Slováci sú spomedzi občanov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) najviac náchylní veriť konšpiračným teóriám, ktoré sa týkajú pandémie koronavírusu či vakcín. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu slovenskej neziskovej organizácie GLOBSEC, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. Prieskum o koronavíruse dal realizovať aj Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied.
Takmer 40 percent respondentov zo Slovenska podľa prieskumu Globsecu verí tomu, že ochorenie Covid-19 neexistuje a že je iba nástrojom na manipulovanie spoločnosti. Proti novému koronavírusu SARS-CoV-2 by sa dalo zaočkovať len 36 percent Slovákov.
Ochota zaočkovať sa však stúpa medzi tými Slovákmi, ktorí majú dôveru v štátne inštitúcie, a to až na 57 percent opýtaných. „Toto zistenie ukazuje, aké dôležité je dobré vládnutie, ako i dôvera medzi verejnosťou a vládnymi autoritami, najmä v čase krízy,“ povedala analytička GLOBSECu a spoluautorka prieskumu Miroslava Sawiris. Štátni predstavitelia by sa podľa nej mali počas pandémie zamerať najmä na komunikáciu s verejnosťou v snahe zvýšiť svoju dôveryhodnosť.
Prieskum sa zameral aj na postoj občanov k demokracii. Až 90 percent Slovákov považuje demokraciu za správny systém pre Slovensko, váhavejší sú však pri termíne liberálna demokracia.
Takmer polovica Slovákov verí, že liberalizmus a zmýšľanie tzv. západného sveta prinášajú „dekadentný“ spôsob života, ktorý „ohrozuje naše hodnoty a identitu“, píše sa ďalej v správe. Takéto tvrdenia „podmývajú základné demokratické hodnoty a často bývajú zneužívané politickými hráčmi v regióne,“ aj strednej Európy, myslí si analytička a spoluautorka prieskumu Katarína Klingová.
Rusko, Čína a NATO
Členstvo Slovenska v NATO podporuje zhruba 61 percent opýtaných Slovákov. V porovnaní s rokom 2017 je to nárast o 18 percent. Približne 56 percent z týchto respondentov je však zároveň toho názoru, že Aliancia schválne provokuje Moskvu tým, že stavia vojenské základne v okolí ruských hraníc. Až 78 percent opýtaných Slovákov považuje Rusko za svojho „mocného slovanského brata,“ približuje analytik organizácie Daniel Milo. Proruská náklonnosť sa okrem respondentov zo Slovenska najviac prejavila u občanov Bulharska, Srbska a Čiernej Hory.
Za bezpečnostnú hrozbu považuje Rusko a Čínu len pätina opýtaných Slovákov. Argumentujú najmä tým, že Slovensko je príliš malá krajina na to, aby sa o jej dianie Moskva a Peking zaujímali. „To je nebezpečný prístup, ktorý je úplne v rozpore so zisteniami tajných služieb v mnohých krajinách regiónu,“ ozrejmuje analytička GLOBSECu a spoluautorka prieskumu Dominika Hajdu.
Prieskumu verejnej mienky s názvom GLOBSEC Trendy 2020: stredná Európa, východná Európa a západný Balkán v časoch pandémie sa zúčastnilo najmenej 1000 respondentov z deviatich krajín tohto regiónu. Konkrétne ide o Bulharsko, Česko, Čiernu Horu, Maďarsko, Poľsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Srbsko a Rumunsko. Vykonaný bol na prelome septembra a októbra tohto roka.
Prieskum SAV o koronavíruse
Takmer polovica obyvateľov SR verí, že koronavírus bol pravdepodobne vyrobený v laboratóriu. S výrokom, že hlásenia o počtoch mŕtvych na tento vírus sú umelo nadhodnocované, súhlasí 38,6 percenta ľudí. Vyplýva to z prieskumu Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19 (HODYSE 2020) Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Vo výskume mali ľudia vyjadriť svoj postoj k siedmim konšpiračným výrokom o súčasnej epidémii. Takmer tretina respondentov (32,2 percenta) súhlasila s názorom, že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie. O niečo viac ako pätina respondentov (21,9 percenta) sa stotožnila s výrokom, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie ľudí.
Najmenej respondentov (iba 7,5 percenta) súhlasilo, že príznaky ochorenia na koronavírus sú v skutočnosti len dôsledkami vplyvu žiarenia z 5G sietí. Pomerne málo respondentov (15,2 percenta) tiež súhlasilo s výrokom, že nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus existuje.
Nesúhlas s korona-konšpiráciami narastá so stúpajúcim vzdelaním
O trochu viac súhlasia s koronavírusovými konšpiráciami podľa výskumu ženy ako muži a, naopak, o niečo málo menej mladší respondenti do veku 39 rokov. Nesúhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá podľa SAV so stúpajúcim vzdelaním. Výrazne menej s takýmito konšpiráciami súhlasia respondenti v Bratislave a Košiciach.
„Respondenti, ktorí viac súhlasia s koronavírusovými konšpiráciami, sa zároveň označujú za menej šťastných, sú menej spokojní so svojím životom, menej dôverujú iným ľuďom, ako i inštitúciám, myslia si, že majú len malú šancu slobodne sa rozhodovať a usmerňovať svoj život a častejšie uvádzajú, že vo svojej domácnosti po zrátaní všetkých príjmov len ťažko vychádzajú s rozpočtom,“ uviedla Tináková. Zároveň sa však cítia byť menej ohrození aktuálnou epidémiou koronavírusu.
Súhlas s konšpiráciami o koronavíruse tiež súvisí s nižšou mierou deklarovaného dodržiavania protipandemických opatrení. Respondenti súhlasiaci s konšpiráciami tiež deklarujú nižšiu ochotu dať sa zaočkovať proti koronavírusu a sú tiež proti či už povinnému, alebo dobrovoľnému očkovaniu na iné choroby.
V politickej oblasti sa respondenti, ktorí viac súhlasia s konšpiráciami, zaraďujú viac konzervatívne ako liberálne, viac oceňujú vládu silného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom a voľbami a zároveň hodnotia horšie demokratický politický systém. Ku konšpiráciám sa viac prikláňajú voliči súčasnej opozície (a tiež nevoliči), ako voliči vládnych strán.
Súhlas s konšpiráciami o koronavíruse podľa SAV tiež výrazne súvisí s príklonom k všeobecnejším konšpiráciám, ako je napríklad presvedčenie, že väčšina nášho života je ovládaná sprisahaniami z tajných miest.
Výskum realizovala agentúra Focus od 3. do 10. novembra na vzorke 1021 respondentov. Je reprezentatívny pre populáciu Slovenska vo veku nad 18 rokov.