shutterstock_1293028588-620x329.jpg

Sexuálna revolúcia ešte len začína - Crisis Magazine

283
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

V rozruchu okolo krízy zneužívania sa len ťažko hľadá zmysel paródie na tento nový svet, tvorený "pokrokovými hodnotami". Ani nedávna správa McCarricka ho neobjasnila. Jasnejší obraz vykresľuje širší pohľad na kultúrne hnutia v 60-tych rokoch. Problém začal protikultúrnou revolúciou v sexuálnej neviazanosti, na čele ktorej stáli vplyvné ´osobnosti´, ako Alfred Kinsey a Michel Foucault, obhajujúci, že čokoľvek, dokonca aj pedofília, je formou oslobodenia. S týmito postojmi sa stotožnili aj mnohí v Cirkvi. Cirkevná hierarchia váhala, či tieto veci kontrolovať a zasahovať do nich, pretože nová kultúra vnímala morálku ako výsostne osobnú záležitosť a oni sa obávali, aby nevyzerali ako "homofóbi". Táto pohroma je pochopiteľne rozšírená vo svetskej spoločnosti, oni sa však s ňou nenaučili existovať. Michel Foucault je stále najvplyvnejším vedcom v tejto oblasti v celej akademickej obci aj napriek obhajobe pedofílie. Padlo mu za obeť množstvo inštitúcií. Najväčšou chybou Cirkvi bolo, že nechala do svojho vnútra preniknúť svetskú spoločenskú gender teóriu. Takto začali do vnútra Cirkvi prenikať svetské myšlienky.  

Problém začal s radikálmi Novej ľavice. Prominentní intelektuáli, ako Kinsey a Faucault argumentovali tým, že pederastia (pohlavný pud muža k dospievajúcemu chlapcovi) je formou oslobodenia a že zákony proti nej sú nespravodlivé. Kinsey založil vedný odbor sexuálnych štúdií a na základe "údajov" od jedného pedofila, ktorý znásilnil stovky detí, tvrdil, že deti majú pohlavný pud už od veku 2 mesiacov. Foucault bol hlavným zástancom petície za to, aby sa sexuálny vzťah medzi dospelým človekom a dieťaťom do 15 rokov prestal považovať za trestný čin. Argumentoval tým, že je utláčateľské predpokladať, že by dieťa nevedelo dať k niečomu takému súhlas, "tvrdenie, že dieťa nie je schopné vysvetliť čo sa deje a že nedokáže niečo také zodpovedne odsúhlasiť, je ich dvojnásobným netolerantným a neakceptovateľným zneužitím." Ba čo viac trval na tom, že pohlavný styk s dieťaťom je v skutočnosti veľkým dobrom. Foucault spolu so Sartrom a väčšinou francúzskej ľavicovej inteligencie zdôrazňoval, že pohlavný styk s maloletými deťmi je istou formou telesného oslobodenia. Zákon a trest je podľa neho vo všeobecnosti len nespravodlivým utláčaním. Je až neuveriteľné, akí majú títo muži vplyv. Podľa štúdie Výboru španielského národného prieskumu je Foucault najčastejšie citovaným autorom v akademickom prostredí. Kinsey sa oslavuje ako otec sexuálnej revolúcie a inštitút prieskumu hrdo nesie jeho meno a šíri jeho názory na Indiana University. Obaja sú súčasťou širšieho intelektuálneho hnutia - od Rousseaua, cez Schopenhauera, Freuda, Marxa až k Nietzschemu. Parodovanie toľkej sexuálnej neviazanosti začalo s progresívcami počas protikultúrnej revolúcie. Kinseyho "údaje" boli príčinou rozhodujúcich zmien v zákone, súvisiacich so sankciami voči množstvu sexuálne motivovaných trestných činov, ktoré sa v tomto zákone zredukovali alebo celkom eliminovali, a to najmä z Model Penal Code (modelový trestný zákonník). V nedávnom článku Der Spiegel pripúšťa, že "práve v tzv. pokrokových kruhoch začína erotizácia detstva a postupné znižovanie hraníc rozličných tabu." Vo všeobecnosti sa k tomuto svetská spoločnosť stavia záporne, no niektorí pripúšťajú, že problémy začínajú s týmito "pokrokovými". 

Tieto myšlienky prenikali do Cirkvi ešte v rokoch pred sexuálnou revolúciou; závažné obrysy totiž začínali získavať už začiatkom 20. storočia. Podľa výpovedí psychológa W. R. Coulsona povzbudzovala humanistická psychológia rehoľníkov k oslobodeniu seba samých tým, že vyjadria svoje túžby, aj keby išlo o túžby, súvisiace s deťmi. Pápež Benedikt XVI napísal, že semináre sa stali uvoľnenejšími a sformovali sa v nich homosexuálne kliky. Homosexuálni kňazi vyhlasovali: "Aj napriek svojim sľubom by som mal dokázať vyjadriť svoju sexualitu." Štatistiky jasne naznačujú, že práve toto bola tá prevratná udalosť, ktorá podľa John Jay Report (Správa Johna Jaya; Americká konferencia katolíkov si v roku 2004 objednala na VŠ trestného práva Johna Jaya vypracovanie Správy o podstate a rozsahu problému sexuálneho zneužívania maloletých katolíckymi kňazmi a diakonmi v Spojených štátoch; pozn. prekl.) spustila nepredstaviteľné zneužívanie. Hoci zneužívanie bolo vždy problémom, jeho výskyt sa v 50-tych až 70-tych rokoch niekoľkonásobne zvýšil; koncom 70-tych rokov kulminoval a potom postupne opadal na ´predrevolučnú´ úroveň. Najviac prípadov sa týkalo postpubertálnych chlapcov. Spomínané pokrokové ideály viedli k väčšiemu morálnemu subjektivizmu, podľa ktorého jednotlivci môžu slobodne konať ako chcú, bez strachu z trestného stíhania. Namiesto spravodlivých represií sa Cirkev tejto situácii laxne prispôsobila a previnila sa tým, že dovolila, aby do nej prenikli názory a myšlienky pokrokovej ľavice. Žijeme v jednej spoločnosti a je prirodzené, že keď sa raz otvoria dvere, pokušenie striehne na každého. Mnohí konzervatívci nemajú dostatočnú disciplínu na to, aby odolali novým pokušeniam, ktoré sú všade okolo nich. Niektoré z protikultúrnych názorov a myšlienok ovplyvňujú aj netradičných konzervatívcov. Najznámejším prípadom je možno otec Marcial Maciel, ktorý sa zjavne stotožnil so sexuálnou morálkou novej ľavice a pod pláštikom ortodoxie si založil vlastný hárem ako pohanský náčelník. Toto určite nie je katolícka tradícia. 

Keď po nakazení AIDS-om Foucaulta upozornili, že nemal prevádzkovať nechránený sex, ostro odvetil: "Zomrieť pre lásku mladých chlapcov bude nádherné." Vzhľadom na subkultúru voľného sexu, ktorému sa najviac darilo vo verejných kúpeľoch San Francisca, nebol Foucault určite jediný, ktorý sa oddával pederastii. Jeho autorita ako top profesora filozofie mu určite pomáhala podviesť mnohých mladých chlapcov najmä preto, lebo akademici mali v modernej spoločnosti u nich oveľa väčšiu autoritu, než kňazi. Marshall Kirk a Hunter Madsen vo svojej knihe After the Ball: How America Will Conquer Its Fear and Hatred of Gays in the ’90s (Zábava skončila: ako Amerika premohla strach a nenávisť voči gayom v 90-tych rokoch) obhajujú dvorenie starších homosexuálov mladučkým chlapcom, aby v nich údajne sformovali vzťah otca a syna, ktorý sa završuje sexom. Jeffrey Epstein sa intenzívne angažoval v detskej prostitúcii, zatiaľ čo finančné a filantropické spoločnosti ´pozerali opačným smerom´. V pokrokových médiách sa deti ospevujú ako sexuálne objekty, ako napríklad Desmond, 11-ročný "drag queen". Der Spiegel opisuje voľnočasové centrum v Berlíne, ktoré vedie psychologický odbor Free University of Berlin, a kde veselo bujnie sexuálne zneužívanie. Prostredie je natoľko laxné, že deti sa už rutinne zúčastňujú sexuálneho styku s tamojšími pracovníkmi, či dokonca so svojimi rodičmi. Súčasný člen Európskeho parlamentu, Daniel Cohn-Bendit, sa vo svojich memoároch rozplýva nad sexuálnymi ´stretnutiami´ s deťmi. Nie je jediným gréckym politikom, ktorý to robí. V Nemecku úrady nedávno odhalili online pedofilnú sieť, ktorá má podľa všetkého 30 tisíc užívateľov-páchateľov a stovky obetí. Sir Jimmy Savile, známa britská rozhlasová osobnosť a filantrop zrejme zneužíval stovky obetí. Operácia Gargamel, ktorá začala v Belgicku, vyšetruje zneužívanie detí vo viac ako 44 krajinách. Mnohé zneužívania medzi duchovenstvom vznikli práve na základe prepojenia na svetské zdroje zneužívania. 

Podobné problémy vznikajú aj v iných náboženstvách. Jeden z hlavných guru hare krišnu Kirtanananda Swami bol obvinený z vydierania a priekupníctva a súd ho uznal za vinného v prípadoch sexuálneho zneužívania maloletých. Bol obvinený aj z trestného činu napomáhania pri vražde dvoch svojich žiakov, ktorí hrozili, že prezradia jeho praktiky sexuálneho zneužívania. Mnohí majstri zen, vrátane Eido Roshiho a Gempo Roshiho, odpadli pre sexuálne zneužívanie od svojej viery. Ukázalo sa, že aj Bikram Yoga bol len divný starý guru, ktorý zaľúbene sledoval západniarske ženy, potiace sa v spodnej bielizni, pričom niektoré z nich aj sexuálne zneužil. Mnohí tibetskí lámovia boli obvinení zo sexuálnych škandálov. Egyptská pohanská skupina, Kidwelly sex cult, zneužívala deti celé desaťročia. Prieskumom sa zistilo, že väčšina cirkví v USA, ktorých sa bezprostredne týka obvinenie zo zneužívania detí, je protestantských. Zo 6.700 obvinení zo sexuálneho zneužívania v rámci Katolíckej cirkvi USA počas 50 rokov boli asi z jednej tretiny obvinení kňazi. Podľa British Parliamentary Report má jedno mesto Rotherham, v ktorom pôsobil jeden gang, na svedomí až 1.400 obetí v priebehu 10 rokov, čo predstavuje trojnásobok obvinení proti celému katolíckemu kňazstvu USA počas porovnateľného obdobia. Počet obetí súčasných gangov sa odhaduje na 20.000 za rok, čo je viac ako trojnásobok potvrdených obetí v rámci Cirkvi v Amerike v priebehu 50 rokov.  

Vo svetských inštitúciách nie je situácia o nič lepšia. Education Weekly cituje profesora z vládneho úradu pre vzdelávanie a výchovu: "Fyzické zneužívanie študentov na školách viac ako 100 násobne prevyšuje zneužívanie kňazmi." Existuje množstvo prípadov dokázaného sexuálneho zneužívania vychovávateľmi, ktoré nikto neohlásil polícii a vzdelávacie departmenty len pomaly zavádzajú základné protiopatrenia, napríklad kontrolu životopisných údajov uchádzačov o toto zamestnanie. Organizácia The Boy Scouts of America je zaplavená 90-timi tisíckami obvinení, čo 15-krát prevyšuje obvinenia voči Cirkvi. Najviac obvinení prišlo v 60-tych, 70-tych a 80-tych rokoch. Armáda USA odhaduje, že každý rok dôjde v ich radoch k 10 tisíckam sexuálnych útokov na mužov a k rovnakému počtu sexuálnych útokov na ženy. Hoci hrubý štatistický odhad znejasňuje povahu tohto problému mimo Cirkvi, je viac než isté, že tento problém sa netýka iba Cirkvi. Na závažnejší problém nepochybne poukazuje štatistická evidencia zo škôl. Cirkev je ochotná kritizovať aj vlastné rady a podniknúť opatrenia, aj keď to bude pomalšie, ako by malo byť. Náš morálny kódex od nás vyžaduje kontrolovať sa a preberať za svoje činy zodpovednosť. V ostatných inštitúciách to však vôbec nie je samozrejmosťou. Okrem svetlej výnimky niekoľkých izolovaných mediálnych prejavov svetská spoločnosť túto skutočnosť absolútne popiera. Svetský výchovný a vzdelávací systém by si mal tiež objednať niečo také, ako bola John Jay Report. Aj napriek tomu, že všetci vedia o sexuálnych aktivitách vo vyššie spomenutom ´centre voľného času´ v Berlíne, nikto nikoho nezažaloval, ba nikto neprišiel ani o prácu.  

Foucault si stále udržuje medzi liberálnou inteligenciou pozíciu takmer modly a Kinsey Institute odmietol vydať záznamy zo svojich výskumných metód ohľadne detskej sexuality. Z týchto pokrokových násilníckych zneužívateľov sa stali prominenti a práve toto priviedlo jednu z obetí zneužívania k vyjadreniu v Cicero Magazine. "Pre mňa je ich popieranie v skutočnosti horšie ako útok samotný ... Pokrokoví sa rozhodli, že nám nič neposkytnú - ani pravdu, ani pokoru." Svetská spoločnosť je na úpadku. Aktívne sexuálne zneužívanie existuje pochopiteľne aj v mnohých iných oblastiach, ktoré sme tu nespomínali. Hoci sa problém zďaleka nevzťahuje iba na Cirkev, existuje veľká snaha konfrontovať s ním najmä ju. Spomínané čísla však objasňujú aspoň to, že Cirkev má pred svetskou spoločnosťou náskok v snahe zbaviť sa tohto zhubného symptómu sexuálnej revolúcie.

 

DISKUSIA k článku