32113-10.jpg

Krv nevinného volá do neba o pomstu

147
Kultúra života

Anna Záborská so svojím návrhom zákona o potratoch opäť rozvlnila hladinu politického rybníka v našej republike. Teda nie je to žiadne ohromujúce vlnobitie. Záborská neprináša žiadne drakonické opatrenia, ani drastické, radikálne a plošné zákazy, ktoré by zvrhlú prax zabíjania nenarodených odsúdili, zakázali a páchateľov trestali tak, ako vrahov. Hoci, aspoň podľa kvičania liberálov to tak vyzerá.

Ale Záborská len požaduje druhý lekársky posudok v prípadoch potratu kvôli genetickému poškodeniu plodu, žiada viac informovať a predĺžiť lehotu pre rozhodnutie plus zakazuje reklamu na potraty. V zásade je to len ďalší zo série návrhov miernych a neškodných úprav, ktoré potratový zákon, tak ako už roky platí, nijako zásadnejšie nemenia. Záborská, rovnako ako celá plejáda ostatných predkladateľov takýchto zákonov, v princípe ani zakázať potraty nenavrhujú. Nevedno či nechcú, alebo to hrajú na „umenie možného,“ ale každý z takýchto návrhov vždy obsahuje niečo, čo tie potraty ako možnosť ponechá.

Argumentov je dosť, potratová turistika, nesystémové riešenie, poľská cesta nie je pre nás, alebo „to je Kotlebov zákon“. Zásadný návrh na plošný zákaz bez výnimiek si nikto netrúfne predložiť. Ani Poliaci takí nemajú. Ľud, z ktorého, podľa dnes vládnuceho konceptu pochádza politická moc, sa momentálne zaujíma ako Sagan dopadne na Tour, koronu a či zostanú otvorené krčmy.

Liberálni komsomolci ale cítia, že sú pri sile a preto spustili kanonádu. Ten kto najviac kričí, ten má najviac pravdy. TA3 celý deň opakovala rozhovor s nejakou bojovníčkou za  „právo na voľbu“, v ktorom sa opakovali stále tie isté argumenty. Treba riešiť dôležitejšie hospodárske otázky a nie potraty, ženy nechávajú svoje deti usmrtiť, pretože ich nedokážu uživiť, lebo nemajú kde bývať, nemajú zamestnanie, opustili ich súložníci, prípadne sa nedokážu dostať zadarmo k antikoncepcii.

Cigániková z SaS sa vytasila vskutku liberálnym riešením. Treba sprístupniť tabletku, čo vyvoláva potrat doma, potom sa počet potratov, ktorý sa vykonáva v nemocniciach, zníži, a všetci budú spokojní. Veď ani liberáli potraty nechcú, ale skúste im na ne siahnuť. Cigániková, v duchu liberálom vlastného nominalizmu, len nadviazala na premenovanie nenarodeného človeka na zhluk buniek, zygotu, časť ženinho tela a niečo ako nádor, ktorý je možné odstrániť. Mimochodom, prečo tí čo, nemajú zamestnanie, nemajú kde bývať a tie deti si nemôžu „dovoliť“, nevyskúšajú napríklad nesúložiť? Tipol by som si, že by tým riziko neželaného tehotenstva dosť znížili.

Celý tento spor sa vedie zo zúfalo zlých pozícií. Usmrtenie nevinného a neodsúdeného človeka je vražda. Náš zákon neumožňuje usmrtiť ani vinného a odsúdeného. Ľudský život sa považuje za najvyššiu hodnotu a liberáli upierajú právo potrestať usvedčeného a odsúdeného zločinca, hoci by to bol masový vrah, smrťou. Ba ľudský život sa považuje za hodný ochrany aj pred narodením. Ale počaté dieťa je možné usmrtiť. Beztrestne. U nás do 12 týždňov, v špeciálnych prípadoch až do 24.

Z toho plynie, že počatý plod, do 12, v špeciálnych prípadoch do 24 týždňa, nie je pred naším zákonom človek. V iných krajinách nie je človekom ešte dlhšie. V niektorých krajinách bolo a je možné zabiť dieťa plne vyvinuté, v deviatom mesiaci, len nesmie úplne opustiť maternicu, takže keď vyjde hlava, pretnú miechu, prebodnú ju hrubou ihlou a vysajú mozog. V čom je rozdiel? Kde je rozdiel? Kde sa vlastne zhluk buniek, bezcenný a nádoru podobný zrazu stane ochrany hodným ľudským tvorom?

A prečo potom lekári investujú toľko námahy do toho, aby sa naučili prenatálne liečiť a udržať pri živote bezcenné zhluky buniek, na ktoré má Cigániková hrsť piluliek, ktoré nás ich dokážu potichu a nenápadne zbaviť. Ktovie, či aj Beňová, ktorá dojemne lobuje medzi europoslancami za záchranu potratov, považuje svoje dieťa bezcenný zhluk buniek?

Podľa dnes vládnucej doktríny, na všetko potrebujeme odborníkov. Takže aj čas, kedy sa plod z nečloveka, súčasti matkinho tela, s ktorou ona môže zaobchádzať podľa ľubovôle, mení v človeka, potom musia určiť odborníci. Ale akí? Vari lekári? Biológovia? Neurológovia? Aká veda vychováva špecialistov, ktorí sú schopní povedať, čo je to človek?

Dnešnému intelektuálnemu enviromentu dominujú empirické vedy. Tie majú ambíciu zmerať, zvážiť, opísať všetko čo spadá do predmetu ich výskumu. Veda má predmet materiálny a formálny. Biológia ma za materiálny predmet človeka a jej formálny predmet je človek, nakoľko je to živý organizmus. Ale je človek len živý organizmus? Aj ten zhluk buniek, ktorý je legálne možné potratom zahubiť, je nejaký živý organizmus.

Cítime, že človek je niečo viac. Že myslí, má pocity, nálady, vie tvoriť, maľuje, píše básne a sníva. Živočích rozumový, hovorili scholastici. Kde sa to v ňom berie? Tu biológia končí. A hoci sa pokúša vysvetliť myslenie biochemickými funkciami mozgu, sama si uvedomuje, že to nejde, že hmotným nemožno vysvetliť nehmotné. Preto sú všetky tieto pokusy určiť hranicu medzi človekom a nečlovekom meraním činnosti jeho nervovej sústavy odsúdené k nezdaru. Vždy možno pozorovaciu metódu a prístroj vylepšiť a to, čo sme včera mali za zhluk buniek, bez prejavov neurologickej činnosti je dnes zložitým organizmom s plno rozvinutým neurálnym systémom, ktorý sme včera nevideli, ale dnes ho vieme skúmať.

Empirické vedy už z princípu a definície limitujú rozsah svojho predmetu na to, čo sa dá zmerať, zvážiť a ohmatať. Nedokážu a ani nechcú skúmať, či nejaké súcno náhodou nemá aj nemateriálnu, nefyzickú, teda metafyzickú zložku a či táto zložka náhodou nie je pre poznanie tohto súcna, ako celku, rozhodujúca. Biológia, medicína ba ani moderná psychológia na takýto výskum nemá nástroje. Čo ak má človek dušu a čo ak je tá duša zdrojom myslenia a všetkých intelektuálnych procesov a čo ak je táto duša s človekom spojená od jeho splodenia? Potom by telesná zložka bola sekundárnym určením človeka a to že ho tvorí 100 buniek alebo je to už dospelý jedinec by bolo len otázkou rozvinutia potenciálu, ktorý je v ľudskom jedincovi od jeho splodenia.

Ale na toto musí odpovedať iná veda. Veda, ktorá má ambíciu a nástroje, aby uchopovala skutočnosť v celej jej celistvosti, v hmotnej i metafyzickej zložke. Kým sa debata o umelých potratoch neprenesie z empirickej úrovne a kým sa neprestanú, ako rozhodujúce, akceptovať závery partikulárnych vedných disciplín, dovtedy nie je šanca na zastavenie potratov. Diskusiu treba preniesť na úroveň, kde je možné túto otázku riešiť.

K tomu samozrejme pristupuje aj čisto praktická rovina. Katolíci sú ľudia, ktorí vyznávajú a akceptujú náuku katolíckej cirkvi. Táto náuka považuje počaté dieťa za človeka od prvého okamihu. Katolíci, teda ozajstní katolíci, by mali tento záver prijímať. Potrat, ako vražda, je teda pre katolíka jeden z najťažších hriechov, dobrovoľná spolupráca pri potrate uvaľuje na veriaceho trest exkomunikácie a bežný kňaz ani takýto hriech pri spovedi nemôže odpustiť. Po toľkých rokoch predkladania proti potratových zákonov sme stále tam, kde sme boli, v údajne väčšinovo katolíckej krajine. Ako je to možné?

Každý, hocijako biedny zákon, a nech by ho predložil aj tisíckrát Kotleba (pravda, pán Hlina), ktorý zachráni jeden nevinný život, stojí za to aby sa prijal. Ale je to zúfalo málo a zostane to zúfalo málo. Tretia ríša je stelesnením zla, lebo v lágroch bolo zavraždených 20, niekto hovorí 30 miliónov ľudí . Podľa WHO sa ročne vykoná 40-50 miliónov potratov. Spočítajte si to za celé tie desaťročia, čo sa potraty vykonávajú. Tu sa v mene slobody a ľudských práv preliala krv viac ako miliardy nevinných. A krv nevinného volá do neba o pomstu. Ako hlasno dokáže kričať krv miliardy?

 

Článok pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk.

DISKUSIA k článku