_medium.jpeg

Biskup Konderla z Tulsy diskutuje o reakcii Cirkvi na transrodové hnutie

162
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Americká konferencia katolíckych biskupov (USCCB) vyjadruje vážne znepokojenie nad "Zákonom o rovnosti" (Equality Act), ktorý bol nedávno prijatý v Snemovni reprezentantov. Návrh zákona prehodnocuje zákon o občianskych právach tak, aby zahrňoval "sexuálnu orientáciu a rodovú identitu" ako chránené triedy. Tento návrh však neobsahuje výnimky z náboženskej slobody a mohol by potenciálne rozšíriť financovanie potratov. 

Predstavitelia piatich výborov biskupskej konferencie v spoločnom liste napísali Snemovni pred hlasovaním varovanie: "Zákon o rovnosti má pred diskrimináciou chrániť ľudí, ktorí zažívajú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu alebo rodový nesúlad. Namiesto toho však predstavuje vnucovanie nových a rozporuplných stanovísk týkajúcich sa "rodu". To zahŕňa odmietanie rozdielov medzi pohlaviami a falošné prezentovanie "rodu" ako výlučne sociálneho konštruktu."

Jedným zo signátorov listu je biskup David Konderla z Tulsy v Oklahome, predseda Podvýboru pre podporu a obranu manželstva USCCB. Biskup Konderla minulý týždeň hovoril s redakciou National Catholic Register o obavách USCCB týkajúcich sa Zákona o rovnosti, ako aj o cirkevnom učení v tejto oblasti a o tom, ako môžu veriaci tieto problémy riešiť.

Čo biskupom najviac prekáža na Zákone o rovnosti z pohľadu náboženskej slobody?

V prvom rade chceme povedať, že ako katolícki kresťania zabezpečujeme činnosť množstva charitatívnych organizácií, nemocníc, škôl a ďalších činností vo verejnom záujme. Nemáme testy viery. Nepýtame sa ľudí, akej sú denominácie, ani nič podobné. 

Slúžime tomu, kto príde, a robíme to kvôli našej katolíckej viere. Zákon o rovnosti sa však pokúša prinútiť veriacich ľudí porušovať svoje vlastné svedomie prijatím falošného pohľadu na ľudskú antropológiu skrz prijatie celej myšlienky transgenderizmu alebo LGBTQ. 

Napríklad v prípade adopčnej agentúry si oprávnene vyberáme, o kom si myslíme, že budú vhodnými rodičmi pre deti, a veríme, že dieťaťu je lepšie v rodine s otcom a matkou. A tento druh zákona by prinútil veriacich ľudí, aby to nemali dovolené. Bude diskriminovať ľudí viery tým, že ich bude nútiť opustiť svoje náboženské presvedčenie vo verejnom priestore.

Máme tiež samozrejme vážne obavy, že existuje túžba zo strany mnohých, ktorí podporujú tento návrh, rozšíriť dostupnosť potratov aj do katolíckych nemocníc. To znamená prinútiť lekárov a sestričky, ktorí z dôvodu výhrady svedomia nechcú vykonávať potraty, aby to napriek tomu urobili alebo v opačnom prípade stratili lekársku licenciu a svoje zamestnanie. Som si istý, že existujú ľudia, ktorí by uvítali príležitosť prinútiť katolícke nemocnice, aby financovali potraty alebo prišli o finančné prostriedky, ktoré by mohli slúžiť napríklad chudobným, a to je tiež hlboko znepokojujúce. 

Keď hovoríme o školách, rodičia môžu mať námietky, náboženské výhrady voči výučbe svojich detí o rodovej ideológii, ale tie budú ignorované a rodičia to budú nútení akceptovať. Dievčatá budú musieť v športe súťažiť s biologickými mužmi. Už sa to deje. 

Základné otázky slušnosti, veci, ktoré učíme naše deti, keď dosiahnu vhodný vek, budú odhodené stranou. Ide o presadzovanie pohľadu na ľudskú osobu, ktorý rozširuje chápanie toho, čo je pravdivé alebo skutočné. Inými slovami, chápanie alebo vnímanie svojho pohlavia alebo rodu nie je trvalou vlastnosťou danej osoby, nie ako rasa alebo dokonca etnická príslušnosť. Je to niečo prechodné. 

U niektorých ľudí je to niečo, čo sa s nimi tiahne po celý život, ale pre mnohých ľudí, mnohé deti, mnohí adolescenti zažívajú rodový nesúlad alebo príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia, keď sú mladí. Z toho však prirodzene vyrastú, keď prechádzajú dospievaním, tínedžerskými rokmi a potom do ranej dospelosti. 

Je potrebné rozlišovať medzi ľuďmi, našimi priateľmi, našimi rodinnými príslušníkmi, ktorí v skutočnosti trpia rodovým nesúladom alebo nežiaducimi pocitmi príťažlivosti k rovnakému pohlaviu alebo podobnými pocitmi. Je potrebné rozlišovať medzi týmito osobami, ktoré rozhodne chceme podporovať a pomáhať im, ako najlepšie dokážeme, a sociálnymi otázkami týkajúcich sa týchto osôb, čo súvisí s najlepším spôsobom, ako im pomôcť. A ľudia teraz presadzujú túto myšlienku transgenderizmu a túto myšlienku LGBTQ, pretože si myslia, že je to najlepší spôsob, ako im pomôcť, ale to nie je skutočné. Vnucujú im niečo, čo je falošné.

Čo učí Cirkev o biologickom pohlaví a sexuálnych rozdieloch?

Všeobecne platí, že cirkevné učenie o týchto otázkach proste hovorí, že samozrejme vystupujeme voči akejkoľvek nespravodlivej diskriminácii, nech už sa jedná o akýkoľvek dôvod diskriminácie, ale žiadať, aby muži a ženy boli mužmi a ženami, to nie je nespravodlivé. Spýtajte sa skupiny mužov, aby vymenovali súčasti maskulinity, tento zoznam sa môže líšiť od jedného muža k druhému. Môžu mať veľmi široké a odlišné zoznamy, ktoré obsahujú veľa rôznych vecí, ale všetci sú muži a to isté platí pre ženy.

Rozhodne sa staviame proti nespravodlivej diskriminácii, ale všetci ľudia sú stvorení ako muži a ženy. Naše pohlavie je pre nás darom od Boha a náš rod ide ruka v ruke s našim pohlavím. 

No a práve tu prichádza na rad premenlivosť. V minulosti rozhodne platilo, že to, čo kultúra považovala za mužské, bolo veľmi vymedzené a chlapci mohli robiť iba toto a teraz je to oveľa širšie. To isté platí aj pre dievčatá. Celé to však neznamená, že "chlapci môžu byť dievčatami". To k tomu nevedie a cudnosť je povolaním pre každého z nás. Požaduje sa to od každého z nás. Cudnosť je správne používanie našej sexuality. Naša sexualita je stvorená na účely manželstva. Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy na celý život a na účely vytvorenia rodiny. Všetky tieto veci sú správne a pravdivé a ľudia viery sú o nich veľmi hlboko presvedčení. A potom, keď prijmete zákony, ktoré nútia veriacich ľudí odložiť stranou to, v čo veria, svoje hlboko zakorenené presvedčenie, to vôbec nezjednocuje. To nepomôže spoločnosti alebo kultúre, nepomôže to ani ľuďom, ktorí bojujú s týmito problémami.

Aké sú pre verných katolíkov premyslené a citlivé spôsoby, ako reagovať na rastúcu spoločenskú vieru v transgenderizmus?

Myslím si, že všetci ľudia potrebujú a túžia po priateľstve, láske, intimite. To sú veci, ktoré všetci potrebujeme a po ktorých túžime, pretože sme ľudia, sme stvorení ako spoločenské bytosti. Mali by sme sa snažiť spriateliť s ľuďmi, s ktorými sa stretávame na našom pracovisku, v našich školách, v našich štvrtiach, v našich komunitách, a ktorí chcú vychádzať s ľuďmi. 

Niektorí ľudia majú napríklad na záležitosti sexuality iný názor ako my. O tom tu hovoríme. Samozrejme, že môžu mať odlišné názory, žijeme v slobodnej krajine, ale ich odlišné názory by nemali žiadať, aby sme sa my vzdali svojich názorov na tieto otázky. 

Chceme zachovať manželstvo. Myslíme si, že manželstvo je pre spoločnosť veľkým prínosom. Všímame si ten veľký prospech, ktorý prináša. Je to pôvodné ľudské spoločenstvo. Mohli by ste povedať, že je to prvá škola, prvé výchovné miesto pre vzájomné vzťahy osôb, ale manželstvo je podkopané, keď začneme čokoľvek nazývať manželstvom.

Myslím si, že ďalším krokom pre tých, ktorí presadzujú tieto veci, je polyamória. Takže uvidíte rozvíjanie sa príbehu, ktorý chce navrhnúť, aby sa manželstvom či zväzkom mohol nazývať nielen zväzok každého muža s mužom, alebo ženy so ženou, ale tiež každej skupina ľudí. Tieto veci sú škodlivé pre rodinu a pre inštitúciu manželstva.

Zákon o rovnosti je prioritou "č. 1" pre prezidenta Bidena, ktorý je pokrsteným Katolíkom a ktorý nazval transrodové práva "otázkou občianskych práv našej doby". Ako môžu biskupi vyriešiť zmätok, ktorý to spôsobuje Katolíkom v USA?

Pre nás ako katolíckych kresťanov je dôležité pamätať na to, že Ježiš nám dal v Cirkvi štruktúru a v tejto štruktúre sú biskupi oprávnenými učiteľmi. Prezident Biden sa hlási ku Katolíkom, no svojimi skutkami a agresívnou podporu vecí, ktoré sú v rozpore s katolíckou vierou, to zjavne nepotvrdzuje. To, čo hovorí a robí, nie je učenie Cirkvi a v mnohých prípadoch, nie vo všetkých - rozhodne podporuje veci, ktoré podporujeme aj my - ale v mnohých prípadoch to, čo propaguje, najmä pokiaľ ide o potraty, ide diametrálne proti postoju Cirkvi. A preto nemôže slúžiť ako vhodný vzor alebo príklad.

My máme starosť o každú dušu, každú osobu, ich vieru, život, budúcnosť. Dúfame, že budeme môcť poučiť každú osobu, ktorá sa vyhlasuje za Katolíka, a pomôcť im to lepšie pochopiť a pomôcť im žiť v katolíckej viere. Zároveň si však uvedomujeme, že je dnes potrebné, aby biskupi poukázali na to, keď prezident Biden predkladá veci, ktoré nie sú pravdivé pre katolícku vieru. Obzvlášť ešte preto, keď sa hlási ku Katolíkom. Inak môže dôjsť k spomínanému zmätku. 

Ďalšími ľuďmi, ktorých chceme osloviť a ktorých chceme sprevádzať a starať sa o nich, sú presne Katolíci a Katolíčky, mladí Katolíci, ktorí sami prežívajú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu alebo u ktorých dochádza k rodovému nesúladu, a ktorí napriek tomu vedia, že takí v skutočnosti nie sú. Je to niečo, čo zažívajú a napriek týmto pocitom sa snažia žiť cudný život. Aké by to bolo pre nich skľučujúce, keby si mysleli, že ich nikto nepodporuje, nikto sa nezaujíma o ich trápenie a preto rozhodne chceme, aby vedeli, že nám na tom záleží. Chválime a rešpektujeme ich za ich úsilie žiť vo viere, hoci sami zápasia s týmito problémami, nepoddávajú sa hnutiu LGBTQ ani falošným teóriám rodovej ideológie.

Vo svete, v ktorom teraz žijeme, s médiami, ktoré nie sú veľmi dôveryhodné, inými slovami, väčšina mediálnych správ, atď., ktoré sú veľmi zaujaté. A v tomto svete a so sociálnymi sieťami, ktoré sa na nás každodenne valia ... Je pre ľudí veľmi jednoduché nechať sa uniesť príbehmi, ktoré iní ľudia predkladajú z rôznych dôvodov a predstáv, ale ak by sme si spomenuli na príbeh v Evanjeliu, kde je Ježiš v lodi so svojimi učeníkmi ... Pribehnú k nemu: "Učiteľ, nedbáš že hynieme?" A on vstane, pohrozí víchru a utíši more a oni žasnú nad ním. V tom čase nevedeli, kým bol.

Takže, my vieme, o koho ide, preto ktokoľvek, kto si kedykoľvek nárokuje úrad prezidenta v našej krajine, by nemal spôsobiť, že stratíme zo zreteľa skutočnosť, že už máme svojho kráľa. Žijeme v jeho kráľovstve. Stará sa o nás a dohliada na nás a budeme musieť bojovať v bitkách, ktoré patria nášmu veku. Nemali by sme však nechať, aby tieto veci dostali v našom živote prednosť, pretože už vieme, čo je správne a pravdivé. On nám to zjavil a podľa toho budeme žiť svoje životy.

 

 

DISKUSIA k článku