaľúbeného srdca do druhého zaľúbeného srdca. Ak v pokore uznáme, že ani nevieme ako sa máme modliť, nájdeme odpoveď opäť v múdrosti Cirkvi, ktorá nám ponúka rôzne možnosti a spôsoby modlitby:

Liturgia (sv. omša, ktorá je vrcholnou formou modlitby a Liturgia hodín), sviatosti, pobožnosti (posv. ruženec, Korunka k Božiemu milosrdenstvu, novény, atď), vnútorná modlitba v duchuLectio Divina (modlitba s Písmom) a mnoho ďalších. Deo Gratias (Bohu vďaka)!

Všetko toto vedie ku vzdávaniu vďaky, chvále, adorácii, sv. spovedi, úpenlivým prosbám, očisťovaniu a ak vytrváme (a ak to bude Božia vôľa) aj ku kontemplácii, pokoju a zjednoteniu s Ním. To všetko má však počiatok v tichosti. Je zaujímavé, že slová ´silent´ (tichý) a ´listen´ (počúvať) obsahujú v angličtine rovnaké písmená. Buďme teda pokojní, v tichosti počúvajme a konečne už "...uznajme, že On je Boh" (Ž 46,11).

 

Na záver ešte modlitba: "Utíš sa duša moja. Aby som mohol spočinúť v Tom, pre ktorého som bol stvorený. Na púšti, kde sa zdržiaval sám, v dôvernej blízkosti. Mám nádej, že raz v tichosti svojho srdca dokážem povedať: "...lebo som chorá od lásky! Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa" (Pies 2, 5-6).

Kiežby som aj ja žil a umieral pre takúto lásku, pre takúto dôvernú blízkosť, pre také ticho.

 

DISKUSIA k článku