Junipero_Serra_public_domain_illustation.jpg

Biskup Barron obhajuje sv. Junipera Serru: Evanjelizácia nie je ‘kultúrna agresia’

94
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Biskup Robert Barron sa vo svojej nedeľnej homílii zastal sv. Junipera Serru, františkánskeho misionára z 18. storočia, ktorého odkaz a dedičstvo prechádza za posledné mesiace vyšetrovaním a overovaním na podnet niekoho, kto ho považuje za symbol utláčateľského koloniálneho systému. 

Vo svojej homílii na misijnej stanici Santa Inés pred týždňom biskup Barron povedal: "Dnes sme tu zhromaždení, aby sme zabránili odstráneniu jeho sochy. Cirkev chápe veľmi oprávnené obavy niektorých z protestujúcich. Aj nás znepokojuje rasizmus, útlak, náprava sociálnej nespravodlivosti. Nerozumiem však tomu, prečo niekto špiní povesť a pamiatku tohto veľkého svätca, ktorého znázorňuje aj táto socha. Ľudia dávajú za vinu Juniperovi Serrovi všetko, čo im prekáža na španielskom kolonializme 18. storočia. A ruku na srdce - počas španielskeho kolonializmu v 18. storočí sa odohralo veľmi veľa zlého. Odmietam však akceptovať prirovnanie evanjelizácie k akémusi druhu kultúrnej agresie." 

Skupina asi 20 ľudí protestovala proti Serrovi a vyzvala k odstráneniu jeho sochy z pozemku misijnej stanice. Ostatní prítomní, vrátane členov bratstva Kolumbových rytierov bránili Serru, bránili protestujúcim v rušení sv. omše a pri modlitbe ruženca.

Páter Serra pochádzal zo Španielska a v 18. storočí založil na území od San Diega až po San Francisco (neskoršiu Kaliforniu) 9 katolíckych misijných staníc. Serra pomohol obrátiť na katolícku vieru tisícky domorodých obyvateľov Kalifornie a učil ich aj nové metódy poľnohospodárstva. Misijná stanica Santa Inés sa nachádza v Solvangu, asi hodinu severozápadne od Santa Barbary. Hoci ju nezaložil Serra osobne, vďačí mu za svoju existenciu.

Niektorí aktivisti v súčasnosti síce spájajú Serru so zneužívaním domorodého obyvateľstva Ameriky po kontakte s Európanmi, no životopisy a historické záznamy dokazujú, že Serra v skutočnosti obhajoval a bránil domorodcov proti španielskej armáde a proti všadeprítomným európskym usadlíkom. Niektorí aktivisti prirovnávajú Serru k Adolfovi Hitlerovi, alebo tvrdia, že sám Serra mal ´genocídne´ úmysly, no všetko je to falošné a nepravdivé tvrdenie.

Biskup Barron poukázal na to, že sám Serra pokladal katolícku vieru za "vzácny dar" a ako taký ho šíril ďalej. Tomuto daru sa oddal celým svojím životom a nesebecky ho odovzdával druhým. Kalifornský archeológ, ktorý sa misijným územiam venuje už 25 rokov, uviedol pre CNA, že z písomností samotného Serru je zrejmé, že k tomu aby priniesol domorodcom spásu skrze katolícku vieru ho motivovala jeho misionárska horlivosť, a nie genocída, rasizmus, či oportunizmus: "S veľkým vzrušením písal ako konečne objavil svoje životné poslanie a že celý svoj život chce venovať záchrane týchto ľudí", povedal Dr. Ruben Mendoza, archeológ a profesor na California State University v Monterey Bay.

Španielskym úradom sa veľakrát nepáčilo ako sa Serra láskavo správal k domorodým obyvateľom. Podľa známej epizódy z roku 1773 išiel Serra peši - aj napriek veľkým bolestiam v nainfikovanej nohe - z Karmelu (terajšej Kalifornie) až do Mexico City len aby tamojšiemu španielskemu miestokráľovi predložil 33-bodovú "listinu práv" pre domorodcov. "Od príchodu Španielov do Severnej Ameriky to vždy boli iba katolícki misionári, ktorí vzdorovali najhorším prejavom španielskej okupácie. Aj Junipero Serra v tejto tradícii zotrval. Už predtým, ako sme sformulovali Listinu práv na Východnom pobreží nášho kontinentu, Serra bojoval za práva domorodcov v tejto časti sveta", povedal biskup Barron. Povzbudil Kalifornčanov aby "hľadeli viac na prítomnosť a budúcnosť", než na minulosť a prosili o príhovor Pannu Máriu Guadalupskú, ako to často robieval aj Junipero Serra: "Aj my šírme evanjelium, ktoré je prejavom moci súcitnej lásky".   

Pápež František svätorečil Serru vo Washingtone 23. septembra 2015, pričom povedal, že "Junípero sa usiloval brániť dôstojnosť domorodého spoločenstva, aby ich ochránil pred tými, ktorí s nimi zle zaobchádzali a zneužívali ich".

Následkom novej kontroverzie, súvisiacej so Serrom, už protestujúci v Kalifornii násilne strhli tri jeho sochy, vrátane tej, čo je v Golden Gate Park, San Francisco a v Los Angeles. V júli zničili výtržníci sochu tohto svätca v Sacramente, čo inšpirovalo miestnych katolíkov vytvoriť v prázdnom podstavci sochy provizórne miesto úcty k svätcovi. Ďalší sa snažili odstrániť a vyčistiť grafiti z bočných strán. V tom istom mesiaci zničil veľký požiar misijnú stanicu San Gabriel, ktorú Serra založil, v arcidiecéze Los Angeles. Vyšetruje sa ako podpaľačstvo. Ďalšie kalifornské misijné stanice - San Luis Obispo a San Gabriel - sochy tohto svätca odstránili z dohľadu verejnosti už v júni z obáv, aby ich výtržnici nestrhli a nezničili. Niekoľko petícii s tisíckami podpisov si žiada odstrániť obrazy a meno svätca z názvu rozličných spoločenstiev a inštitúcií.

Profesor Mendoza uviedol, že najhoršie týranie a zneužívanie domorodých Američanov v Kalifornii nastalo až potom, čo už misijné stanice fungovali; keď španielska vláda prestala financovať 21 týchto staníc, ako aj svoju armádu. Španielski vojaci, ktorých prestali podporovať ich vzdialení ´sponzori´, začali prepadávať a drancovať misijné stanice a domorodcov. Oveľa viac ich zomrelo v tomto období, než vtedy, keď misie naplno fungovali. 

Len tak mimochodom - v čase kalifornskej ´Zlatej horúčky´ v 40-tych rokoch 19. storočia - dlho po skončení španielskej koloniálnej éry, si Kalifornia zažila stovky tisícov európskych osídlovateľov, valiacich sa na ich územie, pričom domorodému obyvateľstvu sa neposkytovala žiadna, alebo len minimálna ochrana!!!

 

 

DISKUSIA k článku