52696039_1646759328802793_6425056292091461632_o-1024x576.jpg

V Európe sa schyľuje k "pro-life revolúcii"

414
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Čoby kameňom dohodil od Salzburgskej univerzity sa na Erzabt-Klotz-Straße 9 nachádza Casa  Antonio Pizzeria. Tam som sa jedného krásneho dňa stretol s 26-ročnou Manuelou Steinerovou. Okolo nízkych stolov stála hŕstka moderne odetých mužov a žien, chlipkajúcich biele víno a hneď vedľa hltali študenti veľké kusy pizze, pričom nespúšťali oči z tabletov, vratko umiestnených na dlažobných kockách. Pomedzi biele múry Hohensalzburgskej pevnosti, týčiacej sa vysoko nad mestom sa preháňal mierny vánok. Pevnosť, ktorá je aj v súčasnosti oporným bodom mesta, sa nad ním týči už od roku 1077. Obyvatelia hrdo informujú návštevníkov, že ide o jedinú pevnosť v Európe, ktorá nebola nikdy dobytá - ani počas Nemeckej roľníckej vojny v roku 1525, ani počas 30-ročnej vojny o celé storočie neskôr.

Manuela pracuje pre rakúsku pro-life organizáciu Youth for Life (Mládež za život), ktorá vznikla v roku 1989 po tom, čo sa v Európe začal premietať hrôzu vzbudzujúci film Bernarda Nathansona The Silent Scream (Tichý výkrik) o reálnom priebehu potratu. Potrat ´dorazil´ do Rakúska 1. januára 1975 a môže sa uskutočňovať do 12. týždňa gravidity na požiadanie a až do narodenia na základe hmlisto definovaného dôvodu ´ohrozenia zdravia matky´ alebo ak má dieťa ´neliečiteľný problém´ (v súčasnosti končí v Rakúsku potratom štvrtina tehotenstiev). Ako reakciu na tento stav usporiadali pro-life Rakúšania tiché pochody v Linzi, Salzburgu a vo Viedni. Aj ja som sa zúčastnil jedného takého tichého pochodu v Európe a môžem povedať, že jeho symbolizmus je silnou pripomienkou zavraždených bábätiek, ktoré nevedia kričať a brániť sa. Manuela mi povedala, že rakúski pro-liferi predpokladajú, že potraty čoskoro skončia. Včas si uvedomili, že musia eskalovať svoj aktivizmus, a práve tieto pochody sa stávajú symbolom ich otvoreného odporu, ako aj upozornením pre všetkých spoluobčanov, že nie všetci Rakúšania sa skláňajú pred kultúrou smrti. Okrem pochodu organizuje Youth for Life každoročné pro-life turné, počas ktorého vysvetľujú ľuďom pravdu o potrate, poskytujú médiám interview a prezentácie, rozdávajú letáky a poriadajú tzv. info-stoly. Médiá o týchto aktivitách často informujú v európskej tlači. Minulý rok sa pochodu zúčastnilo asi 140 účastníkov; tento rok ich vo svojom International Pro-Life Tour for a Europe without Abortion, ktorého mottom je "Urobme z potratu históriu", očakávajú viac. "Nie je to jednoduché", pripúšťa Steinerová, "no nemôžeme len sedieť doma vo vedomí, každý rok je pri potrate zabitých množstvo detí."

Najúspešnejšou aktivitou Youth for Life je získanie prístupu do škôl, kde majú dvojhodinové prezentácie o realite potratu na hodinách náboženstva a biológie. Spíkri vysvetľujú kedy začína život, aké zákony o potratoch má Rakúsko, potenciálne komplikácie, zapríčinené potratom a ukazujú študentom ako prebieha potrat. Keď študenti vidia, ako drobučkému nenarodenému bábätku vpichne potratár injekciu s jedom, ako mu rozdrví hlavičku, dotrhá telíčko a po častiach ho vyťahuje z maternice, hovorí Steinerová, že v miestnosti vždy zostane absolútne ticho a všetci šokovane hľadia. Väčšina ľudí totiž vôbec nevie, aký desivý je potrat a keď sa dozvedia o ňom pravdu, dodatočne ich obleje hrôza. Prieskumy po prezentácii dokazujú, že zhruba u 80% študentov dochádza k zmene názoru a 60% sa začne stavať proti potratom. Práve toto je rozhodujúce - mladí ľudia hovoria iným mladým ľuďom čo spôsobuje potrat tým najmladším.

K práci organizácie Youth for Life sa pripojila nová ´ProLife Europe´, ktorú Manuela založila 24. marca 2020 v Linzi a zároveň sa stala aj jej predsedníčkou. Jej úlohou má byť vybaviť, vyškoliť a zaktivizovať študentské skupiny po celom kontinente. Na rozdiel od Kanady a USA, kde sú pro-life skupiny súčasťou univerzitných kampusov, európske kampusy takéto skupiny nemajú. ProLife Europe si stanovila za cieľ zmeniť to a začala s troma skupinami v Nemecku, s deviatimi v Rakúsku a s tromi aktívnymi koordinátormi. K nemeckému koordinátorovi a k Manuele, pracujúcej ako predsedníčka a rakúska reprezentantka, sa ako medzinárodná koordinátorka pridala Bethany Jansenová, Američanka z Oregonu, ktorá pôvodne pracovala pre Students for Life of America. S Manuelou sme prechádzali cez kampus University of Salzburg; zastavila sa pri študentoch, ponúkla im pro-life literatúru a spýtala sa ich, či by sa nechceli pripojiť k ich pro-life skupinám; Bethany sa zatiaľ kontaktovala so študentami v Dánsku (istá dánska novinárka mi na otázku, či u nich minulý rok pôsobili nejaké aktívne pro-life skupiny odvetila, že nevie o žiadnych). Ide o rozhodujúcu bitku, no dievčatá z ProLife Europe sú zapálené pre vec, vedia čo chcú a nechýba im entuziazmus.

Existuje pochopiteľne aj veľa problémov. Závažnou rakúskou iniciatívou v tomto smere je petícia za Fairändern, čo zhruba znamená "férová zmena". Pro-liferi požadujú, aby vláda medzi ostatnými politickými zmenami ponúkla viac poradenstva v oblasti potratov, aby zverejňovala oficiálne potratové štatistiky a aby poskytovala lepšiu podporu ľuďom s postihnutím. Rakúska vláda však na petíciu zatiaľ nereagovala, práve naopak, naliehavo žiada o reakciu propotratovú Amnesty International a International Planned Parenthood, čo je presne to isté, ako keby ste požiadali vlka o jeho názor na vegánstvo. Manuela mi povedala, že jednou z najväčších ťažkostí, ktorej čelia pro-liferi v Nemecku a v Rakúsku je skutočnosť, že síce takmer každý súhlasí s tým, že nenarodené bábätko je človek, no stále sú presvedčení, že matka by mala mať možnosť rozhodnúť, či tento človek v jej lone bude žiť alebo či zomrie. Ide o rovnaký druh eugenického zmýšľania, ktoré sa vplížilo do iných krajín - zistila som to aj pri prezentácii v Holandsku - a je prítomné aj u nás. 

Suma sumárum - koordinátori ProLife Europe prekonávajú pri odštartovaní tohto študentského hnutia ťažké prekážky; so študentmi totiž môžu hovoriť len raz za čas. Odlišné regióny majú odlišné problémy - Manuela poznamenáva, že Východné Nemecko má vďaka dlhoročnej skúsenosti s komunistami pevne zakotvený názor na potrat, ale podnikajú sa kroky na sprístupnenie pro-life názoru pre všetkých. Rakúska Youth for Life je napríklad výlučne katolíckou organizáciou, zatiaľ čo ProLife Europe je organizáciou svetskou a usiluje sa tak pritiahnuť všetkých tých, čo rešpektujú základné ľudské práva vo všetkých aspektoch života. Ich práca len začala no pod ich vedením sa za menej ako mesiac už vytvorili väzby medzi pro-life skupinami po celom kontinente a celá infraštruktúra odporu si pomaly ale isto nachádza svoje miesto.

Rakúsko má, podobne ako každá krajina na svete, svoje dobré aj zlé stránky, ktoré či už v minulosti alebo v súčasnosti bojujú o prvenstvo. V každej ére sa vyskytne obrovské zlo, ale aj ľudia, ktorí sa rozhodnú proti nemu postaviť. Niekedy také zlo exploduje do obludných rozmerov vojny a holocaustu, inokedy skĺzne do národného povedomia, maskujúceho sa lichotivou rétorikou na tému osobného rozhodnutia a slobody jednotlivca. Ohavnosť a brutalita takéhoto konania je na jednej strane priehľadná, očividná a hlučná, no na druhej strane dokáže v desivej tichosti zahasiť plamienok krehkého života malého bábätka v matkinom lone. Zatiaľ čo si ľudia na slnkom zaliatych terasách popíjajú svoje drinky a bezstarostne prežívajú svoje životy, život malinkých bábätiek sa skončí tak rýchlo, že nezačujete ani ich šepot. Aktivisti ProLife Europe sa rozhodli a pevne zaujali svoje stanovisko. Som presvedčený a dúfam, že ich príklad budú nasledovať mnohí ďalší.

 

DISKUSIA k článku